Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 166/2016
PDF · 194.74 KB
No categories available
I. ÚS 166/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, Juraja Fándlyho 2163/7, Žilina, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 19 a čl. 50 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd príkazom Okresného riaditeľstva Policajného zboru ,
obvodného oddelenia , na prehliadku tela a obdobné úkony z 2. októbra 2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2,
čl. 19 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
príkazom Okresného riaditeľstva Policajného zboru , obvodného oddelenie
Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“), na prehliadku tela
a obdobné úkony z 2. októbra 2015 (ďalej aj „príkaz“).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol, že mu bolo približne koncom
novembra – začiatkom decembra 2015 doručené predvolanie na výsluch na dožiadané
Obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie
“).
Sťažovateľ sa 8. decembra 2015 dostavil na obvodné oddelenie na
výsluch v trestnej veci vedenej obvodným oddelením pod ČVS: ORP-651/NO-
DK-2015, po skončení ktorého bol sťažovateľovi doručený príkaz na prehliadku tela
a obdobné úkony. Následne boli sťažovateľovi odobraté daktyloskopické odtlačky
a odobraté vzorky pre účely analýzy deoyribonukleovej kyseliny. K tomuto procesnému
úkonu došlo potom, ako bolo z príslušných databáz zistené, že odtlačky prstov a DNA
, brata sťažovateľa, ktoré už sú v príslušných databázach, sa nezhodujú
s odtlačkami prstov a DNA zo vzoriek, ktoré boli nájdené na mieste činu.
Sťažovateľ sa v predmetnej veci 4. septembra 2015 dostavil na obvodné oddelenie,
aby vypovedal ako svedok. Predmetom výsluchu podľa sťažovateľa boli 3 – 4 otázky
povereného príslušníka Policajného zboru (ďalej len „policajt“), medzi ktorými vôbec
nebola otázka o tom, či vie alebo má vedomosť o tom, odkiaľ má výherné lósy
a žreby, ktoré mal podľa operatívnych informácií predávať. Podľa sťažovateľa nie je
pravda, že by po skončení jeho výsluchu bol policajtom zákonne poučený a upozornený na
následky nevyhovenia výzvy, resp. že by nevyhovel predchádzajúcej výzve podľa § 155
ods. 3 Trestného poriadku. Po výsluchu konanom 4. septembra 2015 si sťažovateľ prečítal a
podpísal zápisnicu o výsluchu, súčasťou ktorej nebolo hore uvedené poučenie, a odišiel
z obvodného oddelenia.
Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie príkazu, v ktorom obvodné oddelenie uviedlo:
„Spojitosť osoby s miestom činu je potvrdená vykonanými
operatívnymi previerkami, z ktorých je zrejmé, že odcudzené výherné losy z priestorov
, sa po čase objavili v meste a ich výhry boli
vyberané na rôznych predajných miestach /predajných stánkoch/ spol. . Bolo
zistené, že losy mal predávať , pričom z operatívnych informácii polície vyplýva
podozrenie, že menovaný môže páchať trestnú činnosť spoločne s osobami ,
a .“
Podľa názoru sťažovateľa policajt obvodného oddelenia zneužil domnienky založené
na operatívnych informáciách, podľa ktorých by on mohol byť podozrivým, aby mohol proti
nemu uplatniť § 155 ods. 4 Trestného poriadku. Uvedené odôvodnenie príkazu podľa
sťažovateľa zjavne nemožno považovať za zákonné, pretože z neho podľa neho nevyplýva
podozrenie konkrétnej osoby zo spáchania konkrétneho trestného činu, ktorý sa mal stať
v určitom čase na určitom mieste, a nemožno z neho zistiť ani obsah vykonaných
operatívnych previerok polície či okolností z nich vyplývajúcich, ktoré by preukazovali
založenie podozrenia proti konkrétnej osobe. Podľa sťažovateľa sú jediným konkrétnym
dôkazom v tejto trestnej veci nájdené daktyloskopické stopy a biologické stopy, ktoré ale
jeho so samotným skutkom nespájajú.
Sťažovateľ poukázal na to, že príkaz podľa § 155 ods. 4 Trestného poriadku možno
vydať len ako prostriedok ultima rátio (t. j. poslednú a krajnú možnosť), čo možno vyvodiť
z ustanovenia § 155 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré najskôr vyžaduje odmietnutie
obvineného či podozrivej osoby dobrovoľne strpieť nariadený úkon. Až po bezvýslednej
výzve na dobrovoľné strpenie úkonov a riadnom poučení obvineného či podozrivej osoby
v zmysle § 155 ods. 6 Trestného poriadku o následkoch nevyhovenia výzvy na strpenie
nariadených úkonov prichádza do úvahy vydanie príkazu.
