Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: J. J., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ž. Č.. XX, I.É. E., zastúpeného Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Carlton Property s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. č. 3, Bratislava, IČO: 36 860 492, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, Bratislava, o zaplatenie 30.250 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. marca 2020, č.k. - 793, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného proti zvyšnej zamietajúcej časti rozsudku o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 30 101,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 5 016, 90 eur odo dňa 30.06.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 25 084,50 eur od 14.02.2020 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99 %. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, po pripustení jej rozšírenia súdom na pojednávaní dňa 13.02.2020, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 30 250 eur s príslušenstvom, z titulu nevyplatenej mzdy, z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 25.09.2017 pracovnú zmluvu, podľa ktorej za dohodnutú prácu na pozícii Marketing a HR Personalista mu prináležala mzda v sume 5 000 eur mesačne, žalovaný mu však za obdobie od vzniku pracovného pomeru mzdu nevyplatil. Na predžalobnú výzvu mu žalovaný oznámil, že žiadna pracovná zmluva nebola uzatvorená, pracovnoprávny vzťah nevznikol z dôvodu, že pán W.. S. W. a pani E. N., podpísaní na pracovnej zmluve za žalovaného, údajne neboli oprávnení konať za spoločnosť. Z rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 14.07.2017 zistil, že spoločnosť ADS PROPERTY s.r.o. odvolala z funkcie konateľa W. F. N., do funkcie vymenovala Q. F. K.. Zo zápisnice zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.07.2017 zistil, že valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľa L. K. F. W. Q., do funkcie konateľa boli vymenovaní W. F. N.. Dňom 26.09.2017 je datované okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny s V. N., ktorý túto písomnosť odmietol prevziať. Ďalej mal za preukázané, že dňa 02.10.2017 bola žalobcom ako zamestnancom a W.. S. W. F. R.. E. N., ako štatutármi zamestnávateľa, uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej žalobca mal pracovať na pozícii Marketing a HR Personalista, pracovný pomer mal vzniknúť dňom nástupu do práce, a to 02.10.2017, s miestom výkonu práce Bratislava. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 12 mesiacov odo dňa nástupu do práce, t.j. do 02.10.2018. Dohodnutá mesačná mzda predstavovala sumu 2 500 eur brutto. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. - 196 zo dňa 23.08.2017 boli L. K. F. R.. W. Q. povinní zdržať sa výkonu funkcie konateľov spoločnosti žalovaného a do rozhodnutia vo veci samej povinní strpieť výkon práv a povinností W.. S. W. F. R.. E. N.. Uznesením Krajského súdu č.k. - 792 zo dňa 30.11.2017 bolo napadnuté rozhodnutie

zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. - 74 zo dňa 13.09.2017 boli W. F. N. zaviazaní zdržať sa výkonu práv a povinností členov štatutárneho orgánu žalovaného. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. zo dňa 27.11.2017 súd rozhodol o vymazaní W. ako spoločníka spoločnosti Carlton Property s. r. o. a zapísal ako spoločníka spoločnosť ADS PROPERTY s.r.o. Rozhodnutím Krajského súdu č. k. -785 zo dňa 18.06.2018 bolo toto uznesenie potvrdené. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. - 493 zo dňa 28.06.2018 súd určil, že rozhodnutie č. 1 a 2, ktoré boli prijaté rozhodnutím spoločnosti ADS PROPERTY s.r.o. ako jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia Carlton Property s.r.o. zo dňa 21.06.2017 sú neplatné., rovnako ako rozhodnutie č. 3 zo dňa 23.06.2017 (zvýšenie základného imania, súhlas jediného spoločníka, aby záväzok na nový vklad prevzal W., zmeny spoločenskej zmluvy). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. - 531 zo dňa 18.10.2018 súd zmietol žalobu W. voči spoločnosti ADS PROPERTY s.r.o. o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zo dňa 14.07.2017. Uznesením č. k. - 148 zo dňa 17.05.2019 Okresný súd Bratislava I zamietol podané námietky (odmietol vykonať zápis zmeny údajov na základe návrhu zo dňa 24.07.2017) a Krajský súd v Bratislave toto uznesenie potvrdil uznesením č. k. - 165 zo dňa 22.08.2019. Vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobcu, spoločníkov a konateľov žalovaného L.J. K. F. R.. W. Q. F. M. G. K., R.. V. N. F. W.. S. W.Í.. S poukazom na ust. § 27 ods. 3 Obchod. zák. konštatoval, že pri zverejňovaní štatutárneho orgánu platí princíp dobrej viery tretej osoby v obsah oznámenia, ktorým jej bolo preukázané ustanovenie štatutárneho orgánu, alebo jeho členov, aj pred zápisom do Obchodného registra a pred jeho zverejnením. Návrh na zápis štatutárneho orgánu do Obchodného registra je deklaratórnym zápisom a nedostatok takéhoto zápisu neodníma takejto voľbe, alebo vymenovaniu štatutárneho orgánu alebo jeho člena účinnosť. Ak by aj po rozhodnutí súdu o neplatnosti uznesenia o voľbe alebo o vymenovaní člena štatutárneho orgánu považoval vymenovanie člena orgánu za neplatné, právne úkony takéhoto subjektu v medziobdobí je potrebné posudzovať v prospech tretích osôb. Vychádzal z tohto princípu a z preukázanej vedomosti žalobcu pred uzavretím pracovnej zmluvy o vydanom neodkladnom opatrení, z obsahu ktorého pre právneho laika vyplývalo, že W. F. N.Á. sú oprávnení konať za žalovaného. Dospel k záveru, že žalobca bol v dobrej viere, že uzatvára pracovnú zmluvu s oprávnenými osobami; v spore nebol preukázaný opak. Pracovná zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, nešlo o simulované konanie ani právny úkon, ktorému by chýbala vôľa, keď výpoveďami svedkov bolo potvrdené, že existovali spory o vedenie spoločnosti, externí dodávatelia odmietali pracovať pre spoločnosť, zamestnanci odmietali akceptovať konateľov a je preto pochopiteľné, že W. F. N. sa snažili zabezpečiť chod spoločnosti aj uzatvorením nových pracovných zmlúv. Pracovnú zmluvu preto považoval za platnú a žalobcom uplatnený nárok posúdil podľa , , , , Zák. práce. Uviedol, že výsluchom žalobcu, svedka W. F. K., aj prehratým videozáznamom mal za preukázané, že žalovaný bránil vstupu zamestnancov na pracovisko a nebolo sporné, že žalobca sa nedostavil na pracovisko preto, že mu vstup do budovy bránila bezpečnostná služba. V prípade, že zamestnávateľ prestane zamestnancovi prideľovať prácu, aj keď bol zamestnanec pripravený prácu vykonávať, je zamestnanec povinný opäť nastúpiť do práce až vtedy, keď ho zamestnávateľ vyzve a prejaví ochotu mu prácu prideľovať. Žalobca preto neporušil nič, keď sa opakovane nepokúšal dostaviť sa do práce za situácie, že mu v tom žalovaný bránil. Týmto konaním žalovaného, neprideľovaním práce, bola založená právna povinnosť žalovaného poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy. Keďže žalobca prácu nevykonával, zisťoval pravdepodobnú mzdu, a to z dohodnutých mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Z pravdepodobnej mzdy 2 500 eur mesačne by za rozhodné obdobie, ktorým je kalendárny štvrťrok, bola žalobcovi zúčtovaná hrubá mzda v sume 7 500 eur, z čoho priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 15,3688 eur a priemerný mesačný zárobok sumu 2 508,45 eur. Náhrada mzdy za obdobie trvania pracovného pomeru predstavuje sumu 30 101,40 eur, v ktorej časti žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Podľa Obč. zák. a nar. vl. SR č. priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 5 016,90 eur odo dňa 30.6.2018, keď platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 29.06.2018, do zaplatenia a vo výške 5 % p.a. zo sumy 25 084,50 eur od 14.02.2020, t.j. po doručení návrhu na rozšírenie petitu žaloby, do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, konkrétne nesprávny právny záver, že W. F. N. boli oprávnení podpísať pracovnú zmluvu v mene žalovaného, ktorý záver súd ani nezdôvodnil, a je preto nepreskúmateľný. Uviedol, že W. F. N. v čase uzavretia pracovnej zmluvy nemali právo konať v mene spoločnosti žalovaného, pretože neboli konateľmi spoločnosti a nemali ani iné postavenie, z ktorého by im vyplývalo právo konať v mene

žalovaného v pracovnoprávnych vzťahoch. Konateľmi boli iba do 14.07.2017, kedy bolo rozhodnuté o zmene konateľov, pričom ku dňu tohto rozhodnutia bola jediným spoločníkom spoločnosť ADS. W. nikdy nebol spoločníkom spoločnosti žalovaného, rozhodnutie zo dňa 21.06.2017, z ktorého vyvodzuje svoje postavenie domnelého väčšinového spoločníka, je neplatné, ktorý záver potvrdil aj Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. a Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. v zosúlaďovacom konaní, v ktorom vymazali W. ako spoločníka spoločnosti Carlton z OR SR, pričom tento výmaz odôvodnili práve tým, že W. sa na základe rozhodnutia zo dňa 21.06.2017 nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton; rozhodnutie je právoplatné. Spoločnosť ADS preto sama mohla prijať rozhodnutie dňa 14.07.2017 o zmene konateľov a toto rozhodnutie je platné a na základe neho aj Obchodný register zapísal zmenu konateľov. Princíp materiálnej publicity znamená, že pokiaľ nebude rozhodnuté inak, je tento zápis účinný voči tretím osobám. W.Č. sa v zosúlaďovacom konaní domáhal zmeny zápisu v OR SR vykonanej na základe rozhodnutia zo dňa 14.07.2017, jeho návrh bol však právoplatne zamietnutý uznesením OS BA I sp. zn. , potvrdeným uznesením KS BA sp. zn. . Rozhodnutia zo dňa 24.07.2017, ktorými sa W. ako domnelý väčšinový spoločník spoločnosti Carlton pokúsil odvolať p. Q. F. K. z funkcie konateľov a do tejto funkcie opätovne vymenovať seba a N., sú neplatné, keď W. sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton, preto sa nemohol dňa 24.07.2017 platne zúčastniť domnelého mimoriadneho zhromaždenia tejto spoločnosti a prijať na ňom rozhodnutie. OS BA I uznesením č.k. - 148 a KS BA uznesením č. k. -165 odmietli zapísať W. F. N. ako konateľov spoločnosti Carlton do Obchodného registra na základe rozhodnutia zo dňa 24.07.2017. Ani neodkladné opatrenie z nich neurobilo osoby oprávnené konať v mene spoločnosti žalovaného. Medzi osoby oprávnené konať v mene spoločnosti, taxatívne vymenované v Obchod. zák. patria aj konatelia, avšak fyzická osoba sa môže stať konateľom len zákonom ustanoveným spôsobom, a nie na základe neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je nezákonné, o čom vedel súd prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, keď KS BA uznesením č. k. - 799 zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh W. zamietol. Dôvodom bolo, že uznesenie o neodkladnom opatrení bolo nepreskúmateľné, neboli osvedčené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, bolo neprimerané a zasahovalo do práv p. Q. F. K.. Rozhodnutie KS BA je právoplatné. S poukazom na ust. , podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, namietal, že neodkladné opatrenie bolo nezákonné už v čase jeho nariadenia, a teda aj v čase uzavretia pracovnej zmluvy. Pokiaľ sa súd domnieval, že W. F. N. boli osobami oprávnenými konať v mene žalovaného aj za predpokladu, že neboli konateľmi, tento záver je neakceptovateľný. Za určitých zákonom vymedzených okolností dôjde ku vzniku platnej zmluvy aj vtedy, ak ju za spoločnosť nepodpíšu osoby oprávnené konať za spoločnosť. Ide o výnimky v zákone upravené za účelom ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb, pokiaľ táto dobromyseľnosť vychádza z dôvery v údaje zapísané v Obchodnom registri. V takom prípade však ide o vznik platnej zmluvy podpísanej neoprávnenými osobami, a teda nesprávny je záver súdu prvej inštancie, že pracovná zmluva bola podpísaná oprávnenými osobami. Ďalej namietal, že neodkladné opatrenie zaväzovalo iba p. Q. F. K., nie strany sporu. Poukázal na to, že OS BA III rozsudkom -85 v inom pracovnoprávnom spore, v ktorom sa R.. V. N. domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru, vyslovil, že tento právny úkon je neplatný, pretože nebol podpísaný osobami oprávnenými konať za spoločnosť, pričom tak isto bol podpísaný na základe rozhodnutia zo dňa 24.07.2017 a neodkladného opatrenia. Namietal aj nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že