Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 93/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Advokátska kancelária,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 8. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2016 faxom a 14. januára 2016 poštou doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 13. januára 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k. -236 z 26. februára 2015 bol

zamietnutý návrh sťažovateľa ako otca na zníženie výživného pre jeho maloleté dieťa,

pričom zároveň bol upravený styk sťažovateľa s maloletým dieťaťom.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -287 z 8. októbra 2015, ktorý sa stal

právoplatným 10. novembra 2015, bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa postupom krajského súdu došlo k porušeniu označených

práv podľa a dohovoru.

K porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľa predovšetkým tým, že podľa

jeho informácií na internetovej stránke krajského súdu, ale ani na jeho úradnej tabuli nebol

podľa zverejnený čas a miesto verejného

vyhlásenia rozsudku krajského súdu. Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku podľa

vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných

slobodách a túto požiadavku možno považovať za splnenú iba vtedy, ak má verejnosť

možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri takomto

zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu

k účastníkovi konania sa musí vychádzať z prezumpcie takéhoto záujmu.

Okrem uvedeného sťažovateľ namieta, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu

nespĺňa požiadavky ustanovenia , a preto je

tento rozsudok nepreskúmateľný. Krajský súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami

sťažovateľa uplatnenými tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Tým, že krajský

súd riadne neodôvodnil rozsudok, odňal možnosť sťažovateľovi konať vo veci.

V odôvodnení rozsudku absentuje právne posúdenie veci podľa ustanovení zákona o rodine,

pretože je tu iba odkaz na ustanovenie .

Napokon sťažovateľ vyjadruje názor, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu

právne predpisy poskytli, pretože dovolanie proti rozsudku krajského súdu nie je vzhľadom

na ustanovenie prípustné, keďže ide o vec

upravenú zákonom o rodine, resp. nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v tomto

ustanovení.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. -287 zo dňa 8.10.2015 porušené

bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. -287 zo dňa 8.10.2015 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľovi sa priznávajú trovy tohto konania v sume

303,16 EUR, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť sťažovateľovi

na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu(...) do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Hoci možno súhlasiť so sťažovateľom, že vzhľadom na ustanovenie § 238 ods. 4

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine s výnimkou rozsudkov o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,

o ktoré prípady však v danej veci nejde, napriek tomu dovolanie je prípustné v zmysle už

citovaného ustanovenia . Toto ustanovenie

umožňuje podať dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má vady

v tomto ustanovení definované, a to bez ohľadu na to, či ide z hmotno-právneho hľadiska

o vec podľa zákona o rodine alebo podľa iného zákona.

Ako rozhodujúce sa javí, že podľa tvrdenia sťažovateľa nebol zákonným spôsobom

informovaný o termíne vyhlásenia rozsudku krajského súdu. Okrem toho odôvodnenie

rozsudku nespĺňa zákonné požiadavky, a preto je nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu

práva sťažovateľa konať vo veci.

Obe tieto námietky sťažovateľa (ako to napokon aj on sám v súvislosti s druhou

námietkou výslovne uvádza) treba považovať za námietky odňatia možnosti sťažovateľa

ako účastníka konania konať pred súdom.

Vzhľadom na dosiaľ uvedené sťažovateľ mohol podať proti rozsudku krajského súdu

dovolanie ako účinný prostriedok ochrany označených práv, čo však neurobil. To zakladá

neprípustnosť sťažnosti. Treba tiež dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej

preukazoval), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže výslovne

vychádzal z názoru, že dovolanie nie je vôbec prípustné.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016