Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PLs. ÚS 8/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. -9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosti Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, v zastúpení ministrom spravodlivosti Slovenskej

republiky JUDr. Tomášom Borecom, vedené pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 19. novembra 2015 (), v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 12. novembra 2015

(), v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 9. decembra 2015 (), ako aj v konaní vedenom pod sp. zn.

z 27. januára 2016 () a takto

rozhodol:

Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.

zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

25. januára 2016, 8. februára 2016 a 23. marca 2016 doručené sťažnosti Slovenskej

republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 19. novembra 2015 (), v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 12. novembra 2015 (), v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. decembra 2015

(), ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. z 27. januára 2016

() (ďalej len „namietané uznesenia najvyššieho súdu“). Prvé dve uvedené

sťažnosti boli podľa vtedy platného rozvrhu práce z roku 2015 pridelené dvom sudcom

prvého senátu ústavného súdu, v poradí tretia sťažnosť bola pridelená sudcovi tretieho

senátu ústavného súdu a v poradí štvrtá sťažnosť sudcovi druhého senátu.

Zo sťažností a z ich odôvodnenia tiež vyplýva, že najvyšší súd mal namietanými

uzneseniami porušiť aj „princíp právnej istoty a s ním spojený zákaz retroaktivity (spätného

pôsobenia práva) vyplývajúceho z SR; ako aj tým, že súd porušil právo

sťažovateľky ako účastníčky konania na riadne, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie

a jeho rozhodnutie je prekvapivé, nerešpektujúce požiadavku predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí“.

Sťažovateľka bola v konaní pred všeobecnými súdmi, a to Okresným súdom Nitra

a Krajským súdom v Nitre (), Okresným súdom Banská Bystrica a Krajským

súdom v Banskej Bystrici (), Okresným súdom Bratislava I a Krajským

súdom v Bratislave (), ako aj pred Okresným súdom Košice II a Krajským

súdom v Košiciach () účastníčkou konania (žalovanou) v konaniach

o náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ako aj v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Všeobecné súdy žalobe

žalobcov v podstatnej časti vyhoveli a zaviazali svojimi rozhodnutiami sťažovateľku

zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy a tiež úhradu trov konania.

Sťažovateľka proti právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov podala podnety

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

na zrušenie týchto právoplatných rozhodnutí. Generálny prokurátor podal na najvyššom

súde mimoriadne dovolania s poukazom na stanovisko publikované „v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky pod č. 94/2015“, ktoré však najvyšší

súd namietanými uzneseniami odmietol.

Sťažovateľka v sťažnostiach po obšírnej skutkovej a právnej argumentácii

považuje namietané uznesenia najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené, pretože

sa nedostatočne vyporiadal „so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 36/2008

platným a akceptovateľným v čase podania mimoriadneho dovolania (v znení ktorého

postupoval aj generálny prokurátor pri podávaní mimoriadneho dovolania dňa

15. 12. 2014) (, pozn.), resp. dňa 2. 4. 2013 (, pozn.),

resp. dňa 08. 01. 2015 (, pozn.), resp. dňa 18. 08. 2014 (,

pozn.) a rovnako nezdôvodnil opodstatnenosť a akúkoľvek prípustnosť posudzovania

podaného mimoriadneho dovolania... podľa zjednocujúceho stanoviska č. 94/2015 zo dňa

20. 10. 2015.

Rovnako vo vzťahu k absolútnemu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia musí

sťažovateľka poukázať aj na tú skutočnosť, že v zmysle zjednocujúceho stanoviska

č. 94/2015 zo dňa 20. 10. 2015 (na ktoré Najvyšší súd SR odkázal pri rozhodovaní

o podanom mimoriadnom dovolaní) je podmienkou prípustnosti mimoriadneho dovolania

podaného na podnet účastníka konania, neúspešné využitie možnosti podať všetky zákonom

dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie...

Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR... nielenže nevyplýva záver súdu,

v čom by bolo využitie dovolania aspoň potenciálne spôsobilé pre sťažovateľku privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s poukazom na vyššie uvedené), ale sťažovateľka

konštatuje, že Najvyšší súd SR sa touto podmienkou v odôvodnení rozhodnutia nijakým

spôsobom nezaoberal. Aj z uvedených dôvodov je uznesenie Najvyššieho súdu SR v rozpore

s požiadavkou riadneho a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia...

Takéto rozhodnutie sa potom javí ako rozhodnutie, ktoré:

- nemá racionálny základ v platnom právnom poriadku.

- je vydané v zjavnom rozpore so základnými ústavnými princípmi a zásadami.

- je z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia zaujatých právnych názorov a záverov

nepreskúmateľné,

- a je prejavom jurisdikčnej svojvôle...

... možno konštatovať, že rozhodnutie súdu o odmietnutí mimoriadneho dovolania

je zaťažené aj prejavom neprípustného formalizmu, ktorého následkom je odopretie

spravodlivosti.“.

Namietané uznesenia najvyššieho súdu „bez vyporiadania sa s ústavným princípom

právnej istoty, zákazom retroaktivity a náležitého odôvodnenia svojho postupu, považuje

sťažovateľka za zjavné a flagrantné porušenie nielen práva zaručeného v SR,

ale aj práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa SR a tým

aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, preto ústavnému súdu

navrhuje, aby prijal jej sťažnosti na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že namietanými

uzneseniami najvyššieho súdu boli porušené jej označené práva podľa a dohovoru,

pričom v návrhu na rozhodnutie súčasne požaduje zrušenie namietaných uznesení

najvyššieho súdu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerané ustanovenia (ďalej len „OSP“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

Prvé dve sťažnosti pridelené sudcom prvého senátu ústavný súd uznesením

č. k. -16 zo 16. marca 2016 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené

pod sp. zn. . Tretiu sťažnosť ústavný súd spojil s dvomi sťažnosťami prvého

senátu uznesením sp. zn. PLs. z 1. júna 2016.

Podľa čl. II ods. 10 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. 3. 2016

do 28. 2. 2017 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2016“) v záujme hospodárnosti konania môže

plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí, ktoré boli pridelené členom rôznych

senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo

súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov... Ak vzhľadom na okolnosti hodné

osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach

príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných

vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr ( ).

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. vyplýva,

že tieto veci spolu skutkovo súvisia, pretože predmetom sťažností sťažovateľky

je namietané porušenie tých istých práv podľa a dohovoru postupom a namietanými

uzneseniami najvyššieho súdu, ktorými odmietol mimoriadne dovolania generálneho

prokurátora proti rozhodnutiam všeobecných súdov v takmer v rovnakých veciach,

v ktorých bola sťažovateľka účastníčkou konania na strane žalovanej. Navyše sťažnosti

sú po formálnej aj obsahovej stránke takmer celkom identické.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa v spojení

s a podľa čl. II ods. 10 rozvrhu práce na rok 2016 rozhodol, že veci

vedené ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. spája

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2016