Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 186/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosti Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, v zastúpení ministrom spravodlivosti Slovenskej

republiky JUDr. Tomášom Borecom, vedené pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 19. novembra 2015 (), ako aj v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. novembra 2015

() a takto

rozhodol:

Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

25. januára 2016 a 8. februára 2016 doručené sťažnosti Slovenskej republiky, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. novembra 2015

(), ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 12. novembra 2015 () (ďalej len „namietané uznesenia najvyššieho súdu“).

Sťažnosti boli podľa vtedy platného rozvrhu práce z roku 2015 pridelené dvom sudcom

prvého senátu ústavného súdu.

2. Zo sťažností a z ich odôvodnenia tiež vyplýva, že najvyšší súd namietanými

uzneseniami mal porušiť aj „princíp právnej istoty a s ním spojený zákaz retroaktivity

(spätného pôsobenia práva) vyplývajúceho z SR; ako aj tým, že súd porušil

právo sťažovateľky ako účastníčky konania na riadne, zrozumiteľné a presvedčivé

odôvodnenie a jeho rozhodnutie je prekvapivé, nerešpektujúce požiadavku predvídateľnosti

súdnych rozhodnutí“.

3. Sťažovateľka bola v konaní pred všeobecnými súdmi, a to Okresným súdom Nitra

a Krajským súdom v Nitre () a tiež Okresným súdom Banská Bystrica

a Krajským súdom v Banskej Bystrici () účastníčkou konania (žalovanou)

v konaniach o náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len

„zákon o zodpovednosti za škodu“). Všeobecné súdy žalobe žalobcov v podstatnej časti

vyhoveli a zaviazali svojimi rozhodnutiami sťažovateľku zaplatiť žalobcom aj náhradu

nemajetkovej ujmy a tiež úhradu trov konania.

4. Sťažovateľka proti právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov podala

podnety generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) na zrušenie týchto právoplatných rozhodnutí a následne generálny prokurátor

podal na najvyššom súde mimoriadne dovolania s poukazom na stanovisko publikované

„v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky pod č. 94/2015“,

ktoré však najvyšší súd namietanými uzneseniami odmietol.

5. Sťažovateľka v sťažnostiach po obšírnej skutkovej a právnej argumentácii

považuje namietané uznesenia najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené, pretože

„sa nedostatočne vyporiadal so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 36/2008

platným a akceptovateľným v čase podania mimoriadneho dovolania (v znení ktorého

postupoval aj generálny prokurátor pri podávaní mimoriadneho dovolania dňa 15.12.2014)

(, pozn.), resp. dňa 2.4.2013 (, pozn.), a rovnako nezdôvodnil

opodstatnenosť a akúkoľvek prípustnosť posudzovania podaného mimoriadneho dovolania

zo dňa 15.12.2014 podľa zjednocujúceho stanoviska č. 94/2015 zo dňa 20.10.2015.

Rovnako vo vzťahu k absolútnemu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia musí

sťažovateľka poukázať aj na tú skutočnosť, že v zmysle zjednocujúceho stanoviska

č. 94/2015 zo dňa 20.10.2015 (na ktoré Najvyšší súd SR odkázal pri rozhodovaní

o podanom mimoriadnom dovolaní) je podmienkou prípustnosti mimoriadneho dovolania

podaného na podnet účastníka konania, neúspešné využitie možnosti podať všetky zákonom

dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie...

Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa

19.11.2015 nielenže nevyplýva záver súdu, v čom by bolo využitie dovolania aspoň

potenciálne spôsobilé pre sťažovateľku privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci

(s poukazom na vyššie uvedené), ale sťažovateľka konštatuje, že Najvyšší súd SR sa touto

podmienkou v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nezaoberal. Aj z uvedených

dôvodov je uznesenie Najvyššieho súdu SR v rozpore s požiadavkou riadneho

a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu práva

sťažovateľky ako účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu.

Takéto rozhodnutie sa potom javí ako rozhodnutie, ktoré:

- nemá racionálny základ v platnom právnom poriadku.

- je vydané v zjavnom rozpore so základnými ústavnými princípmi a zásadami.

- je z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia zaujatých právnych názorov a záverov

nepreskúmateľné,

- a je prejavom jurisdikčnej svojvôle, ktorá sa okrem iného prejavuje aj v zmysle

nerešpektovania kogentnej normy a interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti (príkladom čoho je prílišný formalizmus), ako aj v zmysle interpretácie, ktorá

je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (bližšie nález ÚS ČR, sp. zn. ).

Po aplikácií ustálených záverov ústavných súdov SR aj ČR na predmetné rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, možno konštatovať, že rozhodnutie súdu o odmietnutí mimoriadneho

dovolania je zaťažené aj prejavom neprípustného formalizmu, ktorého následkom je

odopretie spravodlivosti.“.

6. Namietané uznesenia najvyššieho súdu „bez vyporiadania sa s ústavným

princípom právnej istoty, zákazom retroaktivity a náležitého odôvodnenia svojho postupu,

považuje sťažovateľka za zjavné a flagrantné porušenie nielen práva zaručeného v čl. 1

SR, ale aj práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa SR

a tým aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, preto

ústavnému súdu navrhuje, aby prijal jej sťažnosti na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že

namietanými uzneseniami najvyššieho súdu boli porušené jej označené práva podľa

a dohovoru, pričom v návrhu na rozhodnutie súčasne požaduje zrušenie namietaných

uznesení najvyššieho súdu (pozri bod 1).

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerané ustanovenia (ďalej len „OSP“).

8. Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

9. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. vyplýva,

že tieto veci spolu skutkovo súvisia, pretože predmetom sťažností sťažovateľky je

namietané porušenie tých istých práv podľa a dohovoru postupom a namietanými

uzneseniami najvyššieho súdu, ktorými odmietol mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora proti rozhodnutiam všeobecných súdov v takmer v rovnakých veciach,

v ktorých bola sťažovateľka účastníčkou konania na strane žalovanej. Navyše sťažnosti sú

po formálnej aj obsahovej stránke takmer celkom identické.

10. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a

v spojení s rozhodol, že veci vedené ústavným

súdom pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016