Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 182/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «Ako vyplýva z obsahu spisu vedeného okresným

súdom pod sp. zn. , sťažovateľ podal dňa 23. augusta 2000 do podateľne

okresného súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva, ako aj žalobu na náhradu škody.

Sťažovateľ mal aj po doručení Uznesenia okresného súdu č. k. zo dňa

2. apríla 2004 (ďalej len ako „uznesenie o zastavení konania“) za to, že namietané konanie

pred okresným súdom prebieha, avšak s ním nebolo žiadnym spôsobom komunikované a

ako s účastníkom jednané.

Pre namietané konanie a pre sťažovateľa samotného bola pozoruhodnou aj pre

porušenie ním namietaných práv tá skutočnosť, vyplývajúca z uznesenia o zastavení

konania, a síce záväzné rozhodnutie a zistenie zákonnej sudkyne okresného súdu v uznesení

o zastavení konania, že „... Súd konanie zastavuje... Pri skúmaní podmienok konania súd

zistil, že na tunajšom súde už prebieha konanie v tej istej veci a to pod číslom 18

na základe žaloby podanej dňa 23.8.2000...Vzhľadom k tomu, že podaním zo dňa 23.8.2000

začalo v tejto veci konanie na tunajšom súde, bráni prebieha tohto konania prekážka

litispendencie, preto súd v tejto veci konanie zastavil a rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia...“.

Sťažovateľ sa však z prípisu zákonnej sudkyne JUDr. Heleny Hausleitnerovej zo dňa

3. októbra 2014 (ďalej len ako „prípis“) dozvedá, že vec vedená pred okresným súdom je

právoplatne skončená dňom 15. január 2001.

Pretože po doručení uznesenia o zastavení konania, ako aj po doručení prípisu

okresného súdu sú pre sťažovateľa zmätočné informácie o stave, príbehu a účastníctve

v konaní najmä po tom čo okresný súd uvádza v meritórnom uznesení o zastavení konania

dňa 2. apríla 2004, že namietané konanie prebieha a preto konanie pre prekážku veci

začatej zastavuje a následne v prípise konštatuje, že namietané konanie je právoplatne

skončené dňa 15. januára 2001, sťažovateľ nemá inú možnosť, ako obrátiť sa so sťažnosťou

na ústavný súd, nakoľko po predvedení zo strany okresného súdu uvedeného nemôže vôbec

dôverovať žiadnym informáciám zo strany okresného súdu.

Súčasne považuje za potrebné uviesť, že súdny spis vedený v namietanom konaní mu

odmieta okresný súd dlhodobo sprístupniť a nesprístupnil ho ani po zaslaní žiadosti jeho

právnej zástupkyne.

Sťažovateľ uvádza, že namietané konanie vedené pred okresným súdom prebieha

takmer 15 rokov, pričom počas jeho priebehu nebol uskutočnený žiaden úkon, čo

v konečnom dôsledku spôsobilo zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Predmet

namietaného konania nie je podľa sťažovateľa skutkovo, a ani právne zložitý. Namietané

konanie svedčí o nespôsobilosti porušovateľa konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť

o jeho odvolaní.

Nakoľko dlhodobo nedochádzalo zo stany okresného súdu k vykonaniu akéhokoľvek

úkonu smerujúceho k rozhodnutiu o žalobe sťažovateľa a v konečnom dôsledku k skončeniu

veci sťažovateľa pred okresným súdom podal sťažovateľ dňa 13. januára 2014 k rukám

predsedníčky okresného súdu sťažnosť na 14 ročné prieťahy v namietanom konaní v súlade

s ustanovením o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Prípisom Spr. 2015/2014 zo dňa 12.

februára 2014 bola predsedníčkou okresného súdu predĺžená lehota na vybavenie sťažnosti

do 13. marca 2014. Ani po 13. marci 2014 nedošlo k vybaveniu sťažnosti sťažovateľa a až

dňa 11. apríla 2014 došlo k jej odloženiu predsedníčkou okresného súdu.

Následne podal sťažovateľ sťažnosť k rukám predsedu Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len ako „krajský súd“) pričom krajský súd prípisom Spr. 2093/2014 zo dňa 16.

apríla 2014 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná.»

Sťažovateľ taktiež uviedol, že „má záverom za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva,

že okresný súd je zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania v trvaní

viac ako 14 rokov od podania žaloby, počas ktorej okresný súd rozhoduje spôsobom už

vyššie uvedeným a nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov takým spôsobom aby

poskytol sťažovateľovi v namietanom konaní relevantnú ochranu jeho práv a oprávnených

nárokov v zmysle návrhu vo veci samej, ako aj namietaných práv v zmysle podanej sťažnosti

ústavnému súdu.“.

Napokon sťažovateľ v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

,,1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava 1 v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť , trovy

právneho zastúpenia v sume 736,91 EUR (slovom sedemtotridsaťšesť eur a

deväťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s.

r. o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomností

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Článok 48 ods. 2 (ako aj dohovoru) v spojení s

poskytuje ochranu pred porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní pred súdom len jeho účastníkovi, pretože len vo vzťahu

k nemu sa plní účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (m. m. ,

).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktoré sa začalo 23. augusta 2000 a nie je k dnešnému dňu

právoplatne skončené, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo podľa dohovoru.

Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ

(žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti z predloženého súdneho spisu

okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že sťažovateľ ako fyzická osoba

nemá v predmetnom konaní procesné postavenie účastníka konania, a preto nie je

v okolnostiach prípadu ani aktívne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti.

Navrhovateľom v predmetnom konaní bola obchodná spoločnosť

, , ktorá ústavnú sťažnosť na ústavnom súde neuplatnila.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažovateľ v napadnutom konaní ako

fyzická osoba nebol jeho účastníkom, a preto nemá aktívnu procesnú legitimáciu domáhať

sa sťažnosťou na ústavnom súde podľa vyslovenia porušenia

označeného základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd v súlade s ,

a s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť odmietol sťažnosť sťažovateľa

podľa ako podanú zjavne neoprávnenou osobou

(obdobne , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016