Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 131/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práv podľa a 3 písm. c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Prievidza č. k. -332 z 28. januára 2016 a jemu predchádzajúcim postupom

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -332 z 28. januára 2016 (ďalej len „uznesenie z 28. januára 2016“) a jemu

predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že okresný súd

uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -328 zo 6. novembra 2015 (ďalej

len „uznesenie zo 6. novembra 2015“) rozhodol, že je podľa § 558 ods. 1 Trestného

poriadku s poukazom na povinný uhradiť trovy

obhajoby vo výške 2 644,72 € na účet okresného súdu. Uznesením predsedu senátu

okresného súdu z 28. januára 2016 bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu zo 6. novembra 2015.

Podľa pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu

trov trestného konania podľa je potrebné zistiť, či

nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného,

obhajobu za zníženú náhradu alebo na zastupovanie za zníženú náhradu. Z uvedeného

ustanovenia podľa sťažovateľa „bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že conditio sine qua

non pre uloženie povinnosti zaplatiť trovy obhajoby je zistenie konajúceho súdu, že

u sťažovateľa nie sú splnené predpoklady na poskytnutie bezplatnej obhajoby,

resp. obhajoby za zníženú náhradu. Uvedená skutočnosť determinuje záver, že danosť

či absencia predpokladov na bezplatnú obhajobu predstavujú skutkovo a právne relatívnu

okolnosť súvisiacu s poskytovaním súdnej ochrany a práv na bezplatnú obhajobu.

Preto sa súd konajúci vo veci uloženia povinnosti uhradiť trovy trestného konania (a aj

obhajoby) musí v rozhodnutí vysporiadať s tým, či u odsúdeného sú alebo nie sú splnené

predpoklady na poskytnutie bezplatnej obhajoby.

V tomto prípade sa súd touto otázkou majúcou pre predmet jeho rozhodovacej

činnosti podstatný význam, nevysporiadal a teda nerešpektoval požiadavky na kvalitu

odôvodnení súdnych rozhodnutí a porušil tak základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie.“.

Vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia okresného súdu zo 6. novembra 2015

uviedol, že sťažovateľ sa trestných činov dopúšťa opakovane, a tým sám negatívne

ovplyvňuje svoje sociálne postavenie zahrňujúce aj majetkové pomery. Podľa sťažovateľa

„vyšší súdny úradník na jednej strane objektívne uznal nemajetnosť sťažovateľa, ktorá je

vždy podkladom pre oslobodenie od povinnosti platiť trovy obhajoby, na druhej strane toto

skutkové zistenie svojvoľne neguje príčinami majúcimi pôvod v trestnej činnosti. Žiadne

zákonné ustanovenie neoprávňuje súd nepriznať odsúdenému (resp. obvinenému) právo

na bezplatnú obhajobu len z dôvodu, že odsúdený si za svoj status môže sám. V tomto smere

je právne a skutkovo relevantná iba a len tá skutočnosť, či odsúdený má, resp. nemá

príjmové a majetkové pomery pre uloženie, resp. neuloženie povinnosti uhradiť trovy

obhajoby. V tomto smere ide teda o zjavne svojvoľné a arbitrárne rozhodnutie.

Vyšší súdny úradník v odôvodnení ďalej argumentoval, že predpokladaný výkon

trestu odňatia slobody u odsúdeného je do dňa 17. 8. 2023, z čoho vyvodil skutkový záver,

že v prípade jeho pracovného zaradenia v budúcnosti bude možné postupne uhradiť štátu

odmenu a náhradu vyplatenej odmeny ustanovenému obhajcovi. Aj toto tvrdenie

a odôvodnenie rozhodnutia je zjavnou svojvôľou súdu. Súd vyvodil svoje závery

z hypotetickej možnosti, že sťažovateľ bude pracovne zaradený, teda ho založil na dôvodoch

pro futuro. K tomuto nie je snáď potrebný ani žiadny komentár, nakoľko takéto rozhodnutie

nevydávali ani súdy za bývalého socialistického režimu, v tomto smere ide o svojvoľné

rozhodnutie.