V prípade sťažovateľa vydaný príkaz podľa neho dokazuje skutočnosť, že policajt
ho mal už pripravený v čase, keď ho ako podozrivú osobu opätovne predvolal na výsluch
a po jeho skončení ho vyzval na dobrovoľné strpenie úkonov s tým, že inak už má príkaz,
ktorý mu umožní vykonať úkony bez ohľadu na to, či ich dobrovoľne strpí alebo nestrpí.
Takýto procesný postup je vyslovene nezákonný (neumožňuje ho ustanovenie § 155 ods. 3
a 6 Trestného poriadku).
V danom prípade podľa sťažovateľa ani z odôvodnenia vydaného príkazu a ani
z obsahu spisu nevyplýva, že policajtom bola pri vydávaní príkazu dodržaná zákonná
postupnosť (od miernejšieho nenásilného spôsobu nátlaku k násilnému).
Požiadavky na riadne odôvodnenie príkazu už uvedené vyplývajú z ustanovenia
§ 155 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého musí byť príkaz nielen vydaný písomne, ale
musí byť aj odôvodnený.
Podľa názoru sťažovateľa, ak „zhrnieme všetky materiálne predpoklady na vydanie
príkazu podľa § 155 ods. 4 Tr. por. (dostatočne odôvodnené podozrenie zo spáchanie
trestného činu, dôležitosť vzorky pre ďalší postup vo vyšetrovaní a reálna možnosť spojiť
podozrivého s trestným činom) ako aj formálne predpoklady (najmä nutnosť odôvodnenia
príkazu a zlyhanie miernejších nástrojov nátlaku) musíme dospieť k záveru, že nižšie
naskenovaný príkaz policajta je nezákonný. Z odôvodnenia príkazu sa totiž nedozvieme
prakticky nič o splnení zákonných podmienok na vydanie príkazu, odôvodnenie je čisto
formálne (v podstate len opakujúce citácie ustanovenia § 155 Tr. por.), je povrchné,
arbitrárne a neumožňujúce riadne preskúmanie legality, legitimity a proporcionálnosti
vydaného príkazu.“.
V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery nálezov ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 172/2010 zo 7. decembra 2010 a sp. zn. I. ÚS 117/07 zo 4. februára 2009.
Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že vydaním príkazu bol porušený
princíp právneho štátu zakotvený v čl. 1 ods. 1 ústavy a konaním policajta obvodného
oddelenia, v dôsledku ktorého mu boli odobraté daktyloskopické odtlačky prstov a bol
uskutočnený bukálny výter sliznice ústnej dutiny pre účely vykonania analýzy jeho DNA,
došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 ods. 1
dohovoru.
K namietanému porušeniu čl. 19 ods. 1 ústavy došlo podľa sťažovateľa na základe
vydania arbitrárneho, nedostatočne odôvodneného príkazu, ktorým bol označený
za podozrivú osobu, aj keď v zmysle odôvodnenia mohol byť podľa neho „iba a výlučne
prípadným svedkom“. Keďže sa v predmetnej veci podľa sťažovateľa nepostupovalo
v súlade s ustanovením § 155 Trestného poriadku, došlo k porušeniu jeho práva
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, pretože automaticky na základe nekvalitných
operatívnych informácií bol ihneď kategorizovaný ako podozrivý, a to len preto, že sa
„stretáva s inými osobami“, pričom uvedené kategorizovanie je podľa neho založené
na predsudkoch.
Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy
a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru došlo
v dôsledku neoprávneného vykonania príkazu, pretože daktyloskopické odtlačky prstov sú
jedinečnou informáciou o osobe sťažovateľa, ktorú nemá nikto iný na svete, a rovnako tak
vzorka DNA a DNA profil obsahujú bohaté genetické informácie týkajúce sa zdravia
sťažovateľa, ktoré sú taktiež jedinečné.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 50
ods. 2 ústavy sťažovateľ poukázal na znenie § 8 ods. 1 zákona č. 417/2002 Z. z. o používaní
analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb (ďalej len „zákon č. 417/2002
Z. z.“), ktorý špecifikuje povinnosť likvidácie údajov o jednotlivých v ňom špecifikovaných
osobách z databázy povereným útvarom.
