Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 141/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária, Mierová 1, Veľký Krtíš,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2015 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou v petite

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

z 20. augusta 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie alebo napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení

žalobkyne bola účastníčkou súdneho konania o náhradu škody, ktorú si uplatnila v roku

2008 na Okresnom súde v Banskej Bystrici proti odporcovi ,

správcovi konkurznej podstaty. Tento návrh sťažovateľka odôvodnila tým, „že uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 298/01 zo dňa 31.1.2002 bol vyhlásený

na majetok dlžníka –

V čase vyhlásenia konkurzu aj v súčasnej dobe som manželkou úpadcu, pričom naše

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzavretím nášho manželstva a bolo zrušené

v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t. j.

môjho manžela, ktorý podnikal ako fyzická osoba, pričom počas trvania nášho manželstva

nedošlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov...

Celková hodnota nehnuteľností patriacich do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva manželov bola značná a presahovala čiastku 10.000.000,-Sk s tým, že

vzhľadom k tomu, že toto konanie trvalo značnú dobu..., tak som na základe návrhu správcu

konkurznej podstaty súhlasila s tým, že bude uzavretá dohoda o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to takým spôsobom, že správca konkurznej

podstaty bude akceptovať tú skutočnosť, že ja sa vzdám značnej miere svojho podielu...

vzhľadom k dlhom, ktoré zaťažujú tento majetok a následne som uzavrela súdny zmier dňa

30.06.2006 a to tak, že sa zaviazal mi zaplatiť sumu 1.000.000,- Sk a

to tak, že 50.000,- Sk (správne má byť 500 000,- Sk, pozn.) mi zaplatí v lehote 7 dní od

obdržania finančných prostriedkov zo speňaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa na

a nachádzajúcich sa na ul. , sumou ďalších 500.000,- Sk v

lehote 7 dní od obdržania finančných prostriedkov zo speňaženia týchto nehnuteľností na

na ul. , na účet môjho právneho zástupcu. Taktiež sme prehlásili, že

uzatvorením tohto zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z BSM a

tiež pohľadávok a záväzkov vzniknutých počas trvania BSM a ďalšie nároky z tohto titulu

voči sebe nemajú...

Následne som čakala na speňaženie predmetných nehnuteľností, ktoré správca

konkurznej podstaty aj speňažil a viackrát mi prisľúbil vyplatenie predmetnej sumy

1.000.000,- Sk kde túto skutočnosť potvrdil písomne, avšak nakoniec som zistila, že mi tento

nemieni predmetnú sumu vyplatiť z dôvodu rôznych obštrukcií a účelových konaní a z tohto

2

dôvodu som bola nútená riešiť celú záležitosť takým spôsobom, že som bola nútená

domáhať sa svojich práv súdnou cestou a žiadať od správcu konkurznej podstaty vyplatenie

sumy 1.000.000,- Sk, ktorú mi mal vyplatiť, a ktorú mi tento nezaplatil, hoci v tomto smere

uzatvoril súdny zmier o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zaviazal

sa zaplatiť mi predmetnú sumu.

Na základe tohto návrhu Okresný súd v Banskej Bystrici začal vo veci konať...

a po vypočutí účastníkov súdneho konania som bola upovedomená, že ďalšie pojednávanie

sa konať nebude, pretože spis bol predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici...

... Po postúpení veci Krajskému súdu..., krajský súd rozhodol tak, že návrh zamietol

a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

... Proti tomuto rozsudku som podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to

dňa 21.07.2014.

... Následne Krajský súd... vydal opravné uznesenie...

Na základe odvolania mojej osoby rozhodoval o veci Najvyšší súd..., ktorý

rozsudkom zo dňa 20.08.2015 napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici -222 v spojitosti s opravným uznesením 49Cbi/1/2014-

234 potvrdil..

... Súd v danej veci použil neadekvátne metódy výkladu vynútených právnou úpravou,

ktorá je vo svojej podstate nekomplikovaná a jasná a nepripúšťa viaceré interpretačné

výsledky. Metódy výkladu, ktoré použil v danej veci sa mali primeraným, zrozumiteľným

a jednoznačným spôsobom prejaviť aj v odôvodnení rozhodnutia, čo sa však nestalo...“.

3. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu ďalej sťažovateľka uvádza, že

„zásadnou právnou a skutkovou otázkou, ktoré mali súdy riešiť v mojom prípade, či došlo

k porušeniu povinností správcu konkurznej podstaty pri výkone svojich povinností“

a po citácii ustanovení a a

písm. k) o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov tvrdí,

že „správca konkurznej podstaty... porušil svoje povinnosti a to nasledovným spôsobom:

a) pri uzatváraní súdneho zmieru na Okresnom súde v Lučenci ma uviedol do omylu

ohľadne vyplatenia sumy 1.000.000,- Sk

b) na základe takéhoto súdneho zmieru odpredal nehnuteľnosti a v stanovenej lehote mi

finančné prostriedky neuhradil,

c) uhradil pohľadávku veriteľovi mojej osoby, ktorý si ju prihlásil do konkurzu s tým, že sa

jednalo o pohľadávku voči obom manželom, kde podľa súdneho zmieru všetky dlžoby mal

vyplatiť správca konkurznej podstaty z výťažku predaja nehnuteľností,

d) podľa môjho názoru správca konkurznej podstaty úmyselne konal tak, aby mi nezaplatil

žiadnu sumu a v podstate uspokojil čiastočne veriteľa z titulu jeho prihlásenej pohľadávky,

kde zdôrazňujem, že sa jednalo o spoločný dlh.

Keďže sa Najvyšší súd... nezaoberal touto skutočnosťou a jeho rozhodnutie

považujem za arbitrárne.“.

4. Na základe uvedenej argumentácie preto sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

vydal tento nález:

„Najvyšší súd... v konaní zo dňa 20.08.2015 porušil základné právo

.. na súdnu ochranu podľa ..., a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Rozsudok Najvyššieho súdu.. zo dňa 20.08,2015 sa zrušuje a vec sa

vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Priznáva sa náhrada trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

4

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Predmetom sťažovateľkinej sťažnosti je namietané porušenie označených práv

zaručených a dohovorom (bod 1) postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. augusta 2015 v napadnutom odvolacom konaní v zásade z dôvodov

uvedených v bodoch 2 a 3.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým

a nestranným súdom...

9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

11. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. práva podľa dohovoru) napadnutým postupom

a rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci

nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho

napadnutým postupom a rozhodnutím o odvolaní sťažovateľky sú zlučiteľné s označeným

článkom (resp. dohovoru).

12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný

súd dospel k záveru, že svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. mája 2014 vo veci

samej ako vecne správne, náležite a logicky odôvodnil. Po opísaní skutkových a právnych

okolností veci, ktoré predchádzali jeho rozhodnutiu, ako aj záverov rozsudku krajského

súdu o zamietnutí jej žaloby o náhradu škody (na s. 2 až s. 5) a tiež odvolacích námietok

sťažovateľky, ktoré sú v podstate totožné s jej námietkami uvedeným v tejto sťažnosti

6

(pozri body 2 a 3), ako aj vyjadrenia správcu konkurznej podstaty k týmto námietkam

(s. 6 a s. 7) sa ústavný súd vzhľadom na rozsah odôvodnenia a závery najvyššieho súdu

(pozri s. 8 až s. 10) na rozdiel od sťažovateľky nedomnieva, že napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu je arbitrárne.

13. K samotným nosným dôvodom uvádzanými sťažovateľkou v sťažnosti (body 2

a 3) ústavný súd uvádza, že otázka uzavretia súdneho zmieru pri vysporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva bola osobitne riešená v samostatnom (ďalšom) súdnom

konaní a všeobecné súdy (odvolací krajský súd a dovolací najvyšší súd) ju posúdili tak, že

súdny zmier bol uzavretý platným a účinným spôsobom. Z dôvodu dlhov sťažovateľky sa

sporná čiastka 1 000 000 Sk podľa najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho nedostala

do osobnej dispozície sťažovateľky (tento dlh sťažovateľky existoval voči veriteľovi už

v roku 1999), a preto jej žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. Uzavretému súdnemu zmieru

neodporovala podľa najvyššieho súdu ani skutočnosť, že táto suma bola vyplatená priamo

veriteľovi sťažovateľky v konkurznom konaní. Uvedená okolnosť aj podľa názoru

ústavného súdu zohľadňuje ústavný princíp spravodlivosti, ktorý je v tomto ohľade

významnejší ako spor o nesprávnu „zákonnú“ interpretáciu a aplikáciu na vec použitých

zákonných noriem v kontexte tejto veci. Navyše, konkrétne dôvody k údajnej nesprávnej

aplikácii právnych noriem sťažovateľka v sťažnosti ani bližšie nešpecifikuje.

14. Tu je podľa názoru ústavného súdu potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie sťažnosti

sťažovateľkou je (iba) ďalším pokračovaním tých istých argumentov v spore pred

všeobecnými súdmi a okrem popisu priebehu namietaného súdneho prípadu sťažovateľka

(navyše bez akejkoľvek súvislosti s jej vecou) iba mechanicky poukazuje na niektoré

rozhodnutia ústavného súdu a tiež Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali

nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov. Sťažovateľka iba opakuje

námietky, ktoré už boli predmetom preskúmavania najvyšším súdom na základe jej

odvolania proti rozsudku krajského súdu, a jej sťažnosť je vlastne iba polemika s právnym

názorom krajského súdu a najvyššieho súdu, akým posúdili jej nárok na náhradu škody.

Sťažovateľka tak stavia ústavný súd do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného

súdnictva.

15. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím najvyššieho súdu o zamietnutí žaloby o náhradu škody

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

16. Nad rámec ústavný súd ešte uvádza, že sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená

advokátom, namietala v úvode sťažnosti aj porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa napadnutým postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu, ale

v petite sťažnosti a v jej odôvodnení neuviedla žiadne konkrétne dôvody, v čom vidí údajné

porušenie tohto práva postupom najvyššieho súdu ( ).

Ústavný súd sa preto jej sťažnosťou v tejto časti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016

8