Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 587/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , a ,

, obaja , zastúpených spoločnosťou

Blaňár & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Gunduličova 4, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát Mgr. Pavol Blaňár, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti , a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 13. decembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

sťažovateľov , (ďalej

aj „sťažovateľ“), a , , obaja

(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo spolu aj „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresným súdom sa vedie napadnuté konanie

o návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným

do obchodného registra okresného súdu, ktorý podali 24. júla 2017 sťažovatelia

ako oprávnené osoby za obchodnú spoločnosť Carlton Property, s. r. o., Hviezdoslavovo

nám. 3, Bratislava, IČO 36 860 492 (ďalej len „Carlton Property, s. r. o.“).

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že na základe rozhodnutia

mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o.,

z 24. júla 2017 valné zhromaždenie odvolalo z funkcie konateľov Carlton Property, s. r. o.,

a a namiesto nich zvolilo sťažovateľov.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že konaním okresného súdu došlo

k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , a to s poukazom na

o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), podľa ktorého, ak sú splnené

podmienky podľa § 6 a § 7, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní

od doručenia návrhu na zápis.

5. V tejto súvislosti sťažovatelia uvádzajú, že konanie okresného súdu o zápis údajov

do obchodného registra nie je „typické súdne konanie“, ide o rýchly a formalizovaný

postup, v rámci ktorého úlohou je overiť len to, či sú splnené zákonom ustanovené formálne

predpoklady pre vykonanie zápisu. V napadnutom konaní okresný súd od júla 2017

do júla 2018 nevykonal žiadne úkony.

6. Sťažovatelia podaním zo 4. augusta 2017 žiadali okresný súd o „urýchlenie

konania“. Okresný súd konajúci vyšším súdnym úradníkom e-mailom doručeným

sťažovateľovi 7. augusta 2017 oznámil, že v napadnutom konaní sa bude konať

až po ukončení konaní vedených okresným súdom pod sp. zn. ,

a .

7. Sťažovateľ listom zo 16. augusta 2017 podal predsedníčke okresného súdu

sťažnosť proti postupu vyššieho súdneho úradníka a požiadal o vykonanie nápravy.

8. Predsedníčka okresného súdu prípisom zo 17. októbra 2017 sťažovateľovi

oznámila, že postup vyššieho súdneho úradníka nepovažuje za nesprávny. V tejto súvislosti

sťažovatelia uvádzajú: «... predsedníčka Okresného súdu Bratislava 1 oznámila, že postup

vyššieho súdneho úradníka nepovažuje za nesprávny, nakoľko uskutočniť zápis údajov

do obchodného registra mu neumožňuje nastavenie informačného systému CORWIN, ktorý

je spravovaný Ministerstvom spravodlivosti SR a ktorý by mal byť nastavený tak, že

v prípade, ak sa pri nejakej obchodnej spoločnosti vykonáva zmena zápisu údajov

(konanie „Re“) a zároveň prebieha konanie o zosúladenie údajov so skutočným stavom

(konanie „Exre“), každý neskôr podaný návrh na zápis zmeny zapísaných údajov nie je

možné uskutočniť, nakoľko konanie „Re“ je blokované konaním „Exre“ (príloha č. 5“).

V prípadoch konaní vedených registrovým súdom pod sp. zn. (bližšie bod 9),

a , ktoré sa realizovali v priebehu a počas konaní

o zosúladenie údajov so skutočným stavom veci a v dôsledku ktorých sťažovatelia prišli

nielen o možnosť vykonávať funkciu štatutárnych zástupcov spoločnosti Carlton Property,

ale aj na úkor sťažovateľa došlo k ovládnutiu spoločnosti

ADS PROPERTY, s.r.o., IČO: 47679212, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava

(ďalej aj ako „ADS PROPERTY“), ktorá spoločnosť bola pôvodne jediným spoločníkom

v spoločnosti Carlton Property, fyzickými osobami a

prostredníctvom zvýšenia základného imania, predsedníčka Okresného súdu

Bratislava 1 poukázala na technické zlyhanie systému CORWIN.»