Keďže sťažovateľ je v postavení podozrivého, nespadá do žiadnej z kategórií osôb
uvedených v § 8 ods. 1 zákona č. 417/2002 Z. z., a preto je podľa neho zvlášť znepokojivé,
že jeho DNA profil bude v databáze evidovaný do skončenia trestného stíhania vo veci
samej, avšak s ohľadom na to, že dosiaľ orgány činné v trestnom konaní nezistili páchateľa
trestnej činnosti, tak trestné stíhanie môže byť vedené roky a aj jeho profil DNA bude pre
medzeru v uvedenom zákone v databáze Policajného zboru „naveky“.
Podľa sťažovateľa v dôsledku uvedeného postupu existuje nebezpečenstvo
stigmatizácie jeho osoby vyplývajúce zo skutočnosti, že s ním, hoci nebol nikdy odsúdený
za žiaden trestný čin a má právo na prezumpciu neviny, bude zaobchádzané rovnako ako
s usvedčenými osobami. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci S. a Marper proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok veľkého senátu
zo 4. 12. 2008, č. 30562/04, § 122).
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal
nález, v ktorom vysloví, že príkazom obvodného oddelenia na prehliadku tela a obdobné
úkony došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 19 a čl. 50 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, zruší príkaz z 2. októbra 2015 a uloží
Policajnému zboru povinnosť zlikvidovať údaje o daktyloskopických stopách odtlačkov
prstov sťažovateľa a údaje o profile jeho deoxyribonukleovej kyseliny a prizná mu
primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € a náhradu trov konania v sume
299,80 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie základných práv podľa čl. 19
a čl. 50 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru,
ku ktorému došlo vydaním príkazu obvodného oddelenia na prehliadku tela a obdobné
úkony z 2. októbra 2015. K porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku
toho, že uvedený príkaz neobsahoval riadne odôvodnenie, ktoré by vykonanie tohto zásahu
proti nemu odôvodňovalo, a policajtom pri jeho vydávaní nebola dodržaná zákonná
postupnosť (od miernejšieho nenásilného spôsobu nátlaku k násilnému).
Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého príkazu z 2. októbra 2015, v ktorom
obvodné oddelenie v podstatnom uviedlo:
„Dňa 09. 07. 2015 poverený príslušník Obvodného oddelenia podľa
§ 199 ods. 1 Trestného poriadku pod ČVS: ORP-651/NO-DK-2015 začal trestné stíhanie
vo veci prečin Krádež podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a ) Trestného zákona, lebo
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom
čase od 22.00 hod. dňa 08. 07. 2015 do 05.40 hod. dňa 09. 07. 2015 v meste
nezisteným spôsobom prekonal uzatvorené okno vo výške 6,2 metrov od zeme predajne
budovy 1-01 , ktorej majiteľom je spol.
..., cez ktoré vošiel do priestorov skladu a predajne
do oddelenia liehovín a tabakových výrobkov, odkiaľ následne
odcudzil presne nezistené množstvo tabakových výrobkov nezisteného druhu a značky
v hodnote najmenej 23.000,- €, nezistené množstvo fliaš alkoholu nezisteného druhu
a značiek v hodnote najmenej 500,- € a nezistené množstvo losov a žrebov na tipovanie
v hodnote najmenej 900,- €, následne s týmto tovarom odišiel na presne nezistené miesto,
čím poškodenej spol. , spotrebné družstvo... spôsobil škodu
odcudzením vo výške najmenej 24.400,- € a škodu poškodením okna vo výške najmenej 50,-
€.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného poriadku...
Podľa § 155 ods. 2 Trestného poriadku...
Podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku...
Podľa § 155 ods. 4 Trestného poriadku...
Podľa § 155 ods. 5 Trestného poriadku...
Podľa § 155 ods. 6 Trestného poriadku...
Podľa § 106 ods. 1 Trestného poriadku...
Podľa § 106 ods. 2 Trestného poriadku...
Podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku...
V danom prípade existujú dostatočné poznatky o existencii objektívneho dôkazu, na
ktorého vykonanie je nevyhnutné zabezpečiť odobratie vzorky na účely analýzy
deoxyribonukleovej kyseliny, nakoľko počas obhliadky vykonanej dňa 09. 07. 2015
v v priestoroch boli okrem iného zaistené
daktyloskopické aj biologické stopy, ktoré sa nachádzali na uvedenom mieste a u ktorých je
pravdepodobné, že boli vytvorené okrem iného aj osobou . Lustráciou
v dostupných policajných evidenciách zatiaľ osoba nie je zaradená
a neexistuje iný miernejší spôsob zabezpečenia požadovaných vzoriek DNA, ako aj
daktyloskopických odtlačkov. Zaistenie vzoriek DNA, ako ani daktyloskopických odtlačkov
prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, konkrétne k preukázaniu prítomnosti
na mieste činu a vytvoreniu predmetných stôp, ktoré vedú k usvedčeniu
páchateľa. Spojitosť osoby s miestom činu je potvrdená vykonanými
operatívnymi previerkami, z ktorých je zrejmé, že odcudzené výherné losy z priestorov
, sa po čase objavili v meste a ich výhry boli
vyberané na rôznych predajných miestach /predajných stánkoch/ spol. . Bolo
zistené, že losy mal predávať , pričom z operatívnych informácií polície vyplýva
podozrenie, že menovaný môže páchať trestnú činnosť spoločne s osobami ,
a .
Tento údaj zároveň korešponduje so zábermi videokamier z miesta činu, na ktorých
sú osoby v kuklách.
K dnešnému dňu neexistuje iný dôkaz, ktorým by sa dalo preukázať, že osoba
bol v predmetnú dobu na mieste činu a že mohol vytvoriť predmetné stopy.
dňa 04. 09. 2015 v budove OO PZ po zákonnom
poučení a upozorneniu na následky nevyhovenia výzve, napriek tomu nevyhovel
predchádzajúcej výzve podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku, a preto bolo potrebné za
týmto účelom podľa § 154 ods. 4 Trestného poriadku vydať príkaz na vykonanie odobratia
daktyloskopických odtlačkov a odobratia vzorky na účely analýzy deoxyribonukleovej
kyseliny, s poukazom na § 155 ods. 3 Trestného poriadku u osoby podozrivej a tým
zabezpečiť zistenie, zaistenie, vykonanie a zadokumentovanie dôkazu.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyšetrovateľ PZ konštatoval, že sú
splnené tak materiálne ako aj formálne podmienky, na vydanie príkazu na vykonanie
odobratia daktyloskopických odtlačkov a odobratia vzorky na účely analýzy
deoxyribonukleovej kyseliny podozrivej osoby podľa § 155 ods. 4
Trestného poriadku s poukazom na § 155 ods. 3 Trestného poriadku.“
Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že sťažovateľ bol orgánmi činnými v trestnom
konaní považovaný za osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. V zmysle § 155 ods. 3
Trestného poriadku sa uvedenej prehliadke má povinnosť podrobiť každý, bez ohľadu na
jeho procesné postavenie, t. j. taktiež osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, pretože
tejto povinnosti v zásade nepodliehajú len osoby vyňaté z právomoci orgánov činných
v trestnom konaní. Podozrenie orgánov činných v trestnom konaní vyplýva zo záberov
videokamier z miesta činu, ako aj skutočnosti, že sťažovateľ sa pohybuje v okruhu osôb
podozrivých zo spáchania tejto trestnej činnosti, ktorých podozrenie vyplýva aj z ďalších
operatívnych informácií polície. V danom prípade verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní
trestných činov a potrestaní páchateľa ospravedlňuje uvedený postup orgánov činných
v trestnom konaní proti osobe v akomkoľvek procesnom postavení napriek tomu, že
zasahuje do jeho práva na súkromie. Už z citovaného odôvodnenia príkazu je podľa
ústavného súdu zrejmé, že tento spĺňa náležitosti špecifikované v § 181 Trestného poriadku
(označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, dátum a miesto rozhodnutia, výrok príkazu
s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, vrátane označenia osoby, skutok
s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné,
odôvodnenie).
Sťažovateľ nepredložil v konaní relevantnú argumentáciu, ktorá by potvrdila jeho
tvrdenia v súvislosti s nedodržaním postupu podľa § 155 Trestného poriadku v jeho prípade.
Samotná skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa vopred pred jeho výsluchom
pripravili na jeho možnú negatívnu reakciu na výzvu na odobratie daktyloskopických
odtlačkov a odobratie vzorky pre účely analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, nemožno
považovať za postup porušujúci sťažovateľom označené práva. Uvedené závery orgánov
činných v trestnom konaní podľa názoru ústavného súdu nie sú poznačené arbitrárnosťou
a sú plne ústavne akceptovateľné.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2016