Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 166/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, Juraja Fándlyho 2163/7, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd príkazom Okresného riaditeľstva Policajného zboru ,

obvodného oddelenia , na prehliadku tela a obdobné úkony z 2. októbra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2,

a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

príkazom Okresného riaditeľstva Policajného zboru , obvodného oddelenie

Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“), na prehliadku tela

a obdobné úkony z 2. októbra 2015 (ďalej aj „príkaz“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedol, že mu bolo približne koncom

novembra – začiatkom decembra 2015 doručené predvolanie na výsluch na dožiadané

Obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie

“).

Sťažovateľ sa 8. decembra 2015 dostavil na obvodné oddelenie na

výsluch v trestnej veci vedenej obvodným oddelením pod ČVS: ORP-651/NO-

DK-2015, po skončení ktorého bol sťažovateľovi doručený príkaz na prehliadku tela

a obdobné úkony. Následne boli sťažovateľovi odobraté daktyloskopické odtlačky

a odobraté vzorky pre účely analýzy deoyribonukleovej kyseliny. K tomuto procesnému

úkonu došlo potom, ako bolo z príslušných databáz zistené, že odtlačky prstov a DNA

, brata sťažovateľa, ktoré už sú v príslušných databázach, sa nezhodujú

s odtlačkami prstov a DNA zo vzoriek, ktoré boli nájdené na mieste činu.

Sťažovateľ sa v predmetnej veci 4. septembra 2015 dostavil na obvodné oddelenie,

aby vypovedal ako svedok. Predmetom výsluchu podľa sťažovateľa boli 3 – 4 otázky

povereného príslušníka Policajného zboru (ďalej len „policajt“), medzi ktorými vôbec

nebola otázka o tom, či vie alebo má vedomosť o tom, odkiaľ má výherné lósy

a žreby, ktoré mal podľa operatívnych informácií predávať. Podľa sťažovateľa nie je

pravda, že by po skončení jeho výsluchu bol policajtom zákonne poučený a upozornený na

následky nevyhovenia výzvy, resp. že by nevyhovel predchádzajúcej výzve podľa § 155

ods. 3 . Po výsluchu konanom 4. septembra 2015 si sťažovateľ prečítal a

podpísal zápisnicu o výsluchu, súčasťou ktorej nebolo hore uvedené poučenie, a odišiel

z obvodného oddelenia.

Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie príkazu, v ktorom obvodné oddelenie uviedlo:

„Spojitosť osoby s miestom činu je potvrdená vykonanými

operatívnymi previerkami, z ktorých je zrejmé, že odcudzené výherné losy z priestorov

, sa po čase objavili v meste a ich výhry boli

vyberané na rôznych predajných miestach /predajných stánkoch/ spol. . Bolo

zistené, že losy mal predávať , pričom z operatívnych informácii polície vyplýva

podozrenie, že menovaný môže páchať trestnú činnosť spoločne s osobami ,

a .“

Podľa názoru sťažovateľa policajt obvodného oddelenia zneužil domnienky založené

na operatívnych informáciách, podľa ktorých by on mohol byť podozrivým, aby mohol proti

nemu uplatniť . Uvedené odôvodnenie príkazu podľa

sťažovateľa zjavne nemožno považovať za zákonné, pretože z neho podľa neho nevyplýva

podozrenie konkrétnej osoby zo spáchania konkrétneho trestného činu, ktorý sa mal stať

v určitom čase na určitom mieste, a nemožno z neho zistiť ani obsah vykonaných

operatívnych previerok polície či okolností z nich vyplývajúcich, ktoré by preukazovali

založenie podozrenia proti konkrétnej osobe. Podľa sťažovateľa sú jediným konkrétnym

dôkazom v tejto trestnej veci nájdené daktyloskopické stopy a biologické stopy, ktoré ale

jeho so samotným skutkom nespájajú.

Sťažovateľ poukázal na to, že príkaz podľa možno

vydať len ako prostriedok ultima rátio (t. j. poslednú a krajnú možnosť), čo možno vyvodiť

z ustanovenia , ktoré najskôr vyžaduje odmietnutie

obvineného či podozrivej osoby dobrovoľne strpieť nariadený úkon. Až po bezvýslednej

výzve na dobrovoľné strpenie úkonov a riadnom poučení obvineného či podozrivej osoby

v zmysle o následkoch nevyhovenia výzvy na strpenie

nariadených úkonov prichádza do úvahy vydanie príkazu.

