Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 3/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa

spravodajkyňa), Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,

Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených

advokátom JUDr. Ing. Miroslavom Kadúcom, na začatie konania o súlade § 129a ods. 2

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 29 ods. 1 a 3, čl. 55

ods. 2 , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a o súlade , a o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 20

a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

na pozastavenie účinnosti ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 a § 129a ods. 2 zákona

č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. júla 2015

doručený návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„skupina poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1

písm. a) (ďalej len „“) a v spojení

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) o súlade zákona

č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4,

a 3, , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a o súlade § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona

s a Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len ,,dodatkový protokol“).

Skupina poslancov v návrhu na začatie konania k namietanému nesúladu § 129a

ods. 2 stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 29 ods. 1 a 3, čl. 55

ods. 2 , a dohovoru uvádza:

«Jednou z najpodstatnejších zmien, ktoré prináša novela, je vytvorenie registra

záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb. Zápisom do registra získava záujmové

združenie významné oprávnenia, najmä možnosť ohlásiť neoprávnenú reklamnú stavbu

a so súhlasom stavebného úradu ju odstrániť. Záujmové združenie ako subjekt, ktorý nie je

orgánom verejnej moci, môže svojou činnosťou (odstránením reklamnej stavby) v podstate

nahrádzať verejnú moc. Už samotná táto konštrukcia je neobvyklá, nakoľko „legálne

násilie“ by v právnom štáte malo prináležať výlučne orgánom verejnej moci, ktoré priamo

alebo nepriamo legitimuje suverénny ľud.

Na jednej strane zákonodarca zaviedol register, zápis do ktorého dáva

registrovanému subjektu oprávnenie nahlasovať a v prípade súhlasu stavebného úradu

dokonca odstraňovať neoprávnené reklamné stavby. Tento postup odôvodnil snahou zaviesť

„koreguláciu prostredia vonkajšej reklamy“, ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu

zákona. Proklamovaným cieľom bolo apelovať na zodpovednosť vlastníkov reklamných

stavieb.

Na strane druhej však zákonodarca nastavil podmienky zápisu do registra tak prísne,

že okruh subjektov oprávnených žiadať o zápis sa prakticky výrazne zužuje. Platí to až

do takej miery, že je nepravdepodobné až vylúčené, že podmienky registrácie v súčasnosti

splní viac než jeden subjekt. Vzhľadom na tento fakt je možné konštatovať, že namiesto

vytvorenia konkurenčného prostredia sa razí cesta smerujúca ku konkurenčnej výhode.

V osobitnej časti dôvodovej správy sa nenachádza žiadne podrobnejšie zdôvodnenie

takéhoto postupu. V dôvodovej správe sa len stroho konštatuje, že „zavedenie registra

vytvára formálne podmienky pre koreguláciu v oblasti vonkajšej reklamy.“ Z podoby

právnej úpravy je však možné vyvodiť záver, že podmienky pre koreguláciu sú skutočne iba

formálne, ale nie materiálne. Dôvody sú nasledovné:

(i) Umožnenie zápisu do registra výlučne združeniu právnických osôb a teda

automatické vylúčenie všetkých vlastníkov reklamných stavieb, ktorí sú fyzickými osobami,

ako aj vylúčenie právnických osôb, ktoré nie sú členmi združenia právnických osôb podľa

, je výraznou personálnou reštrikciou, ktorá vyplýva z

ods. 2 písm. a) Stavebného zákona a contrario. Účelnosť (nevyhnutnosť) tejto veľmi

podstatnej personálnej reštrikcie zákonodarca nijako nezdôvodnil ani nepreukázal.

(ii) Nastavenie časových lehôt podporuje argument o protiústavnosti ustanovenia,

keďže podmienku lehoty je nemožné splniť. Združenie totiž pri žiadosti o zápis do registra

musí byť registrované najmenej jeden rok. Napadnutá právna úprava bola schválená

(a teda známa) 23. septembra 2014 s účinnosťou k 2. januáru 2015. K tomuto dňu bolo

nemožné mať splnenú časovú podmienku pre záujmové združenie právnických osôb, ktoré

by prípadne bolo založené práve s cieľom podieľať sa na koregulácii vonkajšej reklamy.

Rovnako nemožné je mať túto podmienku splnenú k 31. júlu 2015, keď sa končia prechodné

obdobia stanovené zákonom a je možné začať s ohlasovaním a odstraňovaním

neoprávnených reklamných stavieb. Tým, že potenciálny záujemca o registráciu nemôže

spĺňať podmienku trvania združenia najmenej jeden rok ani k 31. júlu 2015, je tak

neodôvodnene vylúčený z prístupu ku „koregulácii“ vonkajšej reklamy. Táto časová

reštrikcia kreuje automatickú nerovnosť medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu. Účelnosť

(nevyhnutnosť) tejto veľmi podstatnej časovej reštrikcie zákonodarca taktiež nijako

nezdôvodnil ani nepreukázal.

(iii) V neposlednom rade napadnuté ustanovenie obsahuje majetkovú reštrikciu,

ktorá sa javí ako najnebezpečnejšia z pohľadu ochranu trhovej ekonomiky a konkurenčného

prostredia. Celkový počet stavieb (9300 kusov) a aj počty ich jednotlivých druhov, ktoré

musia členovia združenia vlastniť, ak chcú žiadať o zápis do registra, sú stanovené tak

vysoko, že je jasné, že zápis do registra budú môcť dosiahnuť jedine dominantné subjekty

(prípadne jeden dominantný subjekt), čo im priznáva výraznú konkurenčnú výhodu

v porovnaní s ostatnými podnikateľskými subjektmi. Ani pri tejto zásadnej majetkovej

reštrikcii zákonodarca nijako nezdôvodnil ani nepreukázal jej účelnosť (nevyhnutnosť).»

Vzhľadom na uvedené je skupina poslancov toho názoru, že ustanoveniami § 129a

ods. 2 stavebného zákona dochádza k protiústavnému zásahu do základného práva

združovať sa, pretože nerešpektuje požiadavku proporcionality.

Podľa skupiny poslancov:

„Podmienky na splnenie testu proporcionality neboli podľa navrhovateľov v prípade

napadnutých ustanovení naplnené. Zákonodarca nesmie pri stanovovaní právnej úpravy

postupovať svojvoľne a môže voliť iba prostriedky, ktoré sledujú legitímny cieľ. Pri spôsobe

nastavenia podmienok registrácie v § 129a ods. 2 Stavebného zákona však nie je možné

badať žiadne pohnútky na strane zákonodarcu, ktoré by boli empiricky podložené

a odôvodňovali by prijatú právnu úpravu spôsobom, ktorý by jej umožnil obstáť v teste

proporcionality. Pochybnosti vyvoláva najmä zámer podmieňovať registráciu vlastníctvom

mimoriadne vysokého počtu reklamných stavieb (9300 ks).

Z hľadiska podmienky vhodnosti je otázne, prečo by malo byť vhodnejšie riešiť

problém nelegálnych reklamných stavieb nie prostredníctvom štátnych orgánov, ale tým,

že súkromná osoba, ktorá nie je štátnym orgánom ani verejnoprávnou korporáciou, získa

oprávnenie sama odstrániť stavbu a zrealizovať tak zásah do práv. Bude môcť odstrániť

cudziu reklamnú stavbu za cenu vstupu na cudzí pozemok, pričom navyše môže ísť

o technicky a odborne náročný postup, kde je nevyhnutné dbať na ochranu života a zdravia,

majetku i životného prostredia (so všetkými s tým spojenými implikáciami).“

Skupina poslancov v návrhu na začatie konania ďalej uvádza:

«Vylúčenie fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú členmi združenia

právnických osôb podľa , navyše napĺňa znaky deformácie

trhového prostredia. Namiesto „koregulácie“ sa vytvára priestor na posilňovanie trhového

postavenia dominantného hráča na trhu, čo môže neskôr vyústiť do zneužívania

dominantného postavenia na trhu, resp. znemožniť fungovanie prirodzených trhových

princípov. Týmto obmedzením hospodárskej súťaže podľa názoru navrhovateľov prichádza

k porušeniu Čl. 55 ods. 2 , podľa ktorého „Slovenská republika chráni a podporuje

hospodársku súťaž.

...

