Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 217/2016
PDF · 116.83 KB
No categories available
I. ÚS 217/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou Mgr. Zdenkou Rusnákovou, M. Waltariho 7, Piešťany, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 Er 7220/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
1. marca 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7220/2006.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti z 26. februára 2016 uviedol, že „v súčasnej dobe“
je proti nemu vedené exekučné konanie ako povinnému, ktorému predchádzalo konanie
o výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy začaté ešte v roku 1997. Po nahliadnutí do spisu
sťažovateľ zistil, že súdny exekútor podal ešte v máji 2009 okresnému súdu návrh
na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd nerozhodol viac rokov napriek tomu, že mu
v tom nebránila žiadna zákonná prekážka. Z dôvodu nečinnosti okresného súdu preto podal
okresnému súdu 10. decembra 2015 prostredníctvom svojej advokátky sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu podaním z 8. januára 2015
uznala jeho sťažnosť za dôvodnú, ale neprijala žiadne opatrenia na nápravu a do podania
sťažnosti nebol zo strany okresného súdu uskutočnený žiadny ďalší úkon.
3. Tým, že okresný súd riadne nekonal, „sťažovateľ stratil možnosť dosiahnuť
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v primeranom čase, predovšetkým zastavenie
exekúcie. Celková dĺžka konania ovplyvnila životné úroveň sťažovateľa, spôsobila právnu
neistotu a zhoršila kvalitu jeho života, za čo žiada... priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 2000,- Eur.“.
4. Z dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
a úhradu trov konania v sume 303,16 €.
II.
5. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
7. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05,
8. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva malo dôjsť postupom
(nečinnosťou) okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 7220/2006,
ktoré nie je podľa neho ešte právoplatne skončené.
9. Podľa v súčasnosti platného ustanovenia § 46 ods. 8 (predtým do 31. augusta 2005
– § 46 ods. 3, pozn.) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak
povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Upustením od exekúcie dochádza k zániku
základného exekučno-procesného vzťahu, ktorý vznikol podaním návrhu na vykonanie
exekúcie a vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Tento účinok upustenia od exekúcie
súčasne znamená, že exekučný súd už nemá žiadne zákonné oprávnenie, ale ani povinnosť
v takom exekučnom konaní ďalej konať a rozhodovať. Jeho rozhodovanie by nemalo žiadne
zákonom predpokladané následky, napríklad zastavenie exekúcie alebo jej odklad
a podobne (m. m. IV. ÚS 180/03).
10. V súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06,
II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom
súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva dochádzalo alebo
porušenie v tom čase ešte trvalo.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu, ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej sťažnosti pred
ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje
vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (aj právu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, napr. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
12. Podľa zistení ústavného súdu predmetná exekúcia (exekučné konanie) vedená
súdnym exekútorom bola ukončená vrátením (doručením) poverenia
súdnym exekútorom okresnému súdu 12. februára 2016, pretože medzičasom došlo
k vymoženiu pohľadávky proti sťažovateľovi. Súdny exekútor tak urobil podaním
z 31. decembra 2015 a v súčasnosti sa od 22. februára 2016 spis nachádza už v archíve
okresného súdu. Teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 1. marca 2016 nemohlo byť
v exekučnom konaní zo strany okresného súdu (pozri aj bod 9) porušované základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to tvrdil sťažovateľ.
13. Z toho dôvodu ústavný súd jeho sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní
odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez toho, aby sa
bližšie vyjadroval k prípadne ďalším špekulatívnym a prehnaným nárokom sťažovateľa
a odôvodneniu jeho žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania
(pozri bod 4), keďže v tejto veci išlo iba o vymoženie pohľadávky právnickej osoby
za uloženú pokutu sťažovateľovi v minimálnej sume 3,30 € spoločne s trovami exekúcie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016