9. Sťažovatelia s prešetrením sťažnosti predsedníčkou okresného súdu nesúhlasili

a využili možnosť podať sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), ktorý prípisom Spr. 2263/17 z 11. januára 2018 oznámil sťažovateľom,

že ich sťažnosť je nedôvodná.

10. Sťažovatelia uvádzajú, že dôsledky nečinnosti okresného súdu v napadnutom

konaní sa prejavili nielen v bezprostredne nasledujúcich významných zmenách

vo vlastníckej štruktúre spoločností Carlton Property s. r. o. , a obchodnej spoločnosti

ADS PROPERTY, s. r. o. Laurinská 2, Bratislava, IČO 47 679 212 (ďalej len „ADS

PROPERTY, s. r. o.“), ale aj v štruktúre osôb oprávnených konať v mene týchto

spoločností. Tieto zmeny spôsobili, že sťažovatelia ako pôvodní členovia štatutárneho

orgánu Carlton Property, s. r. o., stratili možnosť riadiť a viesť túto obchodnú spoločnosť

a sťažovateľ prišiel o významný majetkový podiel v spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na to, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené Slovenskej

republiky nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľky na to, aby sa jej vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené

nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR. ktoré Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľov, do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

12. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi,

ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X

bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola vec 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov

13. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd

na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti a zároveň ho požiadal, aby oznámil, či trvá na ústnom

pojednávaní vo veci.

14. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. z 29. januára

2019 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci. Poukázala na existenciu

technického a programového prostriedku CORWIN, schváleného a poskytnutého

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uviedla: «Dôvodom

„nekonania“ v rámci návrhu na zápis zmeny vedenom na tunajšom súde pod spis. zn.

sú predchádzajúce nerozhodnuté konania o zosúladenie údajov

v obchodnom registri so skutočným právnym stavom vedené v registri „Exre“ (spomínané

konanie , , ). Ako bolo uvedené vyššie,

uvedený systém je nastavený na nemožnosť urobiť zmenu zápisu v Spoločnosti, pokiaľ

nebudú ukončené skôr podané návrhy, v tomto prípade pokiaľ údaje zapísané v obchodnom

registri nebudú zosúladené so skutočným stavom. Ide o spôsob predchádzania hromadenia

nesprávnych zápisov v obchodnom registri. Vzhľadom k tomu, že je potrebné v prvom rade

uviesť údaje zapísané v obchodnom registri do súladu so skutočným stavom, o následne

podanom návrhu, vedenom pod spis zn. , bude rozhodnuté v zákonom

stanovenej lehote hneď ako bude rozhodnuté v predošlých návrhoch.

V konaniach „Exre“ nie je pre rozhodnutie stanovená žiadna zákonná lehota

a častokrát je potrebné prešetriť situáciu ohľadom nesprávneho zápisu, čo nie je možné

uskutočniť v zákonnej lehote dvoch pracovných dní. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé,

že dôvody nedodržania zákonnej lehoty na zápis zmeny zapísaných údajov sú objektívne

a nespočívajú v nečinnosti súdu.»

15. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia poukázala, že

«... v rámci predmetných „Exre“ konaní sa jedná o také zosúladenie údajov zapísaných

v obchodnom registri so skutočným právnym stavom, ktoré má vplyv na všetky ďalšie

rozhodnutia súdu. Ide o rozhodnutie, ktoré určí, kto je spoločníkom Spoločnosti a teda kto je

oprávnený v mene Spoločnosti prijímať akékoľvek rozhodnutia ohľadom Spoločnosti,

vrátane rozhodovania o štatutárnom orgáne Spoločnosti. Jedine na základe rozhodnutia

v uvedených konaniach Exre bude možné následne posúdiť aj to, či sťažovateľ bol

v rozhodujúcom čase oprávnenou osobou na podanie návrhu na zmenu údajov v OR a teda

či je návrh dôvodný alebo nie. V súčasnosti tieto skutočnosti nie je možné posúdiť a ich

posúdenie prekračuje rámec konania, ktorého neprimeranú dĺžku sťažovateľ namieta

ústavnou sťažnosťou.».

16. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení z 27. novembra 2019 po opise ďalšieho

priebehu napadnutého konania uviedli, že ani ďalší priebeh napadnutého konania nemá

vplyv na konanie v tejto veci na ústavnom súde s poukazom na 20 mesiacov trvajúce

prieťahy v napadnutom konaní, v ktorom má okresný súd na rozhodnutie zákonnú lehotu

dvoch pracovných dní. Sťažovatelia sa na základe uvedeného naďalej domáhajú

konštatovania, že ich ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

porušené bolo, a zároveň sa naďalej domáhajú primeraného finančného zadosťučinenia

uvedeného v ústavnej sťažnosti. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uvádzajú, že je

neprípustné, aby okresný súd pri neplnení svojich zákonných povinnosti argumentoval

funkcionalitami svojho informačného systému. V tejto súvislosti uvádzajú: „Registrový súd

je povinný riadiť sa zákonom, a nie obmedzeniami, ktoré vyplývajú z informačného systému,

ktorý Registrový súd používa. Konanie Registrového súdu nemôže vyplývať z nastavenia

informačného systému, ale naopak musí vyplývať zo zákonných ustanovení, ktorým musí byť

informačný systém prispôsobený, a nie naopak. Ak by teda IS CORWIN naozaj blokoval

zápis údajov, ktorý je Registrový súd povinný vykonať, je Registrový súd povinný nájsť

spôsob, ako tento zápis umožniť, a nie účastníkovi konania vysvetľovať, prečo zápis nie je

možný.“

17. Sťažovatelia vo svojom vyjadrení zo 7. februára 2020 uviedli, že netrvajú

na ústnom pojednávaní a zároveň do konania na ústavnom súde predložili „nové podstatné

dôkazy, ktoré nemohli v konaní bez vlastnej viny predložiť skôr“. Navrhli, aby bolo

do konania na ústavnom súde ako dôkaz zabezpečené plné znenie prepisov „Threemy

z konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku“ z dôvodu,

že „vysvetľujú a preukazujú pravdepodobnú skutočnú motiváciu Registrového súdu

pri (ne)rozhodovaní o Návrhu, resp. ktoré môžu túto nečinnosť Registrového súdu...

...vysvetľovať“.

18. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj

s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

19. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

20. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) v čl I až a až a až a a .

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

22. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

23. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v námietke, že nečinnosťou

okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom bol okresný súd s poukazom na § 8 ods. 1

zákona o obchodnom registri povinný vykonať zápis v lehote do dvoch pracovných dní

od doručenia návrhu na zápis, bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

24. V úvode svojho posúdenia ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v čase

podania ústavnej sťažnosti aktívnu legitimáciu na podania ústavnej sťažnosti upravoval § 49

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom

do 28. februára 2019, t. j. aj v čase podania ústavnej sťažnosti (v súčasnosti § 122 zákona

o ústavnom súde, pozn.). V zmysle predmetného zákonného ustanovenia mohla sťažnosť

podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdila,

že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva

alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodoval iný súd.

25. V tomto kontexte ústavný súd uvádza, že konanie o zápise údajov do obchodného

registra je upravené v v znení

neskorších predpisov, ktorý predstavuje procesnoprávnu úpravu vo veciach obchodného

registra a zároveň v zákone o obchodnom registri, ktorý upravuje skutočnosti

hmotnoprávneho aj procesnoprávneho charakteru vo veciach obchodného registra.

26. Podľa § 5 zákona o obchodnom registri v znení platnom a účinnom v čase

podania návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov návrh na zápis údajov do obchodného

registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov

(ďalej len „návrh na zápis“) podáva navrhovateľ, ktorým je

a) zapísaná osoba,

b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.

27. Ústavný súd konštatuje, že z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé,

že osobou oprávnenou na podanie návrhu na zápis je zapísaná osoba, ktorá je ako

navrhovateľ účastníkom tohto registrového konania. Výnimku z aktívnej legitimácie

zapísanej osoby na podanie návrhu na zápis tvoria osoby oprávnené na podanie návrhu

podľa osobitného zákona, a to napr. likvidátor alebo záložný veriteľ/záložca obchodného

podielu a pod.

28. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej pripojených, ako aj vyjadrenia odporcu, repliky

sťažovateľa a príloh k nej pripojených ústavný súd považuje za preukázané, že okresný súd

prijal 24. júla 2017 návrh na zápis zmeny údajov vo veci navrhovateľa obchodnej

spoločnosti Carlton Property, s. r. o. Tento návrh podali sťažovatelia ako osoby oprávnené

podať tento návrh v mene zapísanej osoby, a teda obchodnej spoločnosti Carlton Property,

s. r. o., na základe skutočnosti, že rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia

obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., z 24. júla 2017 valné zhromaždenie

odvolalo z funkcie konateľov Carlton Property, s. r. o., a

a namiesto nich zvolilo sťažovateľov.

29. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľ

musí teda namietať porušenie svojich základných práv, a v spojitosti s konaním

pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv

(m. m. , ).

30. Z ústavnoprávneho hľadiska možného zásahu do základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je podstatné,

že títo nie sú a ani neboli účastníkmi napadnutého konania, ktorým je ako navrhovateľ

výlučne zapísaná osoba – obchodná spoločnosť Carlton Property, s. r. o. Uvedenú

skutočnosť nie je možné zamieňať s oprávnením sťažovateľov podať v mene zapísanej

osoby návrh na zápis údajov (§ 5 ods. 5 zákona o obchodnom registri, pozn.), keďže títo tak

môžu konať len v jej mene. Sťažovatelia sa týmto nestávajú účastníkmi napadnutého

konania.

31. Z celého priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd konal ako

s účastníkom konania výlučne s navrhovateľom, a to obchodnou spoločnosťou

Carlton Property, s. r. o. Keďže sťažovatelia nemajú v napadnutom konaní procesné

postavenie účastníka konania (nie sú navrhovateľom), nemohli v tomto konaní uplatňovať

svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom

konaní dochádzať k porušovaniu ich základných práv alebo slobôd (m. m. ,

). V dôsledku uvedeného neexistuje medzi namietaným porušením

základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa

a napadnutým konaním okresného súdu z ústavnoprávneho hľadiska

žiadna príčinná súvislosť.

32. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že okresný súd uznesením

č. k. -300 z 27. novembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -785 z 18. júna 2018, rozhodol o výmaze

spoločníka Carlton Property, s. r. o. – sťažovateľa a zápise spoločnosti ADS PROPERTY, s.

r. o., ako spoločníka uvedenej spoločnosti z dôvodu, že rozhodnutie spoločnosti

ADS PROPERTY, s. r. o., ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s. r. o.,

z 21. júna 2017, ktorým malo prísť k zvýšeniu základného imania spoločnosti Carlton

Property, s. r. o., a v súvislosti s tým k prevzatiu záväzku na peňažný vklad sťažovateľom,

ktorý sa tak mal stať spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o., popri spoločnosti

ADS PROPERTY, s. r. o, nebolo prejavom vôle spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.,

ako jediného spoločníka spoločnosti Carlton Property, s. r. o., v čase prijatia rozhodnutia.

Všeobecné súdy dospeli k záveru, že spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o., vykonávajúc

pôsobnosť valného zhromaždenia, prijala rozhodnutie o zvýšení základného imania

spoločnosti prostredníctvom splnomocnenca, ktorého plná moc nebola platne udelená,

a teda, že sťažovateľ sa nikdy nestal spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o.

Keďže jediným spoločníkom spoločnosti Carlton Property, s. r. o., bola ku dňu podania

návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v napadnutom konaní spoločnosť

ADS PROPERTY, s. r. o., nemohol o odvolaní konateľov spoločnosti Carlton Property,

s. r. o., a a menovaní sťažovateľov do funkcie

konateľov rozhodnúť sťažovateľ, ale len spoločnosť ADS PROPERTY, s. r. o.

33. Uvedená argumentácia bola podkladom pre odmietnutie vykonania zmeny

zapísaných údajov v napadnutom konaní, keď sťažovatelia ako noví konatelia navrhovateľa

– obchodnej spoločnosti Carlton Property, s. r. o., neboli osoby oprávnené tento návrh

podať.

34. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa

a contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľov z 25. júla 2018 na vyslovenie porušenia ich

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

napadnutým konaním okresného súdu nevyhovel.

35. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu

rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov, ktoré by mali oporu len

vo vyslovení porušenia ich v ústavnej sťažnosti označeného práva.

36. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu