Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 154/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Čížovou, ktorá

koná v mene Advokátskej kancelárie JUDr. Zuzana Čížová, s. r. o., J. Jesenského 69,

Bánovce nad Bebravou, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. OUV-289/20-2001, postupom Okresnej

prokuratúry Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného

súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín

[ďalej len „polícia“, v citáciách aj „porušovateľ v 1) rade“] v konaní vedenom pod sp. zn.

OUV-289/20-2001, postupom Okresnej prokuratúry Trenčín [ďalej len „okresná

prokuratúra“, v citáciách aj „porušovateľ v 2) rade“] v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Okresného súdu Trenčín [ďalej len „okresný súd“, v citáciách aj

„porušovateľ v 3) rade“] v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu Trenčíne [ďalej len „krajský súd“, v citáciách aj „porušovateľ vo 4) rade“] v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo najmä, že:

„(...) Dňa 18.06.2001 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Trenčíne, t. j. porušovateľ v 1) rade uznesením ČVS: OUV-289/20-2001 začal trestné

stíhanie vo veci trestného činu sprenevera podľa § 248 ods. 1 ods. 4 písm. c) Trestného

zákona, čím bolo začaté trestné konanie podľa , ktoré je

predmetom tejto sťažnosti.

V tom istom roku vyšetrovateľ vzniesol obvinenie proti sťažovateľovi. Dňa

09.01.2002 v Banskej Bystrici vypočul sťažovateľa ako svedka, v trestnej veci obvineného

, stíhaného pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c)

, vedenej pod sp. zn. OUV-289/20-2001.

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonával podľa § 174

účinného do 31.12.2005 a podľa účinného od

01.01.2006 porušovateľ v 2) rade.

Až dňa 11.07.2006, t. j. po uplynutí piatich rokov, podala Okresná prokuratúra

Trenčín, t.j. porušovateľ v 2) rade vo veci vedenej pod sp. zn. Okresnému

súdu Trenčín, t.j. porušovateľovi v 3) rade obžalobu na sťažovateľa(...)

(...) Okresná prokuratúra Trenčín podala obžalobu na sťažovateľa pre spáchanie

pokračovacieho trestného činu, pre ktorý sťažovateľovi hrozilo uloženie trestu odňatia

slobody na dva až osem rokov. (...)

(...) Okresný súd Trenčín, t.j. porušovateľ v 3) rade v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. od podania obžaloby dňa 11.07.2006 viac ako tri a pol roka nekonal.

V trestnom spise sa nachádza dokonca pod sp. zn. Spr 829/09 upozornenie predsedníčky

súdu JUDr. Moniky Jankovskej na povinnosť konať vo veci plynulo, bez zbytočných

prieťahov.

Po uplynutí viac ako troch rokov porušovateľ v 3) rade nariadil verejné zasadnutie

na deň 18.02.2010 a následne vydal dňa 22.02.2010, t.j. po tri a pol roka od podania

obžaloby, trestný rozkaz č. k. -415, IČS: 3106011065, ktorým uznal sťažovateľa

vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9

ods. 2 k § 250 ods. 1. 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 01.01.2006, uvedeného v obžalobe

Okresnej prokuratúry Trenčín podanej dňa 11.07.2006.

Porušovateľ v 3) rade sťažovateľa odsúdil podľa § 250 ods. 4 Tr. zákona účinného

do 01.01.2006 s prihliadnutím na na trest odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky. Porušovateľ v 3) rade podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.

zákona účinného do 01.01.2006 u sťažovateľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 určil skúšobnú dobu v trvaní

2 (dva) roky.

Proti trestnému rozkazu č. k. -415, IČS: 3106011065 zo dňa 22.02.2010

vydanému porušovateľom v 3) rade podal sťažovateľ v zákonnej lehote odpor.

Po uplynutí ďalších viac ako tri a pol roka, nariadil porušovateľ v 3) rade na deň

05.11.2013 v trestnej veci vedenej pod sp. zn. hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05.11.2013, viac ako sedem rokov po podaní obžaloby

na sťažovateľa, rozhodol porušovateľ v 3) rade rozsudkom č. k. -457,

IČS: 3106011065 zo dňa 05.11.2013 tak, že obžalovaný sťažovateľ sa oslobodzuje podľa

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín

zo dňa 11.07.2006, č. k. -191 pre skutky právne kvalifikované ako

pokračovací trestný čin podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 k § 250 odsek 1,

odsek 4 písmeno b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, uvedené v obžalobe podanej dňa

11.07.2006, pretože oba žalované skutky nie sú trestným činom.

Okresná prokuratúra Trenčín (porušovateľ v 2) rade) proti výroku o oslobodení

sťažovateľa podala odvolanie, ktorého písomné odôvodnenie doručila porušovateľovi v 3)

rade dňa 14.01.2014. (...)

Krajský súd v Trenčíne, t.j. porušovateľ v 4) rade, ktorému bol spis predložený dňa

16.01.2014, nekonal vo veci desať mesiacov. Až na podnet sťažovateľa zo dňa 21.10.2014.

ktorý bol doručený súdu dňa 27.10.2014, uznesením sp. zn. -480, 3106011065

zo dňa 01.12.2014 rozhodol tak, že podľa sa odvolanie prokurátorky zamieta,

pretože nie je dôvodné.

Porušovateľ v 4) rade rozhodol o odvolaní Okresnej prokuratúry rade po viac ako

desiatich mesiacoch od jeho podania.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -480, 3106011065 zo dňa

01.12.2014, ktoré bolo zároveň aj posledným úkonom v trestnom konaní vedenom proti

sťažovateľovi, bolo sťažovateľovi doručené dňa 26.01.2015, od kedy začala plynúť aj lehota

na podanie sťažnosti. (...)

Sťažovateľ má za to. že v jeho prípade mala byť aplikovaná všeobecná zásada

uznávaná aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa primeraná

lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry

osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať

prísnejšie Porušovatelia v 1) až v 4) rade mali povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

K porušeniu článku 48 ods. 2 a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo konaním porušovateľov v 1) až v 4)

rade tým, že porušovatelia v 1) až v 4) rade spôsobovali prieťahy v konaní tak, že vo veci

vedenej pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín pod ČVS: OUV-289/20-

2001, pred Okresnou prokuratúrou Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. a pred Krajským súdom v Trenčíne

pod sp. zn. nekonali, v dôsledku čoho trvalo predmetné trestné konanie skoro

14 rokov.

Pre sťažovateľa malo riadne prešetrenie okolností naznačujúcich spáchanie

trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona účinného do

31.12.2005 eminentný význam, čo malo pre porušovateľov v 1) až v 4) rade znamenať, aby

vo vyšetrovaní postupovali s osobitnou starostlivosťou, efektívne a čo najrýchlejšie vykonali

všetky úkony vyšetrovania a vec ukončili v lehote primeranej zložitosti veci.

Dĺžka trestného konania v priamej príčinnej súvislosti privodila sťažovateľovi

neprimeranú právnu neistotou, ktorá sa premietla nielen do straty pracovného postavenia

a funkcií, ale aj do osobných problémov vyplývajúcich z nekonečného konania, nakoľko

sťažovateľovi hrozil trest odňatia slobody na dva až osem rokov.

Neprimerane dlhé vedenie trestného konania spôsobilo, že sťažovateľ bol odvolaný

z funkcie prokuristu spoločnosti Pocket Aces spol. s r.o.(...) (v súčasnosti IL Invest, s.r.o...),

nakoľko valné zhromaždenie spoločnosti malo pochybnosti o bezúhonnosti sťažovateľa.

Porušovateľom v 1) až v 4) rade počas trestného konania nebránili žiadne okolnosti

v tom, aby trestné konanie napredovalo. Postup porušovateľov v 1) až v 4) rade nebol

efektívny a neviedol po dobu skoro 14 rokov k skončeniu trestného konania.

Trestná vec sťažovateľa nebola právne ani skutkovo zložitá a sťažovateľ sa žiadnym

spôsobom na zbytočných prieťahoch v konaní v žiadnej fáze trestného konania nepodieľal.

Za týmto účelom navrhujeme, aby sa Ústavný súd Slovenskej republiky oboznámil s celým

spisovým materiálom týkajúcim sa celého trestného konania.

Sťažovateľ má zo, že v predmetnom trestnom konaní vedenom proti nemu bol postup

porušovateľov v 1) až v 4) rade z hľadiska naplnenia práva obvineného na konanie bez

zbytočných prieťahov svojvoľný a neodôvodnený.

Porušovatelia v 1) až v 4) rade nekonali dostatočne efektívne, keďže účelom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádzal sťažovateľ, a dosiahnutie právoplatného rozhodnutia, pričom tento

účel bol naplnený až po skoro 14 rokov trvajúcom konaní.

Nakoľko za zbytočný prieťah v konaní možno považovať dobu nečinnosti alebo

zjavnej neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri napĺňaní účelu ,

predovšetkým požiadavku, aby trestné činy boli náležité zistené, konanie porušovateľov v 1)

až v 4) rade vykazuje znaky porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej

lehote bez zbytočných prieťahov. (...)

Nakoľko dĺžka namietaného konania bola už prima facie neprimeraná, keďže

porušovatelia v 1) až v 4) rade konali neprimerane dlho a zbytočné prieťahy spôsobené

porušovateľmi v 1) až v 4) rade spôsobili trvanie trestného konania v skutkovo a právne

jednoduchej veci v dĺžke skoro 14 rokov, s poukazom na stabilizovanú judikatúru Ústavného

súdu SR, má sťažovateľ za to, že v jeho prípade by bolo bez právneho významu dožadovať

sa nápravy pred podaním tejto sťažnosti, i keď za jeden z prostriedkov nápravy možno

považovať výzvu zo dňa 21.10.2014. Sťažovateľ má s poukazom na judikatúru Ústavného

súdu SR za to, že uplatnenie ochrany ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov nie je podmienené využitím možnosti uvedenej v

Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov (dnes ust. ).

(...) sťažovateľ [si] uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojho

ústavného práva a práva garantovaného mu medzinárodným dohovorom ratifikovaným

Slovenskou republikou.

Dôvodom, pre ktorý sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia

je skutočnosť, že porušovatelia v 1) až v 4) rade nielenže nenapraviteľne zasiahli do práva

sťažovateľa, ale tiež v dôsledku týchto zásahov negatívne a neodstrániteľne ovplyvnili

ekonomickú situáciu sťažovateľa, nakoľko tento bol dlhodobo stíhaným, v dôsledku čoho

bol odvolaný z funkcie prokuristu spoločnosti a prišiel o možnosť zárobku.

Zohľadňujúc predovšetkým celkové neprimerane dlhé obdobie trestného konania,

v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ale aj závažnosť vyšetrovaného trestného činu

a jeho dopad na osobu sťažovateľa, sťažovateľ má za to, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 30.000,- € (slovom tridsaťtisíc eur) primerané

a k uhradeniu tohto navrhujeme zaviazať porušovateľov v 1) až v 4) rade.

Vzhľadom na popísaný skutkový stav veci a odôvodnenie porušenia práva

sťažovateľa(...) navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález:

Základné právo (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn. OUV-289/20-2001, postupom Okresnej prokuratúry Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. . postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000.-€ (slovom

tridsaťtisíc eur), ktoré sú povinní mu vyplatiť

a) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne v sume 10.000.-€ (slovom

desaťtisíc eur),

b) Okresná prokuratúra Trenčín v sume 5.000,-€ (slovom päťtisíc eur),

c) Okresný súd Trenčín v sume 10.000,-€ (slovom desaťtisíc eur),

d) Krajský súd v Trenčíne v sume 5.000,-€ (slovom päťtisíc eur),

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Porušovatelia v 1) až v 4) rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť

sťažovateľovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré v prípade úspechu

sťažovateľ vyčísli.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

polície v konaní vedenom pod sp. zn. OUV-289/20-2001, postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

krajského súdu, ktorého označil za posledného účastníka tohto konania. Keďže napadnuté

konanie krajského súdu  ako to sám sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti – skončilo

právoplatným uznesením krajského súdu č. k. -480 z 1. decembra 2014

(„ktoré bolo zároveň aj posledným úkonom v trestnom konaní vedenom proti

sťažovateľovi“), sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť

najneskôr v uvedený deň, pretože podľa zistenia ústavného súdu sa osobne zúčastnil tohto

odvolacieho konania. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase

(26. marca 2015), keď už uplynula lehota ustanovená v ,

ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z listu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 182/2016 z 9. februára 2016 a z jeho

príloh (zápisnica o verejnom zasadnutí krajského súdu vo veci sp. zn.

a uznesenie krajského súdu č. k. -480, ktoré nadobudlo právoplatnosť

1. decembra 2014) vyplýva, že napadnuté konanie bolo na krajskom súde (vrátane

napadnutých konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzali) skončené 1. decembra 2014.

Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním

z 26. marca 2015, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na polícii,

okresnej prokuratúre, okresnom súde a krajskom súde, ktorých sťažovateľ označil za

účastníkov konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016