Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 587/2018
PDF · 462.68 KB
No categories available
II. ÚS 587/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov
, , a ,
, obaja , zastúpených spoločnosťou
Blaňár & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Gunduličova 4, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát Mgr. Pavol Blaňár, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
7 Re 2334/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnej sťažnosti , a
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 587/2018-16 z 13. decembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
sťažovateľov , (ďalej
aj „sťažovateľ“), a , , obaja
(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo spolu aj „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Re 2334/2017
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresným súdom sa vedie napadnuté konanie
o návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným
do obchodného registra okresného súdu, ktorý podali 24. júla 2017 sťažovatelia
ako oprávnené osoby za obchodnú spoločnosť Carlton Property, s. r. o., Hviezdoslavovo
nám. 3, Bratislava, IČO 36 860 492 (ďalej len „Carlton Property, s. r. o.“).
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že na základe rozhodnutia
mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o.,
z 24. júla 2017 valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľov Carlton Property, s. r. o.,
a a namiesto nich zvolilo sťažovateľov.
4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že konaním okresného súdu došlo
k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a to s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.
o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), podľa ktorého, ak sú splnené
podmienky podľa § 6 a § 7, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní
od doručenia návrhu na zápis.
5. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú, že konanie okresného súdu o zápis údajov
do obchodného registra nie je „typické súdne konanie“, ide o rýchly a formalizovaný
postup, v rámci ktorého úlohou je overiť len to, či sú splnené zákonom ustanovené formálne
predpoklady pre vykonanie zápisu. V napadnutom konaní okresný súd od júla 2017
do júla 2018 nevykonal žiadne úkony.
6. Sťažovatelia podaním zo 4. augusta 2017 žiadali okresný súd o „urýchlenie
konania“. Okresný súd konajúci vyšším súdnym úradníkom e-mailom doručeným
sťažovateľovi 7. augusta 2017 oznámil, že v napadnutom konaní sa bude konať
až po ukončení konaní vedených okresným súdom pod sp. zn. 33 Exre 450/2017,
33 Exre 513/2017 a 33 Exre 516/2017.
7. Sťažovateľ listom zo 16. augusta 2017 podal predsedníčke okresného súdu
sťažnosť proti postupu vyššieho súdneho úradníka a požiadal o vykonanie nápravy.
8. Predsedníčka okresného súdu prípisom zo 17. októbra 2017 sťažovateľovi
oznámila, že postup vyššieho súdneho úradníka nepovažuje za nesprávny. V tejto súvislosti
sťažovatelia uvádzajú: «... predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1 oznámila, že postup
vyššieho súdneho úradníka nepovažuje za nesprávny, nakoľko uskutočniť zápis údajov
do obchodného registra mu neumožňuje nastavenie informačného systému CORWIN, ktorý
je spravovaný Ministerstvom spravodlivosti SR a ktorý by mal byť nastavený tak, že
v prípade, ak sa pri nejakej obchodnej spoločnosti vykonáva zmena zápisu údajov
(konanie „Re“) a zároveň prebieha konanie o zosúladenie údajov so skutočným stavom
(konanie „Exre“), každý neskôr podaný návrh na zápis zmeny zapísaných údajov nie je
možné uskutočniť, nakoľko konanie „Re“ je blokované konaním „Exre“ (príloha č. 5“).
V prípadoch konaní vedených registrovým súdom pod sp. zn. 1Re/1186/2017 (bližšie bod 9),
38Re/409/2017 a 6Re/2825/2017, ktoré sa realizovali v priebehu a počas konaní
o zosúladenie údajov so skutočným stavom veci a v dôsledku ktorých sťažovatelia prišli
nielen o možnosť vykonávať funkciu štatutárnych zástupcov spoločnosti Carlton Property,
ale aj na úkor sťažovateľa došlo k ovládnutiu spoločnosti
ADS PROPERTY, s.r.o., IČO: 47679212, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava
(ďalej aj ako „ADS PROPERTY“), ktorá spoločnosť bola pôvodne jediným spoločníkom
v spoločnosti Carlton Property, fyzickými osobami a
prostredníctvom zvýšenia základného imania, predsedníčka Okresného súdu
Bratislava 1 poukázala na technické zlyhanie systému CORWIN.»
9. Sťažovatelia s prešetrením sťažnosti predsedníčkou okresného súdu nesúhlasili
a využili možnosť podať sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), ktorý prípisom Spr. 2263/17 z 11. januára 2018 oznámil sťažovateľom,
že ich sťažnosť je nedôvodná.
10. Sťažovatelia uvádzajú, že dôsledky nečinnosti okresného súdu v napadnutom
konaní sa prejavili nielen v bezprostredne nasledujúcich významných zmenách
vo vlastníckej štruktúre spoločností Carlton Property s. r. o. , a obchodnej spoločnosti
ADS PROPERTY, s. r. o. Laurinská 2, Bratislava, IČO 47 679 212 (ďalej len „ADS
PROPERTY, s. r. o.“), ale aj v štruktúre osôb oprávnených konať v mene týchto
spoločností. Tieto zmeny spôsobili, že sťažovatelia ako pôvodní členovia štatutárneho
orgánu Carlton Property, s. r. o., stratili možnosť riadiť a viesť túto obchodnú spoločnosť
a sťažovateľ prišiel o významný majetkový podiel v spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.
11. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na to, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
7Re/2334/2017 porušené bolo.
2. Základné právo sťažovateľky na to, aby sa jej vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7Re/2334/2017
porušené bolo.
3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7Re/2334/2017
sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR. ktoré Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľov, do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
12. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi,
ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X
bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019
pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)
Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020
do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana
Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov
13. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd
na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti a zároveň ho požiadal, aby oznámil, či trvá na ústnom
pojednávaní vo veci.
14. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V 22/2019 z 29. januára
2019 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Poukázala na existenciu
technického a programového prostriedku CORWIN, schváleného a poskytnutého
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uviedla: «Dôvodom
„nekonania“ v rámci návrhu na zápis zmeny vedenom na tunajšom súde pod spis. zn.
7Re/2334/2017 sú predchádzajúce nerozhodnuté konania o zosúladenie údajov
v obchodnom registri so skutočným právnym stavom vedené v registri „Exre“ (spomínané
konanie 33Exre/450/2017, 33Exre/513/2017, 33Exre/516/2017). Ako bolo uvedené vyššie,
uvedený systém je nastavený na nemožnosť urobiť zmenu zápisu v Spoločnosti, pokiaľ
nebudú ukončené skôr podané návrhy, v tomto prípade pokiaľ údaje zapísané v obchodnom
registri nebudú zosúladené so skutočným stavom. Ide o spôsob predchádzania hromadenia
nesprávnych zápisov v obchodnom registri. Vzhľadom k tomu, že je potrebné v prvom rade
uviesť údaje zapísané v obchodnom registri do súladu so skutočným stavom, o následne
podanom návrhu, vedenom pod spis zn. 7Re/2334/2017, bude rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote hneď ako bude rozhodnuté v predošlých návrhoch.
V konaniach „Exre“ nie je pre rozhodnutie stanovená žiadna zákonná lehota
a častokrát je potrebné prešetriť situáciu ohľadom nesprávneho zápisu, čo nie je možné
uskutočniť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé,
že dôvody nedodržania zákonnej lehoty na zápis zmeny zapísaných údajov sú objektívne
a nespočívajú v nečinnosti súdu.»
15. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia poukázala, že
«... v rámci predmetných „Exre“ konaní sa jedná o také zosúladenie údajov zapísaných
v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, ktoré má vplyv na všetky ďalšie
rozhodnutia súdu. Ide o rozhodnutie, ktoré určí, kto je spoločníkom Spoločnosti a teda kto je
oprávnený v mene Spoločnosti prijímať akékoľvek rozhodnutia ohľadom Spoločnosti,
vrátane rozhodovania o štatutárnom orgáne Spoločnosti. Jedine na základe rozhodnutia
v uvedených konaniach Exre bude možné následne posúdiť aj to, či sťažovateľ bol
v rozhodujúcom čase oprávnenou osobou na podanie návrhu na zmenu údajov v OR a teda
či je návrh dôvodný alebo nie. V súčasnosti tieto skutočnosti nie je možné posúdiť a ich
posúdenie prekračuje rámec konania, ktorého neprimeranú dĺžku sťažovateľ namieta
ústavnou sťažnosťou.».
16. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení z 27. novembra 2019 po opise ďalšieho
priebehu napadnutého konania uviedli, že ani ďalší priebeh napadnutého konania nemá
vplyv na konanie v tejto veci na ústavnom súde s poukazom na 20 mesiacov trvajúce
prieťahy v napadnutom konaní, v ktorom má okresný súd na rozhodnutie zákonnú lehotu
dvoch pracovných dní. Sťažovatelia sa na základe uvedeného naďalej domáhajú
konštatovania, že ich ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
porušené bolo, a zároveň sa naďalej domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia
uvedeného v ústavnej sťažnosti. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uvádzajú, že je
neprípustné, aby okresný súd pri neplnení svojich zákonných povinnosti argumentoval
funkcionalitami svojho informačného systému. V tejto súvislosti uvádzajú: „Registrový súd
je povinný riadiť sa zákonom, a nie obmedzeniami, ktoré vyplývajú z informačného systému,
ktorý Registrový súd používa. Konanie Registrového súdu nemôže vyplývať z nastavenia
informačného systému, ale naopak musí vyplývať zo zákonných ustanovení, ktorým musí byť
informačný systém prispôsobený, a nie naopak. Ak by teda IS CORWIN naozaj blokoval
zápis údajov, ktorý je Registrový súd povinný vykonať, je Registrový súd povinný nájsť
spôsob, ako tento zápis umožniť, a nie účastníkovi konania vysvetľovať, prečo zápis nie je
možný.“
17. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo 7. februára 2020 uviedli, že netrvajú
na ústnom pojednávaní a zároveň do konania na ústavnom súde predložili „nové podstatné
dôkazy, ktoré nemohli v konaní bez vlastnej viny predložiť skôr“. Navrhli, aby bolo
do konania na ústavnom súde ako dôkaz zabezpečené plné znenie prepisov „Threemy
z konania PK-2T32/2019 vedeného na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“ z dôvodu,
že „vysvetľujú a preukazujú pravdepodobnú skutočnú motiváciu Registrového súdu
pri (ne)rozhodovaní o Návrhu, resp. ktoré môžu túto nečinnosť Registrového súdu...
...vysvetľovať“.
18. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj
s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) v čl I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
22. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
IV.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným
súdom
23. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v námietke, že nečinnosťou
okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom bol okresný súd s poukazom na § 8 ods. 1
zákona o obchodnom registri povinný vykonať zápis v lehote do dvoch pracovných dní
od doručenia návrhu na zápis, bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
24. V úvode svojho posúdenia ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase
podania ústavnej sťažnosti aktívnu legitimáciu na podania ústavnej sťažnosti upravoval § 49
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom
do 28. februára 2019, t. j. aj v čase podania ústavnej sťažnosti (v súčasnosti § 122 zákona
o ústavnom súde, pozn.). V zmysle predmetného zákonného ustanovenia mohla sťažnosť
podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdila,
že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva
alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodoval iný súd.
25. V tomto kontexte ústavný súd uvádza, že konanie o zápise údajov do obchodného
registra je upravené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ktorý predstavuje procesnoprávnu úpravu vo veciach obchodného
registra a zároveň v zákone o obchodnom registri, ktorý upravuje skutočnosti
hmotnoprávneho aj procesnoprávneho charakteru vo veciach obchodného registra.
26. Podľa § 5 zákona o obchodnom registri v znení platnom a účinnom v čase
podania návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov návrh na zápis údajov do obchodného
registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov
(ďalej len „návrh na zápis“) podáva navrhovateľ, ktorým je
a) zapísaná osoba,
b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.
27. Ústavný súd konštatuje, že z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé,
že osobou oprávnenou na podanie návrhu na zápis je zapísaná osoba, ktorá je ako
navrhovateľ účastníkom tohto registrového konania. Výnimku z aktívnej legitimácie
zapísanej osoby na podanie návrhu na zápis tvoria osoby oprávnené na podanie návrhu
podľa osobitného zákona, a to napr. likvidátor alebo záložný veriteľ/záložca obchodného
podielu a pod.
28. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej pripojených, ako aj vyjadrenia odporcu, repliky
sťažovateľa a príloh k nej pripojených ústavný súd považuje za preukázané, že okresný súd
prijal 24. júla 2017 návrh na zápis zmeny údajov vo veci navrhovateľa obchodnej
spoločnosti Carlton Property, s. r. o. Tento návrh podali sťažovatelia ako osoby oprávnené
podať tento návrh v mene zapísanej osoby, a teda obchodnej spoločnosti Carlton Property,
s. r. o., na základe skutočnosti, že rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., z 24. júla 2017 valné zhromaždenie
odvolalo z funkcie konateľov Carlton Property, s. r. o., a
a namiesto nich zvolilo sťažovateľov.
29. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ
musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním
pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv
(m. m. II. ÚS 3/05, II. ÚS 564/2011).
30. Z ústavnoprávneho hľadiska možného zásahu do základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je podstatné,
že títo nie sú a ani neboli účastníkmi napadnutého konania, ktorým je ako navrhovateľ
výlučne zapísaná osoba – obchodná spoločnosť Carlton Property, s. r. o. Uvedenú
skutočnosť nie je možné zamieňať s oprávnením sťažovateľov podať v mene zapísanej
osoby návrh na zápis údajov (§ 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri, pozn.), keďže títo tak
môžu konať len v jej mene. Sťažovatelia sa týmto nestávajú účastníkmi napadnutého
konania.
31. Z celého priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd konal ako
s účastníkom konania výlučne s navrhovateľom, a to obchodnou spoločnosťou
Carlton Property, s. r. o. Keďže sťažovatelia nemajú v napadnutom konaní procesné
postavenie účastníka konania (nie sú navrhovateľom), nemohli v tomto konaní uplatňovať
svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom
konaní dochádzať k porušovaniu ich základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 205/04,
II. ÚS 564/2011). V dôsledku uvedeného neexistuje medzi namietaným porušením
základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a napadnutým konaním okresného súdu z ústavnoprávneho hľadiska
žiadna príčinná súvislosť.
32. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že okresný súd uznesením
č. k. 33 Exre 450/2017-300 z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. l Cob 49/2018-785 z 18. júna 2018, rozhodol o výmaze
spoločníka Carlton Property, s. r. o. – sťažovateľa a zápise spoločnosti ADS PROPERTY, s.
r. o., ako spoločníka uvedenej spoločnosti z dôvodu, že rozhodnutie spoločnosti
ADS PROPERTY, s. r. o., ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s. r. o.,
z 21. júna 2017, ktorým malo prísť k zvýšeniu základného imania spoločnosti Carlton
Property, s. r. o., a v súvislosti s tým k prevzatiu záväzku na peňažný vklad sťažovateľom,
ktorý sa tak mal stať spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o., popri spoločnosti
ADS PROPERTY, s. r. o, nebolo prejavom vôle spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.,
ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s. r. o., v čase prijatia rozhodnutia.
Všeobecné súdy dospeli k záveru, že spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o., vykonávajúc
pôsobnosť valného zhromaždenia, prijala rozhodnutie o zvýšení základného imania
spoločnosti prostredníctvom splnomocnenca, ktorého plná moc nebola platne udelená,
a teda, že sťažovateľ sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o.
Keďže jediným spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o., bola ku dňu podania
návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v napadnutom konaní spoločnosť
ADS PROPERTY, s. r. o., nemohol o odvolaní konateľov spoločnosti Carlton Property,
s. r. o., a a menovaní sťažovateľov do funkcie
konateľov rozhodnúť sťažovateľ, ale len spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o.
33. Uvedená argumentácia bola podkladom pre odmietnutie vykonania zmeny
zapísaných údajov v napadnutom konaní, keď sťažovatelia ako noví konatelia navrhovateľa
– obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., neboli osoby oprávnené tento návrh
podať.
34. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde
a contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľov z 25. júla 2018 na vyslovenie porušenia ich
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
napadnutým konaním okresného súdu nevyhovel.
35. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu
rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov, ktoré by mali oporu len
vo vyslovení porušenia ich v ústavnej sťažnosti označeného práva.
36. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu