Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 150/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

, (pôvodne ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

z 28. apríla 2015, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , [(pôvodne ) ďalej aj „napadnuté

konanie okresného súdu“].

Sťažovateľ okrem iného uviedol:

«K porušeniu môjho práva ako sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne neskončenom dedičskom konaní vedenom pred

Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , D not 02/2014 (predtým D not

238/2002), v právnej veci prejednania dedičstva po nebohom ,

, naposledy bytom , zomrelom dňa ,

v ktorom som účastníkom - dedičom ja a moja sestra , bytom

, , tým, že súd (súdny komisár) v uvedených časových intervaloch

nevykonal žiadny úkon:

- 05.10.2002 - úmrtie poručiteľa

- 03.12.2002 - termín prvého dedičského pojednávania na notárskom úrade, ktoré sa

nekonalo

- 21.07.2003 - výzva súdneho komisára na predloženie dokladov

- 24.01.2008 - druhé dedičské pojednávanie na notárskom úrade, ktoré sa

uskutočnilo viac ako štyri a pol roka od posledného úkonu súdneho komisára

- 09.06.2008 - uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. , ktorým sa

rozhodlo o určení čistej hodnoty dedičstva, o nadobudnutí dedičstva dedičmi a o odmene

notára a náhrade jeho hotových výdavkov

- 09.06.2008 - uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. o uložení

povinnosti uhradiť súdny poplatok

- 07.07.2008 - odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II

o určení čistej hodnoty dedičstva, nadobudnutí dedičstva dedičmi a odmene notára

a náhrade jeho hotových výdavkov

- 15.07.2008 - uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. o uložení

povinnosti sťažovateľovi doplniť jeho odvolanie podpisom a potrebným počtom rovnopisov

- 28.08.2009 - uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. , ktorým súd

potvrdil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie v I. výroku a zrušil v II. a III. výroku

a v tom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie, pričom vec nie je toho času ešte stále

právoplatne skončená.

Od začiatku dedičského konania na Okresnom súde Košice II do dnešného dňa

uplynulo viac ako 12 rokov a predmetná vec nebola do dnešného dňa právoplatne

skončená.»

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru napadnuté konanie nie je

skutkovo ani právne zložité, že ako účastník konania „pristupoval ku konaniu zodpovedne,

na jednotlivé úkony a výzvy súdu (súdneho komisára) reagoval promptne a poskytol

potrebnú súčinnosť“.

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„Mám za to, že popri súdnom komisárovi pochybil aj samotný súd, najmä

s poukazom na jeho zákonné povinnosti upravené v §6, §100, §101 a §114 ods. 1

. Pochybenie súdu však vidím najmä v nenaplnení

oprávnenia a povinnosti, ktorá vyplýva z ust. , kedy

mal súd odňať vec pre nezabezpečenie plynulosti konania a niekoľkoročné prieťahy.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

D not 2/2014 (predtým 238/2002) porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. , D not

2/2014 (predtým 238/2002) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 5 000 €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho

právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ).

III.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu a povereného súdneho

komisára v konaní vedenom pod sp. zn. , (pôvodne

) malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, (pôvodne ) zistil pre rozhodnutie vo veci tieto

rozhodujúce skutočnosti:

Na základe oznámenia o úmrtí nebohého (zomrel )

začalo 11. októbra 2002 pred okresným súdom konanie v dedičskej veci pod pridelenou

sp. zn. . Okresný súd podľa

(ďalej len ,,OSP“) 5. novembra 2002 poveril notára , aby ako súdny

komisár vykonal potrebné úkony vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi

. Poverený súdny komisár vykonával úkony v dedičskej veci až do 15. augusta

2014, kedy okresný súd konaním vo veci prejednania dedičstva poveril notárku

Súdna komisárka 18. marca 2015 nariadila termín pojednávania na 20. apríl 2015

a sťažovateľ prevzal predvolanie na predmetné pojednávanie 24. marca 2015.

Podaním doručeným okresnému súdu 2. apríla 2015 namietal sťažovateľ prieťahy

v napadnutom konaní a okrem iného uviedol: „... podávam sťažnosť na prieťahy v konaní

a očakávam stanovisko predsedu súdu.“

Dňa 16. apríla 2015 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, v ktorej sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a povereného súdneho komisára v napadnutom

konaní.

Zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. , napísanej

na notárskom úrade poverenej komisárky 20. apríla 2015 vyplýva, že účastníci konania,

dedičia, uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorú okresný súd uznesením

zo 4. mája 2015 schválil a ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2015.

IV.

Ústavný súd po zhodnotení priebehu napadnutého konania konštatuje, že bolo

neúmerne zdĺhavé a taktiež postihnuté nečinnosťou, no na druhej strane sťažovateľ riadne

a včas neuplatnil právne prostriedky nápravy, ktoré mal k dispozícii.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že podľa súd

poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené

podmienky uvedené v § 175 zca, vydal osvedčenie o dedičstve. Poverenie môže súd

dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo

mu ich súd oznámil. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd môže notárovi odňať

poverenie. Podmienky, za ktorých súd môže odňať poverenie, sú obsiahnuté v .

Podľa súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek

predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom

poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

Návrh na odňatie poverenia notárovi ako súdnemu komisárovi možno považovať

za účinný prostriedok nápravy, pretože na základe tohto odňatia poverenia môže byť

poverený úkonmi súdneho komisára iný notár, ak doterajší notár spôsoboval v konaní

zbytočné prieťahy. O odňatí poverenia notárovi rozhoduje súd na základe návrhu účastníka

dedičského konania.

Ústavný súd poukazuje na to, že z obsahu predloženého súdneho spisu ani

zo sťažnosti a k nej pripojených príloh nevyplýva, že by sa sťažovateľ v zmysle

dožadoval na okresnom súde odňatia poverenia konajúceho notára

alebo že by sa podľa Notárskeho poriadku na jeho postup sťažoval

na Notárskej komore Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nepostupoval v súlade

s právnou zásadou rešpektovanou už od časov práva rímskeho „vigilantibus iura scripta

sunt“ (právo patrí bdelým, t. j. tým, ktorí sa o svoje veci starajú), vyjadrujúcou

zodpovednosť účastníka konania za využitie prostriedkov ochrany individuálnych

hmotných, ako aj procesných práv.

Ústavný súd pri posudzovaní veci nemohol tiež prehliadnuť, že sťažovateľ nepodal

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v čase nečinnosti pôvodne

povereného súdneho komisára, ale až 2. apríla 2015, keď konaním poverená nová súdna

komisárka začala vo veci konať. Navyše, túto sťažnosť podal v čase, keď už mal

z doručeného predvolania, ktoré prevzal 24. marca 2015, vedomosť o pojednávaní

nariadenom súdnou komisárkou na 20. apríl 2015. Sťažovateľ taktiež nevyčkal na odpoveď

predsedu okresného súdu o vybavení jeho sťažnosti na prieťahy ani na uskutočnenie

pojednávania nariadeného súdnou komisárkou, pričom 16. apríla 2015 bola doručená

ústavnému súdu jeho sťažnosť. O štyri dni neskôr, 20. apríla 2015, sťažovateľ

na pojednávaní u súdnej komisárky uzavrel dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorú okresný

súd schválil uznesením zo 4. mája 2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2015.

Poukazujúc na tieto okolnosti ústavný súd sťažnosť podanú ústavnému súdu vyhodnotil ako

evidentne účelovú.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti bola už právna neistota sťažovateľa odstránená, a teda k porušovaniu

v sťažnosti označených práv už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016