Zákonodarca prijatím napadnutej legislatívy výrazne obmedzil fungovanie trhu,

radikálne obmedzil hospodársku súťaž medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu s reklamnými

stavbami a vytvoril podmienky pre vznik oligopolných, resp. monopolných subjektov, čo

v konečnom dôsledku výrazne obmedzí, resp. znemožní fungovanie trhových princípov.

Ústavný súd pritom svojou vyššie uvedenou judikatúrou jednoznačne zadefinoval povinnosti

zákonodarcu ochraňovať hospodársku súťaž a utvárať podmienky na jej zdravé fungovanie.

Nesplnenie tejto povinnosti je možné vnímať ako porušenie Čl. 55 ods. 2 .

Podmienky, ktoré zakotvil zákonodarca v § 129a ods. 2 Stavebného zákona, vytvorili

bez náležitých dôvodov výraznú nerovnosť účastníkov hospodárskej súťaže a podstatnej

časti z nich zákonodarca fakticky znemožnil právo združovať sa na ochranu svojich

záujmov, ktoré im garantuje.

Na základe faktu, že pri vyššie uvedenej trojakej reštrikcii absentuje zdôvodnenie jej

prijatia, je možné vidieť u tejto zákonnej úpravy rozpor so zásadou rovnosti a všeobecným

zákazom diskriminácie obsiahnutom v Čl. 12 .»

Skupina poslancov vidí v napadnutej právnej úprave zásah do slobody združovania

z dôvodu, že automaticky vylučuje možnosť fyzických osôb a právnických osôb

neregistrovaných v združení podľa byť členmi záujmového

združenia vlastníkov reklamných stavieb.

Podľa skupiny poslancov „... napadnutá právna úprava § 129a Stavebného zákona

je v príkrom rozpore so zásadami nediskriminácie, ktoré zadefinoval sám Ústavný súd

prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti. Automatickým vylúčením fyzických osôb

z možnosti stať sa členom záujmového združenia vlastníkov reklamných stavieb alebo takéto

združenie vytvoriť zákonodarca podľa názoru navrhovateľov porušil právo nebyť

diskriminovaný na základe Čl. 12 ...“.

Napokon skupina poslancov v návrhu na začatie konania uvádza: „V neposlednom

rade sú napadnuté ustanovenia v rozpore s Čl. 13 ods. 3 a 4 , podľa ktorého musia

byť obmedzenia základných práv a slobôd rovnaké pre všetky prípady, ktoré spĺňajú

ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich

podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, čo zároveň

zodpovedá Čl. 18 Dohovoru.“

K namietanému nesúladu , a stavebného zákona s

v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu skupina poslancov v návrhu na začatie konania

uvádza:

«Z nových ustanovení § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona vyplývajú dva postupy

v rámci ktorých je možné odstrániť reklamné stavby postavené bez stavebného povolenia,

resp. bez ohlásenia. V oboch prípadoch ohlásiť odstránenie reklamnej stavby môže okrem

vlastníka pozemku (stavby) alebo osoby, ktorá ma k pozemku (stavbe) iné práva podľa §

139 ods. 1 písm. a) až c) Stavebného zákon, tiež záujmové združenie vlastníkov reklamných

stavieb.

Dôvodová správa k návrhu zákona v osobitnej časti hovorí, že ide o „operatívny

spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby.“ Z právnej úpravy § 88 ods. 7 Stavebného

zákona aj zo všeobecnej časti dôvodovej správy vyplýva, že ide o skrátené konania,

konkrétne:

a) Ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, osobe, ktorá podala ohlásenie

odstránenia vydá stavebný úrad súhlas s odstránením stavby do 30 dní od podania

ohlásenia.

b) Ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby v lehote 15 dní

preukázal legálnosť stavby, v opačnom prípade udelí do 30 dní súhlas s odstránením stavby

osobe, ktorá podala ohlásenie.