V prípade sťažovateľa vydaný príkaz podľa neho dokazuje skutočnosť, že policajt

ho mal už pripravený v čase, keď ho ako podozrivú osobu opätovne predvolal na výsluch

a po jeho skončení ho vyzval na dobrovoľné strpenie úkonov s tým, že inak už má príkaz,

ktorý mu umožní vykonať úkony bez ohľadu na to, či ich dobrovoľne strpí alebo nestrpí.

Takýto procesný postup je vyslovene nezákonný (neumožňuje ho ustanovenie § 155 ods. 3

a 6 ).

V danom prípade podľa sťažovateľa ani z odôvodnenia vydaného príkazu a ani

z obsahu spisu nevyplýva, že policajtom bola pri vydávaní príkazu dodržaná zákonná

postupnosť (od miernejšieho nenásilného spôsobu nátlaku k násilnému).

Požiadavky na riadne odôvodnenie príkazu už uvedené vyplývajú z ustanovenia

, podľa ktorého musí byť príkaz nielen vydaný písomne, ale

musí byť aj odôvodnený.

Podľa názoru sťažovateľa, ak „zhrnieme všetky materiálne predpoklady na vydanie

príkazu podľa (dostatočne odôvodnené podozrenie zo spáchanie

trestného činu, dôležitosť vzorky pre ďalší postup vo vyšetrovaní a reálna možnosť spojiť

podozrivého s trestným činom) ako aj formálne predpoklady (najmä nutnosť odôvodnenia

príkazu a zlyhanie miernejších nástrojov nátlaku) musíme dospieť k záveru, že nižšie

naskenovaný príkaz policajta je nezákonný. Z odôvodnenia príkazu sa totiž nedozvieme

prakticky nič o splnení zákonných podmienok na vydanie príkazu, odôvodnenie je čisto

formálne (v podstate len opakujúce citácie ustanovenia ), je povrchné,

arbitrárne a neumožňujúce riadne preskúmanie legality, legitimity a proporcionálnosti

vydaného príkazu.“.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery nálezov ústavného súdu sp. zn.

zo 7. decembra 2010 a sp. zn. zo 4. februára 2009.

Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že vydaním príkazu bol porušený

princíp právneho štátu zakotvený v a konaním policajta obvodného

oddelenia, v dôsledku ktorého mu boli odobraté daktyloskopické odtlačky prstov a bol

uskutočnený bukálny výter sliznice ústnej dutiny pre účely vykonania analýzy jeho DNA,

došlo k porušeniu , , 2 a 3 a , ako aj

dohovoru.

K namietanému porušeniu došlo podľa sťažovateľa na základe

vydania arbitrárneho, nedostatočne odôvodneného príkazu, ktorým bol označený

za podozrivú osobu, aj keď v zmysle odôvodnenia mohol byť podľa neho „iba a výlučne

prípadným svedkom“. Keďže sa v predmetnej veci podľa sťažovateľa nepostupovalo

v súlade s ustanovením , došlo k porušeniu jeho práva

na zachovanie ľudskej dôstojnosti, pretože automaticky na základe nekvalitných

operatívnych informácií bol ihneď kategorizovaný ako podozrivý, a to len preto, že sa

„stretáva s inými osobami“, pričom uvedené kategorizovanie je podľa neho založené

na predsudkoch.

Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru došlo

v dôsledku neoprávneného vykonania príkazu, pretože daktyloskopické odtlačky prstov sú

jedinečnou informáciou o osobe sťažovateľa, ktorú nemá nikto iný na svete, a rovnako tak

vzorka DNA a DNA profil obsahujú bohaté genetické informácie týkajúce sa zdravia

sťažovateľa, ktoré sú taktiež jedinečné.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 50

ods. 2 sťažovateľ poukázal na znenie o používaní

analýzy deoxyribonukleovej kyseliny na identifikáciu osôb (ďalej len „

Z. z.“), ktorý špecifikuje povinnosť likvidácie údajov o jednotlivých v ňom špecifikovaných

osobách z databázy povereným útvarom.

Keďže sťažovateľ je v postavení podozrivého, nespadá do žiadnej z kategórií osôb

uvedených v , a preto je podľa neho zvlášť znepokojivé,

že jeho DNA profil bude v databáze evidovaný do skončenia trestného stíhania vo veci

samej, avšak s ohľadom na to, že dosiaľ orgány činné v trestnom konaní nezistili páchateľa

trestnej činnosti, tak trestné stíhanie môže byť vedené roky a aj jeho profil DNA bude pre

medzeru v uvedenom zákone v databáze Policajného zboru „naveky“.

Podľa sťažovateľa v dôsledku uvedeného postupu existuje nebezpečenstvo

stigmatizácie jeho osoby vyplývajúce zo skutočnosti, že s ním, hoci nebol nikdy odsúdený

za žiaden trestný čin a má právo na prezumpciu neviny, bude zaobchádzané rovnako ako

s usvedčenými osobami. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci S. a Marper proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok veľkého senátu

zo 4. 12. 2008, č. 30562/04, § 122).

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví, že príkazom obvodného oddelenia na prehliadku tela a obdobné

úkony došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 19 a čl. 50 ods. 2

a práva podľa dohovoru, zruší príkaz z 2. októbra 2015 a uloží

Policajnému zboru povinnosť zlikvidovať údaje o daktyloskopických stopách odtlačkov

prstov sťažovateľa a údaje o profile jeho deoxyribonukleovej kyseliny a prizná mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € a náhradu trov konania v sume

299,80 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v predmetnej veci namietal porušenie základných práv podľa čl. 19

a v spojení s a práva podľa dohovoru,

ku ktorému došlo vydaním príkazu obvodného oddelenia na prehliadku tela a obdobné

úkony z 2. októbra 2015. K porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku

toho, že uvedený príkaz neobsahoval riadne odôvodnenie, ktoré by vykonanie tohto zásahu

proti nemu odôvodňovalo, a policajtom pri jeho vydávaní nebola dodržaná zákonná

postupnosť (od miernejšieho nenásilného spôsobu nátlaku k násilnému).

Ústavný súd preskúmal obsah napadnutého príkazu z 2. októbra 2015, v ktorom

obvodné oddelenie v podstatnom uviedlo:

„Dňa 09. 07. 2015 poverený príslušník Obvodného oddelenia podľa

pod ČVS: ORP-651/NO-DK-2015 začal trestné stíhanie

vo veci prečin Krádež podľa , písm. a ) , lebo

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom

čase od 22.00 hod. dňa 08. 07. 2015 do 05.40 hod. dňa 09. 07. 2015 v meste

nezisteným spôsobom prekonal uzatvorené okno vo výške 6,2 metrov od zeme predajne

budovy 1-01 , ktorej majiteľom je spol.

..., cez ktoré vošiel do priestorov skladu a predajne

do oddelenia liehovín a tabakových výrobkov, odkiaľ následne

odcudzil presne nezistené množstvo tabakových výrobkov nezisteného druhu a značky

v hodnote najmenej 23.000,- €, nezistené množstvo fliaš alkoholu nezisteného druhu

a značiek v hodnote najmenej 500,- € a nezistené množstvo losov a žrebov na tipovanie

v hodnote najmenej 900,- €, následne s týmto tovarom odišiel na presne nezistené miesto,

čím poškodenej spol. , spotrebné družstvo... spôsobil škodu

odcudzením vo výške najmenej 24.400,- € a škodu poškodením okna vo výške najmenej 50,-

€.

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

Podľa ...

V danom prípade existujú dostatočné poznatky o existencii objektívneho dôkazu, na

ktorého vykonanie je nevyhnutné zabezpečiť odobratie vzorky na účely analýzy

deoxyribonukleovej kyseliny, nakoľko počas obhliadky vykonanej dňa 09. 07. 2015

v v priestoroch boli okrem iného zaistené

daktyloskopické aj biologické stopy, ktoré sa nachádzali na uvedenom mieste a u ktorých je

pravdepodobné, že boli vytvorené okrem iného aj osobou . Lustráciou

v dostupných policajných evidenciách zatiaľ osoba nie je zaradená

a neexistuje iný miernejší spôsob zabezpečenia požadovaných vzoriek DNA, ako aj

daktyloskopických odtlačkov. Zaistenie vzoriek DNA, ako ani daktyloskopických odtlačkov

prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, konkrétne k preukázaniu prítomnosti

na mieste činu a vytvoreniu predmetných stôp, ktoré vedú k usvedčeniu

páchateľa. Spojitosť osoby s miestom činu je potvrdená vykonanými

operatívnymi previerkami, z ktorých je zrejmé, že odcudzené výherné losy z priestorov

, sa po čase objavili v meste a ich výhry boli

vyberané na rôznych predajných miestach /predajných stánkoch/ spol. . Bolo

zistené, že losy mal predávať , pričom z operatívnych informácií polície vyplýva

podozrenie, že menovaný môže páchať trestnú činnosť spoločne s osobami ,

a .

Tento údaj zároveň korešponduje so zábermi videokamier z miesta činu, na ktorých

sú osoby v kuklách.

K dnešnému dňu neexistuje iný dôkaz, ktorým by sa dalo preukázať, že osoba

bol v predmetnú dobu na mieste činu a že mohol vytvoriť predmetné stopy.

dňa 04. 09. 2015 v budove OO PZ po zákonnom

poučení a upozorneniu na následky nevyhovenia výzve, napriek tomu nevyhovel

predchádzajúcej výzve podľa , a preto bolo potrebné za

týmto účelom podľa vydať príkaz na vykonanie odobratia

daktyloskopických odtlačkov a odobratia vzorky na účely analýzy deoxyribonukleovej

kyseliny, s poukazom na u osoby podozrivej a tým

zabezpečiť zistenie, zaistenie, vykonanie a zadokumentovanie dôkazu.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyšetrovateľ PZ konštatoval, že sú

splnené tak materiálne ako aj formálne podmienky, na vydanie príkazu na vykonanie

odobratia daktyloskopických odtlačkov a odobratia vzorky na účely analýzy

deoxyribonukleovej kyseliny podozrivej osoby podľa § 155 ods. 4

s poukazom na .“

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že sťažovateľ bol orgánmi činnými v trestnom

konaní považovaný za osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. V zmysle § 155 ods. 3

sa uvedenej prehliadke má povinnosť podrobiť každý, bez ohľadu na

jeho procesné postavenie, t. j. taktiež osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, pretože

tejto povinnosti v zásade nepodliehajú len osoby vyňaté z právomoci orgánov činných

v trestnom konaní. Podozrenie orgánov činných v trestnom konaní vyplýva zo záberov

videokamier z miesta činu, ako aj skutočnosti, že sťažovateľ sa pohybuje v okruhu osôb

podozrivých zo spáchania tejto trestnej činnosti, ktorých podozrenie vyplýva aj z ďalších

operatívnych informácií polície. V danom prípade verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní

trestných činov a potrestaní páchateľa ospravedlňuje uvedený postup orgánov činných

v trestnom konaní proti osobe v akomkoľvek procesnom postavení napriek tomu, že

zasahuje do jeho práva na súkromie. Už z citovaného odôvodnenia príkazu je podľa

ústavného súdu zrejmé, že tento spĺňa náležitosti špecifikované v

(označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, dátum a miesto rozhodnutia, výrok príkazu

s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, vrátane označenia osoby, skutok

s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné,

odôvodnenie).

Sťažovateľ nepredložil v konaní relevantnú argumentáciu, ktorá by potvrdila jeho

tvrdenia v súvislosti s nedodržaním postupu podľa v jeho prípade.

Samotná skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa vopred pred jeho výsluchom

pripravili na jeho možnú negatívnu reakciu na výzvu na odobratie daktyloskopických

odtlačkov a odobratie vzorky pre účely analýzy deoxyribonukleovej kyseliny, nemožno

považovať za postup porušujúci sťažovateľom označené práva. Uvedené závery orgánov

činných v trestnom konaní podľa názoru ústavného súdu nie sú poznačené arbitrárnosťou

a sú plne ústavne akceptovateľné.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016