Tu poukazujem na skutočnosť, že podľa predpisu č. nariadenie vlády

SR o výške pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania obvineným a odsúdeným,

je pracovná odmena odsúdeného (1. Pracovný stupeň 1. Pracovná trieda) 155,10 €

mesačne v hrubom. Ani z takejto odmeny nie je možné uhrádzať akékoľvek iné zrážky,

nakoľko po vykonaní zrážok ostane odsúdenému len suma, ktorá ledva pokryje náklady

na hygienické potreby.

Vyšší súdny úradník teda svojvoľne vykladal a aplikoval ust.

v spojení s ust. keď vyvodil, že nárok na bezplatnú obhajobu je možné

priznať v prípade, ak sa odsúdený nie vlastnou vinou dostal do situácie, keď napriek snahe

objektívne nie je schopný splácať trovy obhajoby. Takáto podmienka nevyplýva

z preskripcie a deskripcie citovaných ustanovení zákona. V tomto prípade išiel súd za rámec

extenzívneho výkladu citovaných zákonných ustanovení a abstrahoval na seba úlohu

zákonodarcu. Výklad per analogiam iuris, o ktorom v rovine trestného práva procesného

nemožno uvažovať.“.

Vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia okresného súdu z 28. januára 2016 sťažovateľ

uviedol:

„Predseda senátu, konajúc ako sťažnostný orgán o sťažnosti sťažovateľa proti

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu vo svojom uznesení dôvodil, že

vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o trovách obhajoby postupoval podľa príslušných

ustanovení , pričom uviedol, že boli vykonané potrebné šetrenia

vo verejných registroch, a teda že predseda senátu sa stotožňuje s jeho právnymi závermi.

Podľa predsedu senátu sú skutočnosti, ktoré sťažovateľ uvádzal v sťažnosti

irelevantné. Teda objektívna realita, že sťažovateľ je nemajetný a nemá žiadny príjem,

je podľa súdu irelevantná?!

Napadnuté uznesenie okresného súdu je zjavne nedôvodné a arbitrárne a predstavuje

exces od stabilizovanej judikatúry. Ani v jednom z uznesení nie je uvedené, v akých

verejných registroch boli vykonané šetrenia. Je zjavné, že skutkové a právne závery

okresného súdu sú neodôvodnené a arbitrárne, čím došlo k zásahu do práv podľa čl. 46

ods. 1 SR a podľa Dohovoru a podľa SR a

ods. 3 písm. c) Dohovoru. Závery súdu sú zjavne protirečivé a popierajú pravidlá formálnej

a právnej logiky, pričom aj dôvody rozhodnutia sú zjavne jednostranné a v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti.“

Sťažovateľ ďalej poukázal na svoje zlé majetkové pomery a z tohto dôvodu požiadal

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu z 28. januára 2016 a jemu predchádzajúcim

postupom boli porušené jeho základné práva podľa a , ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru, zruší uvedené uznesenie a vráti vec

okresnému súdu, aby v nej konal a znovu rozhodol.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

, ako aj práv podľa a 3 písm. c) dohovoru uznesením okresného súdu

z 28. januára 2016 a jemu predchádzajúcim postupom. K porušeniu ním označených práv

malo dôjsť tým, že okresný súd pri rozhodovaní v tejto veci nesprávne vyhodnotil skutkové

okolnosti jeho prípadu a nepriznal mu právo na bezplatnú obhajobu, hoci je nemajetný.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením označených práv uznesením

z 28. januára 2016 preskúmal obsah odôvodnenia uvedeného uznesenia, v ktorom okresný

súd v podstatnom uviedol:

„Vyšší súdny úradník Okresného súdu Prievidza uznesením číslo zo dňa

06. 11. 2015 podľa s poukazom na ustanovenie

ods. 1 písm. c) nariadil odsúdenému uhradiť

trovy obhajoby vo výške 2.644,72 eura na účet Okresného súdu Prievidza. V odôvodnení

uznesenia okrem iného uviedol, že odsúdený je povinný podľa § 558 ods. 1 Trestného

poriadku uhradiť štátu trovy obhajoby, pretože bol právoplatne uznaný za vinného

a z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na bezplatnú obhajobu,

či obhajobu za zníženú náhradu. Nárok na bezplatnú obhajobu, či obhajobu za zníženú

náhradu nevzniká automaticky tým, že odsúdený má nízky príjem, nie je zamestnaný

krátkodobo či trvalo (najmä z vlastnej vôle), alebo jeho výdavky prevyšujú náklady

na živobytie, prípadne je vo výkone trestu odňatia slobody. Nárok na bezplatnú obhajobu,

či obhajobu za zníženú odmenu je možné priznať v prípade, ak sa odsúdený nie vlastnou

vinou dostal do situácie, keď napriek snahe objektívne nie je schopný splácať trovy

obhajoby, a v dôsledku toho by sa on alebo osoby jemu zverené a na jeho príjme závislé

v dôsledku splácania trov obhajoby dostali do hmotnej núdze.

Podaním zo dňa 16. 11. 2015 si podal odsúdený Brezovský sťažnosť proti uzneseniu

zo dňa 06. 11. 2015, v ktorej uviedol, že súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy

obhajoby sa neriadil ustanoveniami . Na základe uvedeného

navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a oslobodiť odsúdeného od povinnosti uhradiť trovy

obhajoby vyplatené súdom obhajcovi.

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Predseda senátu ako nadriadený orgán, v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)

, preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia

a zistil, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o trovách obhajoby postupoval podľa

príslušných ustanovení a to aj podľa .

Pred rozhodnutím vykonal potrebné šetrenia vo verejných registroch, svoje rozhodnutie

náležitým spôsobom zdôvodnil, pričom predseda senátu sa stotožnil s jeho právnymi

závermi. Skutočnosti, ktoré uvádzal odsúdený Brezovský ako dôvody, ktoré by odôvodňovali

nevymáhanie trov obhajoby štátom voči jeho osobe, nie sú dôvodné a tieto sú právne

irelevantné.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti predseda senátu zistil, že sťažnosť

odsúdeného (správne má byť „ “ - zjavná nesprávnosť

uvedená v tomto uznesení, pozn.) nie je dôvodná a preto ju zamietol.“

Ústavný súd v rozsahu, v ktorom sa naň okresný súd vo svojom uznesení

z 28. januára 2016 odvolal, preskúmal aj uznesenie okresného súdu zo 6. novembra 2015,

v ktorom tento súd v podstatnom uviedol:

„V trestnej veci odsúdeného bol ustanovený obhajca

JUDr. a na základe uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. -286

zo dňa 09. 12. 2014 boli obhajcovi priznané trovy obhajoby vo výške 2.644,72 eur, ktoré

boli poukázané z prostriedkov okresného súdu.

Podľa § 555 ods. 1 písm. c)...

Podľa a ...

Podľa je odsúdený povinný nahradiť štátu

trovy obhajoby, pretože bol právoplatne uznaný za vinného a z obsahu spisu nevyplývajú

skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na bezplatnú obhajobu, či obhajobu za zníženú

náhradu.

Doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, trestnej činnosti sa dopúšťa, ako vyplýva

z registra trestov, opakovane, nejde tak len o ojedinelý exces, kde by náhrada trov obhajoby

mohla byt' neprimerane prísna. Odsúdený, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť, sám

negatívne ovplyvňuje svoje sociálne postavenie zahrňujúce aj majetkové pomery, ktoré však

zároveň nemožno použiť ako argument na oslobodenie od zodpovednosti za následky,

ktorými je aj povinnosť náhrady trov obhajoby. Odsúdený je momentálne vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorého predpokladané vykonanie je dňa 17. 08. 2023. V prípade

pracovného zaradenia bude možné z čistej mzdy odsúdeného, a to i pri zohľadnení zrážok,

ktoré sú vykonávané zo mzdy odsúdeného, aj keď len postupne, uhradiť štátu odmenu

a náhradu vyplatenú ustanovenému obhajcovi z titulu vykonania povinnej obhajoby. Súd

ďalej zdôrazňuje, že štát nemôže v žiadnom prípade rezignovať na snahu vymôcť nemalé

finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené obhajcovi odsúdeného, pretože odsúdený je stále

osobou, ktorá by prakticky za všetkých okolností, okrem určitých špecifických výnimiek,

mala nahradiť štátu odmenu a náhradu vyplatené ustanovenému obhajcovi z rozpočtových

prostriedkov štátu. Rozhodnutie o priznaní nároku na bezplatnú obhajobu bude preto

dôvodné v tých prípadoch, kedy by stanovená povinnosť nezodpovedala nielen zisteným

osobným a majetkovým pomerom odsúdeného, ale bola aj zrejme neprimeraná jeho

dlhodobým možnostiam (napr. uznesenie Krajského soudu v Ostrave sp. zn.

zo dňa 10. 10. 2006).

Nárok na bezplatnú obhajobu je možné priznať v prípade, ak sa odsúdený nie

vlastnou vinou dostal do situácie, keď napriek snahe objektívne nie je schopný splácať trovy

obhajoby, a v dôsledku toho by sa on alebo osoby jemu zverené a na jeho príjme závislé

v dôsledku splácania trov obhajoby dostali do hmotnej núdze. Prípadné pohľadávky

fyzických či právnických osôb taktiež nemožno uspokojovať prednostne na úkor pohľadávok

štátu (s výnimkou chráneného záujmu pri úhrade výživného, ktorý je upravený osobitným

predpisom).“

Podľa obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky

na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú

odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený

preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania, a ak ide

o ustanovenie obhajcu podľa , najneskôr do 30 dní potom,

čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.

V posudzovanom prípade okresný súd v súlade s ustanovením § 558 ods. 2 Trestného

poriadku pred rozhodnutím o povinnosti odsúdeného na náhradu trov trestného konania

podľa zisťoval, či nie sú splnené podmienky

na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú náhradu, pričom dospel k záveru, že

majetkové pomery sťažovateľa v súčasnej dobe síce nie sú priaznivé, pretože aktuálne sa

nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený, a nemá teda žiadne

finančné príjmy. Nevlastní na území Slovenskej republiky žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný

majetok.

Na druhej strane ide o osobu v produktívnom veku (rok narodenia 1988)

a práceschopnú. S prihliadnutím aj na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody a prípadnú

možnosť jeho pracovného zaradenia v rámci výkonu trestu odňatia slobody je značne

pravdepodobné, že záväzok voči štátu podľa bude

môcť splniť.

Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa poukazuje na to, že plne

súhlasí s právnym záverom okresného súdu uvedeným v odôvodnení jeho uznesenia

z 28. januára 2016, podľa ktorého aj predpokladané dodatočné zlepšenie majetkových

pomerov sťažovateľa zakladá štátu oprávnenie, aby prostriedky, ktoré vynaložil

na zaplatenie obhajoby sťažovateľa, žiadal späť, na základe ktorého tento súd dospel

k záveru o zamietnutí jeho sťažnosti. Právne závery okresného súdu v tejto veci podľa

názoru ústavného súdu nie sú poznačené arbitrárnosťou, sú logické a aj ústavne

akceptovateľné.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nepovažuje odôvodnenie uznesenia

okresného súdu z 28. januára 2016 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné, resp. neudržateľné, a preto sťažnosť

sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016