ak by aj po rozhodnutí súdu o neplatnosti uznesenia o voľbe alebo o vymenovaní člena štatutárneho orgánu považoval jeho voľbu alebo vymenovanie za neplatné od počiatku, je potrebné právne úkony takéhoto subjektu v medziobdobí posudzovať v prospech tretích osôb. Tento záver by bol správny, len ak by dobrá viera tretích osôb vychádzala zo zásady materiálnej publicity, teda z dôvery v údaje zapísané v Obchodnom registri. V danom prípade však uznesenia zo dňa 24.07.2017, ktorými boli W. F. N. domnelo ustanovení do funkcie konateľov žalovaného, boli v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou, a teda boli od počiatku neplatné a pokiaľ sa žalobca na vlastné riziko rozhodol dôverovať, že konateľmi sú iné osoby ako zapísané v Obchodnom registri, musí znášať dôsledky svojho rozhodnutia. Podľa Obch. zák. zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. V zmysle Obch. zák., sa môže tretia osoba odvolávať na údaje, ktoré ešte neboli zapísané v Obchodnom registri, a to keď je už funkcia obsadená novým konateľom a tento ešte nie je zapísaný. V takom prípade je táto osoba oprávnená uzavrieť zmluvu s tretími osobami a zmluva je platná. Existujú aj situácie, kedy môže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy podpisom neoprávnenej osoby, ktorá podľa práva nie je konateľom; ide o výnimky spojené s ochranou dobromyseľnosti tretích osôb, ktoré mali dôveru v zápis neoprávnenej osoby ako konateľa v Obchodnom registri. Jednou z týchto výnimiek je prípad, keď dôjde k odvolaniu konateľa a napriek

tomu pôvodný konateľ podpíše zmluvu v čase kedy je ešte zapísaný v Obchodnom registri. Takáto zmluva je platná. Ak chce zapísaná osoba tvrdiť, že zmluva je neplatná, musí preukázať, že tretia osoba o odvolaní vedela (§ 27 ods. 3 Obch. zák.). Druhou výnimkou je prípad, kedy dôjde k neplatnému ustanoveniu nového konateľa, následne k jeho zápisu ako konateľa do Obchodného registra; a ak zo strany takejto osoby dôjde k podpisu zmluvy, je zmluva platná; ak chce zapísaná osoba tvrdiť, že je neplatná, musí preukázať, že tretia osoba vedela o rozpore uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Zákon však nechráni osoby, ktoré sa rozhodli podpísať zmluvu s osobou, ktorá objektívne nebola v čase podpisu zmluvy konateľom, a ani nebola zapísaná v Obchodnom registri. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 27 ods. 3 a 6 Obch. zák., zaoberal sa skutočnosťou, ktorá nie je relevantná, t.j. údajnou dobromyseľnosťou žalobcu založenou nie na základe zápisu v Obchodnom registri, ale na základe iných skutočností. Z § 27 ods. 3 vyplýva, že voči žalobcovi bola účinná skutočnosť zapísaná v Obchodnom registri, že konateľmi sú p. Q. F. K.. W. F. N. neboli platne ustanovenými konateľmi, tento záver už vyslovil KS BA v uznesení č.k. . Pokiaľ by aj žalobca vychádzal pri podpise pracovnej zmluvy z neodkladného opatrenia, išlo by o jeho zodpovednosť. Jeho hypotetická dobromyseľnosť založená na neodkladnom opatrení by bola rovnako irelevantná ako aj údajná dobromyseľnosť založená neplatným rozhodnutím zo dňa 24.07.2017. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozpore so zákonom považoval otázku dobromyseľnosti žalobcu za relevantnú, mal podľa na prvom pojednávaní povedať, že sa bude dokazovať táto skutočnosť. Keďže tak neurobil, porušil princíp právnej istoty a právo žalovaného na spravodlivý proces. Namietal aj nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalobca vedel pred uzavretím pracovnej zmluvy o neodkladnom opatrení a že sa nedostavili na pracovisko, lebo mu v tom bránil žalovaný, a preto nevykonával prácu podľa pracovnej zmluvy. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pred uzavretím pracovnej zmluvy si nepýtal od W. F. N. žiadne doklady, a ani nezisťoval kto je konateľom a jediným dokladom, ktorý mu predložili, bola pracovná zmluva. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani záver, že žalobca sa nedostavil na pracovisko preto, že mu v tom bránil žalovaný, v tomto smere poukázal žalovaný na svoje predchádzajúce vyjadrenia. S poukazom na výpoveď žalobcu namietal, že tvrdil iba to, že bližšie neidentifikované osoby ho v nešpecifikovaný deň vyzvali, aby opustil garážové priestory žalovaného. Toto jeho tvrdenie nebolo v konaní preukázané žiadnym iným dôkazom a nemožno z neho ani vyvodiť záver, že žalovaný mu bránil vo vstupe na pracovisko. Ak by aj ktokoľvek bránil vstupu žalobcu do garážových priestorov, neznamená to, že mu bránil vstúpiť na pracovisko. Podľa pracovnej zmluvy bol zamestnaný na pozícii marketing a HR personalista, s miestom výkonu práce Bratislava (bez bližšieho vymedzenia) a mohol teda prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať kdekoľvek v Bratislave a nemusel sa za tým účelom dostaviť do budovy žalovaného a už vôbec nie do garážových priestorov. Svedkovia W. F. K. sú podľa jeho nedôveryhodní, pretože W. je v kauze Carlton obvinený za viaceré skutky; nedá sa vylúčiť, že v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní by žalovanému vznikol nárok na náhradu škody voči W. F. N. a z toho dôvodu má W. osobný záujem na určitom konkrétnom výsledku tohto sporu; práve K. - na základe plnej moci - prijal Rozhodnutie zo dňa 21.06.2017, z ktorého W. odvodzuje svoje postavenie domnelého spoločníka žalovaného, pričom v zosúlaďovacom konaní K. uviedol, že konal na pokyn W.N.. Medzi oboma svedkami a žalovaným prebiehajú obdobné spory a aj z toho dôvodu majú osobný záujem na výsledku sporu. Okrem toho z ich výpovedí ani nevyplýva, že by žalovaný bránil žalobcovi vstúpiť na pracovisko za účelom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. W. síce hovoril o tom že žalobca bol údajne prítomný pri jednom pokuse dostaviť sa do kancelárskych priestorov žalovaného, nešpecifikoval však kedy k tomuto pokusu malo dôjsť, nemožno teda ani overiť, či sa tento pokus uskutočnil, ani kedy a za akým účelom a žalobca sa vo svojej výpovedi o tomto pokuse nezmienil. Z výpovede svedka K. vyplynulo, že tento nevedel o žiadnom konkrétnom pokuse žalobcu dostaviť sa na pracovisko. K videozáznamu prehratému svedkom K. na pojednávaní dňa 10.09.2019 uviedol, že nemal vopred vedomosť o tom, že dôjde k vykonaniu tohto dôkazu; videozáznam mu nebol nikdy poskytnutý, a to ani po pojednávaní a nenachádza sa ani v súdnom spise, a teda žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaniu tohto dôkazu, ani oboznámiť sa s jeho obsahom a vyjadriť sa k jeho pravosti a pravdivosti. Podľa jeho vedomostí z pojednávania videozáznam vôbec nezachytáva osobu žalobcu, a preto vôbec nepreukazuje, že sa pokúsil dostaviť sa na pracovisko a že by mu v tom žalovaný zabránil. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že súd bez právneho odôvodnenia vyslovil, že N. F. W. boli oprávnení konať za žalovaného, je zavádzaním žalovaného, pretože z bodu 31. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako dospel súd k tomuto záveru a tvrdenie žalovaného nemôže preto zakladať odvolací dôvod nepreskúmateľnosti tohto záveru pre absenciu odôvodnenia. K žalovaným uvádzaným konaniam, ktoré by mali preukazovať nemožnosť konať za žalovaného N. F. W., poukázal na to, že doposiaľ nie je ani jedno z konaní, ktoré by potvrdzovalo

skutočnosť, že p. W. F. B.. N. nie sú a neboli konateľmi žalovaného, právoplatne ukončené. Predmetná vec sa rieši v konaní vedenom na OS BA I, predmetom ktorého je určenie neplatnosti rozhodnutí valného zhromaždenia, ktorá nie je právoplatne skončená. Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že rozhodnutie v tejto veci závisí od konaní vedených na OS BA I sp. zn. a sp.zn. , v ktorých sa rieši otázka, či sa W. stal alebo nestal spoločníkom spoločnosti žalovaného. Status spoločníka však nemá vplyv na konanie spoločnosti a tieto konania nesúvisia s prejednávanou vecou. Z hľadiska uzatvárania pracovnej zmluvy je dôležité jedine, či bol konateľom. V konaní preukázal, že konateľom bol a okrem neho aj N., v zmysle vydaného neodkladného opatrenia, ktoré prikazovalo strpieť výkon ich funkcií. Ani akýkoľvek výsledok týchto konaní nemôže spätne zrušiť vykonateľné neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.8.2017 č.k. - 196 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2017 č.k. - 218, a teda nemá retroaktívny účinok pre skoršie neodkladné opatrenie. Považuje za účelové a nesprávne tvrdenie žalovaného, že neodkladné opatrenie nezakladá W. F. N. žiadne práva a povinnosti. Ak bolo stranám, ktoré spochybňovali oprávnenosť výkonu funkcie štatutárneho orgánu W. F. N., nariadené strpieť výkon ich funkcií, je zrejmé, že sú konateľmi žalovaného, a práve preto boli oprávnení vykonávať všetky práva a povinnosti štatutárneho orgánu. V opačnom prípade by zrejme vymedzil v akom rozsahu môžu W. F. N. konať, resp. v akom rozsahu sú Q. F. K. povinní tento výkon práv a povinností strpieť. Za zmätočný považuje argument žalovaného, že neodkladným opatrením neboli založené žiadne povinnosti žalovaného a uviedol, že ani nemali byť prečo, keď uvedené nebolo predmetom konania. Za žalovaného koná smerom navonok štatutárny orgán a vykonáva za neho práva a povinnosti a za štatutárny orgán v čase vydania neodkladného opatrenia považoval súd W. F. N.. K tvrdeniu žalovaného, že neodkladným opatrením neboli priznané W. F. N. žiadne oprávnenia uviedol, že týmto inštitútom ani nie je možné priznávať práva voči tretím osobám a už vôbec nie voči tým, ktorí nie sú účastníkmi konania. Práva im vyplývali zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu a z doložených dôkazných prostriedkov. Ak teda mohli vykonávať všetky práva a povinnosti štatutárneho orgánu žalovaného v čase uzavretia predmetnej pracovnej zmluvy ako konatelia W. F. N., mohli v rámci výkonu týchto práv uzavrieť aj predmetnú pracovnú zmluvu. Z toho je zrejmá platnosť pracovnej zmluvy, a to aj s poukazom na dobromyseľnosť predpokladanú ustálenou súdnou praxou pri úkonoch vykonaných osobami oprávnenými v zmysle vykonateľného neodkladného opatrenia. Dobromyseľnosť žalobcu bola v konaní preukázaná, vyplynula z jeho výpovede a aj zo svedeckých výpovedí svedkov W. F. K.. Žalovaný namietal, že v spore vedenom na OS BA III pod sp. zn. medzi žalobcom V. N.W. a žalovaným, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd dospel k inému právnemu záveru. V uvedenom konaní však nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pretože žalovaný sa proti uplatnenému nároku nebránil, ale predmetný nárok uznal. Poukázal na to, že v iných konaniach iniciovaných žalovaným, o určenie neexistencie práv vyplývajúcich z pracovných zmlúv taktiež podpísaných W. F. N., súdy žaloby zamietli. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že posudzovanie oprávnenosti konať za spoločnosť by bolo v prospech tretích osôb iba pri dodržaní zásady materiálnej publicity, poukázal na bod 31 odôvodnenia rozsudku a uviedol, že od začiatku konania tvrdil, že mu bolo známe neodkladné opatrenie v čase podpisu pracovnej zmluvy, podľa ktorého usúdil, že uzatvára pracovnú zmluvu s oprávnenými osobami. Súd pri svojej úvahe vychádzal z tejto ničím nespochybnenej skutočnosti, a teda nemal na mysli posudzovanie právnych úkonov v prospech tretích osôb vykonaných akýmikoľvek osobami, ale takými, ktoré na to oprávňovalo súdne rozhodnutie. Uviedol, že zápis zvolenej osoby do funkcie konateľa do Obchodného registra je iba deklaratórny a konštitutívne je jeho zvolenie/vymenovanie do funkcie konateľa na valnom zhromaždení, a teda od tohto momentu koná konateľ za spoločnosť, pričom od konania valného zhromaždenia má spoločnosť lehotu 30 dní na vykonanie zápisu do Obchodného registra a môže teda nastať situácia, že konateľ vykonal úkon, ktorý je platný aj keď ešte nebol zapísaný v Obchodnom registri. V danom prípade W. F. N. v danom čase vymenovaní boli na valnom zhromaždení, a teda mohli konať, čo potvrdil aj súd vo svojich rozhodnutiach - neodkladných opatreniach. Žalobca teda uzavrel pracovnú zmluvu s oprávnenými osobami i keď v tom čase neboli zapísané do Obchodného registra. Ak je možné byť zvoleným konateľom a ešte 30 dní nebyť zapísaný do Obchodného registra a platne konať za spoločnosť, potom preukázanie konateľstva zamestnancovi vykonateľným súdnym rozhodnutím má pre žalobcu väčšiu váhu a nemožno takýto právny úkon vykladať v jeho neprospech. Žalovanému nebolo odňaté právo na spravodlivý proces, využíval v konaní prostriedky procesnej obrany podľa svojho uváženia a bolo na ňom ktoré skutočnosti sa rozhodne preukazovať. Ak sa rozhodne nejakú skutočnosť nespochybňovať, považuje sa táto za preukázanú, pričom dobromyseľnosť žalobca uvádzal od počiatku a bola aj preukázaná výsluchom žalobcu a svedkov W. F. K.U.. V zmysle skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Uviedol,

že časť odpovede žalobcu v rámci jeho výpovede, že si nepýtal žiadne doklady pri podpise pracovnej zmluvy, bola mienená k času podpisu pracovnej zmluvy, pričom neodkladné opatrenie bolo vydané dávno predtým, a teda to neznamená, že v čase podpisu zmluvy nevedel o obsahu neodkladného opatrenia. Vedomosť o obsahu neodkladného opatrenia vyplývala z viacerých podaní žalobcu, čo súd konštatoval v bode 6 odôvodnenia rozsudku. Vo svojej výpovedi uviedol, že o práci komunikoval iba s S. W., považoval ho za konateľa, súčasne vypovedal, že pre hotel Carlton pracoval aj predtým cez inú spoločnosť a aj vtedy ho vnímal ako konateľa. Svoju vedomosť o neodkladnom opatrení žalobca uviedol v žalobe na strane 2 a vo vyjadrení z 05.12.2018. Znemožnenie príchodu na pracovisko vyplynulo z výpovede žalobcu a zo svedeckých výpovedí W. F. K. a aj z videa prehratého na pojednávaní. Svedkovia N., Q. F. K. neuviedli nič, čo by túto skutočnosť poprelo. Svedok N. neuviedol vo svojej výpovedi pravdu, že žalobcu nikdy nevidel a že nevedel o uzatvorenom pracovnom pomere žalobcu, čo bolo popreté výpoveďou W. a doložením e-mailu N.. Spochybňovanie dôveryhodnosti svedkov W. F. K. považuje za účelové, keďže obaja svedkovia boli pred svojou výpoveďou poučení o následkoch krivej výpovede. Videozáznam bol predložený súdu svedkom K. a súd si jeho prehratie vyžiadal; predmetný videozáznam nie je samostatným dôkazom, ale je súčasťou svedeckej výpovede, žalovaný mal dostatočný priestor pozrieť si celý videozáznam a klásť svedkovi otázky. Pán W.Í. uviedol, že žalobca bol prítomný pri pokuse dostať sa na pracovisko a ak mal žalovaný pochybnosti o čase, dátume, príp. iných okolnostiach, mal právo klásť svedkovi otázky, avšak toto svoje právo nevyužil. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich námietkach a argumentoch uvedených v odvolaní. Uviedol, že jedno z konaní, v ktorom sa riešila otázka, či W. F. N. boli v čase podpisu pracovnej zmluvy konateľmi spoločnosti žalovaného už bolo právoplatne skončené a poukázal na uznesenie KS BA sp.zn. - 165. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 02.04.2020 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že W.N. sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti žalovaného, nemohol teda rozhodovať o odvolaní a menovaní konateľov tejto spoločnosti. Je teda zrejmé, že W. F. N. boli konateľmi len do 14.07.2017. Ďalej namietal, že vedomosť žalobcu o obsahu neodkladného opatrenia OS BA V v čase podpisu pracovnej zmluvy nevyplynula z jeho podaní a ani z jeho výpovede. V žalobe a vo vyjadrení uviedol svoj právny názor, podľa ktorého z neodkladného opatrenia vyplýva, že W.Í. a N. boli v čase podpisu pracovnej zmluvy konateľmi žalovaného. Žaloba však bola podaná až niekoľko mesiacov po podpise pracovnej zmluvy a nemožno preto dospieť k záveru, že žalobca mal o neodkladnom opatrení OS BA V vedomosť už v čase podpisu pracovnej zmluvy. Takéto tvrdenie v žalobe uvedené nie je. Keďže žalobca v konaní neuplatnil skutkové tvrdenie, že v čase podpisu zmluvy mal vedomosť o obsahu neodkladného opatrenia, nemohlo byť ani preukazované a preukázané. Svedok K. spomenul len nešpecifikované rozhodnutie súdu, ktoré žalovaný nerešpektoval, a to v súvislosti s jeho pokusmi dostaviť sa na pracovisko, avšak nepovedal nič z čoho by vyplývalo, že toto rozhodnutie bolo známe žalobcovi pred podpisom pracovnej zmluvy. Zotrval aj na námietkach, že nebolo preukázané, že žalovaný bránil žalobcovi vo vstupe na pracovisko a uviedol, že sporným zostalo aj kto konkrétne mu mal zabrániť vo vstupe na pracovisko, ktorá SBS, keďže priestory strážili dve SBS. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného taktiež zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol, že tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení považuje za účelové. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že v tejto časti napadnutý rozsudok nie je vecne správny. V časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. 7. Predmetom odvolacieho konania bol nárok žalobcu na náhradu mzdy v sume 30 101,40 eur s príslušenstvom, uplatnený žalobcom na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 02.10.2017 medzi žalobcom ako zamestnancom a W.. S. W. a R.. E. N. ako štatutármi zamestnávateľa

- žalovaného. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného rozhodnutím zo dňa 24.07.2017 odvolalo z funkcie konateľov L. K. F. W. Q. a do funkcie konateľov boli menovaní W.. W. F. R.. N.. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy uzavretej so žalobcom z dôvodu, že ju za žalovaného podpísali neoprávnené osoby, ktoré neboli konateľmi žalovaného, pretože rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.07.2017 je neplatné. 8. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku vychádzal z deklaratórneho účinku zápisu štatutárneho orgánu spoločnosti do Obchodného registra a konštatoval, že nedostatok takéhoto zápisu neodníma voľbe alebo vymenovaniu štatutárneho orgánu alebo jeho člena účinnosť. Nesprávne však v danom prípade aplikoval len ust. § 27 ods. 3 Obch. zák., upravujúce účinky údajov zapísaných do Obchodného registra voči tretím osobám, keď v prejednávanej veci je nesporné,

že W.. W. a R.. N. v čase podpisu pracovnej zmluvy so žalobcom neboli ako konatelia zapísaní v Obchodnom registri a žalobca v konaní poukazoval, pokiaľ ide o ich oprávnenie konať za žalovaného, na neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava V (nesprávne uviedol OS BA I) zo dňa 23.08.2017 sp.zn. v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.09.2017, ktoré bolo nariadené na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 24.07.2017, čo je zrejmé aj z výroku uvedeného uznesenia. Obsah predmetného neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje deklaratórny účinok zápisu štatutárneho orgánu spoločnosti a jeho členov do Obchodného registra a že určitá osoba je konateľom spoločnosti od jej ustanovenia a reflektuje stav vyplývajúci aj z rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.07.2017, pričom nariadené bolo za účelom dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu vzniku sporov medzi nimi o tom, kto je oprávnený konať za žalovaného. Irelevantné sú preto námietky žalovaného, že na základe neodkladného opatrenia sa W.. W. F. R.. N. nemohli stať konateľmi žalovaného, že neodkladné opatrenie zaväzovalo iba p. Q. F. B.. K., a nie strany sporu, a že nebolo porušené. Okresný súd Bratislava V uvedenými uzneseniami nariadil neodkladné opatrenie, ktorým L. K. F. R.. W. Q. uložil povinnosť zdržať sa výkonu funkcie konateľov spoločnosti žalovaného do rozhodnutia vo veci samej a povinnosť strpieť výkon práv a povinností W.. S. W. F. R.. E. N. O. J. N.T. Ž. na E. L. W. O. zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 24.07.2017. Z uvedeného je zrejmé, že neodkladným opatrením W.. W. F. R.. N. neboli ustanovení do funkcie konateľov žalovaného, ale súd vychádzal zo skutočnosti, že do tejto funkcie boli ustanovení rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, a preto L.. K. F. R.. Q. uložil povinnosť strpieť výkon ich práv a povinností v tejto funkcii, medzi ktoré patrí aj konanie v mene spoločnosti. Žalovaný ďalej namietal, že neodkladné opatrenie bolo nezákonné už v čase jeho nariadenia, a teda aj v čase uzavretia pracovnej zmluvy, keď odvolacím súdom bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní poukázal na uznesenie KS BA č.k. - 799, ktoré nepredložil, pričom v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že išlo o uznesenie KS BA č.k. zo dňa 30.11.2017, právoplatné dňa 05.01.2018, ktoré aj predložil, avšak týmto uznesením KS BA bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.07.2017 č.k. - 64, a nie unesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.08.2017 č.k. - 196 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.09.2017 č.k. - 218, vykonateľné dňa 20.09.2017, ktorým bolo nariadené predmetné neodkladné opatrenie. 9. Súd prvej inštancie posúdil pracovnú zmluvu uzavretú so žalobcom ako platnú, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca pred uzavretím pracovnej zmluvy mal vedomosť o vydanom neodkladnom opatrení, z obsahu ktorého pre právneho laika vyplývalo, že W.. W. F. R.. N. sú oprávnení konať za žalovaného, a teda v čase uzavretia pracovnej zmluvy bol v dobrej viere, že ju uzatvára s oprávnenými osobami. Uvedené závery však podľa názoru odvolacieho súdu vychádzajú aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie neaplikoval dôsledne zákonné ustanovenia, ktoré sa na vec vzťahujú a skutkový záver o vedomosti žalobcu o neodkladnom opatrení v čase podpisu pracovnej zmluvy nevyplýva z vykonaného dokazovania; súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ani neuviedol akými dôkazmi mal túto skutočnosť preukázanú. 10. Podľa § 27 ods. 5 Obch. zák. tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli zapísané do Obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak ich účinky nastanú až zápisom do Obchodného registra. 11. Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák. každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. 12. Podľa § 131 ods. 4 Obch. zák. neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. 13. Podľa § 131 ods. 5 Obch. zák. právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého. 14. Podľa komentára k ust. § 27 Obch. zák. „Pri deklaratórnom charaktere zápisov (na rozdiel od konštitutívnych) môžu nastať ich účinky aj pred dňom zápisu do Obchodného registra za predpokladu, že tretia osoba má vedomosť o týchto údajoch alebo o obsahu listín ešte pred zápisom do Obchodného

registra.“... „V konečnom dôsledku to znamená, že vo vzťahu k tretej osobe je účinný iný právny stav ako bol zverejnený v Obchodnom vestníku a ako je zapísaný v Obchodnom registri. Napríklad pri zmene štatutárnych orgánov obchodných spoločností (ktorých zápis a výmaz z Obchodného registra počas existencie spoločnosti má deklaratórny charakter) uplatnenie uvedeného princípu znamená, že odo dňa nadobudnutia vedomosti treťou osobou o zmene v osobe štatutárneho orgánu je táto skutočnosť voči nej účinná (vrátane všetkých orgánov, peňažných ústavov a podobne), t.j. aj pred dňom zápisu tohto údaju do Obchodného registra.“ (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 94 s.) 15. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti môže súd určiť v zmysle Obchod. zák. len na základe návrhu podaného osobou uvedenou v tomto ustanovení v zákonom stanovenej lehote. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v uznesení sp. zn. zo dňa 28.09.2021 „Súd je oprávnený zasahovať do vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti len v zákonom stanovených prípadoch. Vyplýva to predovšetkým z ustanovení Obch. zák. určujúcich prípustnosť a podmienky zásahu súdu do vnútorných záležitostí spoločnosti. Jedným z týchto ustanovení je Obch. zák. (vzťahujúce sa na spoločnosť s ručením obmedzeným), ktoré stanovuje podmienky napadnutia platnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde. Inak ako podľa príslušných ustanovení Obch. zák. sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia dovolávať nemožno. Za hlavný účel osobitnej právnej úpravy a taxatívneho vymedzenia okruhu osôb spôsobilých dovolávať sa neplatnosti sa považuje minimalizácia zásahov súdov a tretích osôb do vnútorných pomerov spoločnosti a zamedzenie šikanóznych súdnych žalôb. Judikatúra (napr. ) aj odborná spisba dospeli k záveru, že rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť, ktorú môže súd na návrh legitimovanej osoby vysloviť, a to na základe Obch. zák., ktoré vyhlasuje uvedené uznesenia za neplatné, ak je v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Na uznesenie valného zhromaždenia sa až do určenia jeho neplatnosti hľadí ako na platné.“ Účinky neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nastávajú až okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti, a to spätne, t.j. ex tunc ku dňu prijatia uznesenia. Podľa Obchod. zák. je právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia záväzný pre každého, zároveň však odsek 4 uvedeného ust. poskytuje osobitnú ochranu tretím osobám, ktoré nadobudli svoje práva v dobrej viere. „Ide teda o ochranu práv tretích osôb (stojacich mimo spoločnosti) v prípade ich dobromyseľnosti, t.j. ak im nie je známe, že uznesenie valného zhromaždenia je neplatné alebo im nie sú známe okolnosti spôsobujúce neplatnosť valného zhromaždenia. Preukazovanie dobromyseľnosti tretej osoby v prípade súdneho konania bude predmetom dokazovania, pričom v pochybnostiach platí vyvrátiteľná domnienka, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. Dobrá viera je subjektívny predpoklad, ktorého preukazovanie môže byť v súdnom konaní náročné. Právna domnienka dobrej viery (v pochybnostiach sa predpokladá, že tretia osoba nadobudla práva v dobrej viere) pripadá do úvahy len v prípade, že súd vyhlási uznesenie valného zhromaždenia za neplatné. V prípade zamietnutia žaloby alebo v prípade neuplatnenia práva podľa aplikácia odseku 4 neprichádza do úvahy vzhľadom k tomu, že na uznesenie valného zhromaždenia sa hľadí ako na platné. Zachovanie nadobudnutých práv v dobrej viere v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa môže napr. prejaviť pri uzatváraní zmlúv s konateľom spoločnosti, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie uznesením valného zhromaždenia, ktoré následne bolo vyhlásené za neplatné. Ak tretia osoba uzavrie s takýmto konateľom zmluvu (na základe dobrej viery z dôvodu jeho zápisu v Obchodnom registri) a za predpokladu, že tretia osoba nemá vedomosť o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia alebo okolnostiach, ktoré by mohli viesť k jeho neplatnosti, nebude takýto právny úkon postihnutý neplatnosťou pri vyhlásení uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, vzhľadom na nadobudnutie práv z tejto zmluvy v dobrej viere. Osobitne vo vzťahu k neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o vymenovaní (voľbe) štatutárneho orgánu, poskytuje voči tretím osobám ochranu aj prostredníctvom ust. , založenú na princípe uprednostnenia účinkov zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu do Obchodného registra pred vadami pri ich kreovaní do funkcie štatutárneho orgánu za splnenia podmienok v uvedenom ustanovení (pozri výklad k tomuto ustanoveniu). Ustanovenie odseku 4 preto poskytuje ochranu tretím osobám pred následkami neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia vo všeobecnosti, keďže vychádzajúc z pôsobnosti valného zhromaždenia, toto má oprávnenie rozhodovať o zásadných otázkach spoločnosti (nielen vo vzťahu k menovaniu štatutárneho orgánu) a jeho rozhodnutia môžu spôsobovať právne účinky aj voči tretím osobám. Ochrana práv tretích osôb pred dôsledkami neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia pri kreovaní štatutárneho orgánu je okrem úpravy v odseku 4 teda poskytnutá aj prostredníctvom ust. , ktorá sa bude aplikovať v štádiu po zverejnení zápisu štatutárneho

orgánu do Obchodného registra.“ (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 548 - 549 s.) 16. Vzhľadom na uvedené nedôvodne žalovaný namieta, že už bolo právoplatne skončené jedno z konaní, v ktorom sa riešila otázka, či W.. W. F. R.. N. boli v čase podpisu pracovnej zmluvy so žalobcom konateľmi spoločnosti žalovaného, pričom poukázal na rozhodnutie KS BA sp.zn. - 165. Z obsahu spisu, najmä z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, ako aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.02.2019 vyplýva, že neplatnosť ustanovenia W.. W. F. R.. N. do funkcie konateľov spoločnosti žalovaného je predmetom dvoch samostatných konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a sp. zn. , predmetom ktorých je určenie neplatnosti rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.07.2017. Súd prvej inštancie sa týmito konaniami nezaoberal, vychádzal z princípu ochrany dobrej viery tretej osoby v obsah oznámenia, ktorým jej bolo preukázané ustanovenie štatutárneho orgánu alebo jeho členov aj pred zápisom do Obchodného registra a pred jeho zverejnením a dospel k záveru, že žalobca bol v dobrej viere pri uzatváraní pracovnej zmluvy na základe jeho vedomosti o vydanom neodkladnom opatrení pred uzavretím pracovnej zmluvy. Neuviedol však žiaden dôkaz, na základe ktorého dospel k tomuto skutkovému záveru. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že jediný dokument, ktorý mu bol pri uzatváraní pracovnej zmluvy predložený, bola pracovná zmluva a neuviedol, že by už pred jej uzatváraním mal vedomosť o neodkladnom opatrení, nariadenom uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.08.2017 č.k. - 196, ktorým bola R.. Q. F. L.. K. uložená povinnosť strpieť výkon práv a povinností W.. W.N. F. R.. N. vo funkcii konateľov žalovaného na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.07.2017. Vyjadril sa, že ako budúci zamestnanec si netrúfal pýtať nejaké doklady alebo preverovať budúcich zamestnávateľov. Nedôvodne žalobca vo svojich vyjadreniach namieta nespornosť jeho skutkového tvrdenia o tejto skutočnosti z dôvodu, že žalovaný jeho tvrdenie nepoprel, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu konania takéto skutkové tvrdenie neuviedol. V žalobe, ako aj vo svojom vyjadrení, poukazoval na predmetné neodkladné opatrenie v súvislosti s oprávnením W.. W. F. R.. N. konať za žalovaného pri uzatváraní pracovnej zmluvy, ale neuviedol, že už pred podpisom pracovnej zmluvy by mal o ňom vedomosť, ani kedy a za akých okolností sa o ňom dozvedel, či sa oboznámil s jeho obsahom a aké skutočnosti z neho zistil. 17. Súd prvej inštancie pre prípad rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia o voľbe alebo vymenovaní člena štatutárneho orgánu, na základe ktorého by vymenovanie člena štatutárneho orgánu bolo považované za neplatné od počiatku, konštatoval, že právne úkony takéhoto subjektu v medziobdobí je potrebné posudzovať v prospech tretích osôb a vychádzal z dobrej viery žalobcu, ktorú však neskúmal a neposudzoval v zmysle Obch. zák. 18. Považoval za preukázanú aj skutočnosť, že žalovaný bránil vstupu zamestnancov na pracovisko a že žalobca sa na pracovisko nedostavil, pretože mu v tom bránila bezpečnostná služba. Tento záver však podľa názoru odvolacieho súdu taktiež nevyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vychádzal z výpovede žalobcu, svedkov W.N. F. K. a z prehratého videozáznamu, avšak tieto dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. Zamestnancovi vznikne nárok na náhradu mzdy v zmysle Zák. práce len ak nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2. Vznik takéhoto nároku konkrétneho zamestnanca nemožno vyvodiť zo všeobecného konštatovania, že zamestnávateľ bránil vstupu zamestnancom na pracovisko, bez preukázania, že práve zamestnanec, ktorý sa tohto nároku domáha, sa skutočne pokúsil o vstup na pracovisko za účelom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, a teda že bol pripravený prácu vykonávať a nemohol ju vykonávať len z dôvodu, že mu bolo vo vstupe na pracovisko zabránené. Z výpovede žalobcu nevyplýva kedy sa na základe uzavretej pracovnej zmluvy pokúsil dostaviť na pracovisko, toto nevyplýva ani z výpovedí svedkov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie. Z výpovede svedka K. tiež nevyplýva, či bol prítomný pri pokuse žalobcu dostaviť sa na pracovisko alebo sa mal o tomto dozvedieť sprostredkovane od inej osoby. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol aké konkrétne skutočnosti mal za preukázané prehratým videozáznamom. 19. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznania žalobcovi náhrady mzdy s príslušenstvom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky platnosti pracovnej zmluvy, spočívajúceho v neaplikovaní zákonných ustanovení, ktoré sa na vec vzťahujú, v dôsledku čoho sa nezaoberal všetkými podstatnými stránkami veci; dôvodne tiež žalovaný namieta nesprávnosť skutkových zistení, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a nedostatočné odôvodnenie záverov, ku ktorým dospel, najmä záveru, že W.. W. F. R.. N. boli oprávnení podpísať pracovnú zmluvu v mene žalovaného; v odôvodnení absentuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov v súlade s ako aj vysporiadanie sa s podstatnými námietkami strán. Vzhľadom

na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového postupu (úvah) súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel pri riešení vyššie uvedených otázok, je jeho rozsudok vo výroku, ktorým vyhovel žalobe, nedostatočne odôvodnený (nepreskúmateľný), pretože nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia v zmysle a z neho vyplývajúce požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. 20. S poukazom na tento nesprávny procesný postup, spočívajúci v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré žalobe vyhovel, a to do tej miery, že tým porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Za daného stavu by však rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom v celom rozsahu (po skutkovej aj právnej stránke) nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým by (odvolací) súd dospel. Posúdenie podstaty veci v rámci riadneho dvojinštančného súdneho konania je podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nevyhnutné z hľadiska rešpektovania práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a naplnenie tohto práva tu možno dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zrušil podľa a a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa , v ktorom súd prvej inštancie opätovne spor prejedná, posúdi vec v zmysle uvedených ustanovení, vyhodnotí vykonané dokazovanie v súlade s , svedecké výpovede aj z hľadiska ich vierohodnosti, vysporiada sa okrem iného aj s námietkami žalovaného, týkajúcimi sa videozáznamu prehratého na pojednávaní. Keďže W.. W. F. R.Q.. N. neboli zapísaní v Obchodnom registri posúdi na základe výsledkov vyhodnotenia vykonaných dôkazov, či žalobca mal takú vedomosť v čase uzatvárania pracovnej zmluvy o zmene v osobách štatutárneho orgánu žalovaného, resp. o tom, že osoby konajúce za žalovaného boli ustanovené do funkcie konateľov (ktorú vedomosť mohol získať aj z obsahu nariadeného neodkladného opatrenia), na základe ktorej by bola táto skutočnosť voči nemu účinná aj pred jej zápisom do Obchodného registra v zmysle Obch. zák.; keďže boli podané návrhy o určenie neplatnosti rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.07.2017, zistí aj v akom štádiu sú tieto konania, pretože v prípade vyslovenia ich neplatnosti súdom podľa Obch. zák., ktoré rozhodnutie je záväzné pre každého, je potrebné posúdiť, či žalobca bol v dobrej viere podľa Obch. zák., resp. či existujú okolnosti zakladajúce pochybnosť, pretože v zmysle tohto ustanovenia by sa na jeho práva vyplývajúce z pracovnej zmluvy v takom prípade vzťahovala osobitná ochrana aj v prípade určenia neplatnosti týchto rozhodnutí. Ak by vykonaným dokazovaním neboli preukázané tieto skutočnosti , týkajúce sa dobrej viery, je potrebné zvážiť prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 24.07.2017. Ďalej pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu je potrebné vyhodnotiť dokazovanie vykonané na okolnosti, pre ktoré nenastúpil na pracovisko dňom dohodnutým v pracovnej zmluve, príp. v nasledujúcich dňoch, t.j. týkajúce sa bránenia mu vstupu na pracovisko a posúdiť, či bol skutočne pripravený vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a od kedy nemohol práve pre iné prekážky na strane zamestnávateľa túto prácu vykonávať. 22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, avšak právo podať odvolanie prináleží tej strane, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a preto proti zvyšnej zamietajúcej časti rozsudku nie je žalovaný z hľadiska subjektívnej stránky osobou oprávnenou na podanie odvolania. Odvolací súd z tohto dôvodu odvolanie žalovaného proti tejto časti rozsudku odmietol podľa 23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne podľa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).