Bez ohľadu na to, či by sa konanie o odstránení reklamnej stavby viedlo proti

vlastníkovi, ktorý je známy, alebo proti vlastníkovi, ktorý nie je známy, je bezpodmienečne

nutné poukázať na nasledovné skutočnosti:

- zákonodarca v § 88 ods. 8 Stavebného zákona výslovne ustanovuje, že osoba, ktorá

ohlásila stavebnému úradu odstránenie nelegálnej reklamnej stavby, je oprávnená

po doručení stavebného úradu odstrániť reklamnú stavbu na náklady jej vlastníka; týmto

zákonodarca zaviedol špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 88 ods. 3 Stavebného zákona;

- úplne sa tu však opomína úprava podstatných náležitostí takéhoto procesu (ktorú

§88 ods. 3 Stavebného zákona obsahuje), teda najmä dátum predpokladaného začatia

a skončenia prác, to, či ohlasovateľ stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom

zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné

na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.»

Skupina poslancov v návrhu na začatie konania ďalej uvádza:

«Vzhľadom na uvedené možno poukázať na celý rad zákonodarcom nedoriešených

aspektov, ktoré sú natoľko závažné, že môžu spôsobiť nedovolený zásah do ústavných práv,

najmä do práva vlastniť majetok:

i. Aby osoba, ktorá ohlásila odstránenie reklamnej stavby, a nie je zároveň

vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, získala súhlas stavebného úradu

na odstránenie, zákon vôbec pre tento prípad nevyžaduje súhlas vlastníka pozemku.

Zároveň ustanovenie § 88 ods. 7 Stavebného zákona neukladá stavebnému úradu pred

vydaním súhlasu s odstránením stavby ani len povinnosť informovať vlastníka pozemku,

že na jeho pozemku má byť odstránená nelegálna stavba.

ii. Odstránenie si zákonite vyžaduje minimálne vstup na pozemok, pričom bude

v mnohých prípadoch nutné vstúpiť na pozemok s technikou, strojmi či ďalšími pomôckami

nevyhnutnými na odstránenie stavby. V prípade väčších stavieb môže byť odstraňovanie

náročné technicky aj odborne, môžu pri ňom vzniknúť škody na majetku i zdraví osôb,

obzvlášť pri neodbornej manipulácii, a to všetko bez ďalšej právnej regulácie. Na jednej

strane tu bude osoba s oprávnením odstrániť reklamnú stavbu, na druhej strane tu bude

vlastník pozemku, na ktorom reklamná stavba stojí, ktorého majetku sa to bezprostredne

týka, no ktorý vôbec nemusí mať o celom procese odstraňovania vedomosť ani mu zákon

neposkytuje žiadne záruky vo vzťahu k jeho majetku.

iii. Ďalší problematický bod celej úpravy je, že sa nerieši otázka vlastníckeho práva

k reklamnej stavbe resp. jej zvyškom; zo zákona totiž nie je dané, že by odstránením

reklamnej stavby dochádzalo k vyvlastneniu (pre vyvlastnenie, napokon, sama

predpisuje striktné podmienky vrátane primeranej náhrady); zákon vôbec nerieši, ako

v prípade odstránenia reklamnej stavby má osoba, ktorá ju odstránila, naložiť s jej

zvyškami, ktoré z povahy veci zostávajú vo vlastníctve pôvodného vlastníka a môžu medzi

nimi byť veci nezanedbateľnej hodnoty (kovy, elektroinštalačný materiál a pod.).

iv. Ak nastane to, čo zákon vo svojom aktuálnom znení pripúšťa, t. j. procesu

odstránenia nelegálnej reklamnej stavby sa zhostí iná osoba než vlastník pozemku (napr.

záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb), nikde v napadnutých ustanoveniach nie

je riešená otázka zodpovednosti za prípadné škody na zdraví a majetku osôb, no najmä nie

je zaručené, že celý proces odstránenia stavby prebehne bez neprimeraného zásahu

do vlastníckeho práva vlastníka pozemku či bez ohrozenia životného prostredia.

v. Zákon vo svojom aktuálnom znení prelamuje princíp, že nútený výkon rozhodnutia

resp. realizácia „legálneho násilia“ má v podmienkach právneho štátu patriť orgánom

verejnej moci, nie súkromným osobám; je pravdou, že v civilnom sporovom konaní môže

dochádzať k situáciám, že výkon súdneho rozhodnutia realizuje súdny exekútor, ktorý nie je

štátnym orgánom (max. kvázi štátny orgán); takémuto výkonu však predchádza pomerne

dlhý proces, v ktorom hrajú kľúčovú úlohu súdne orgány, v ktorom existujú možnosti

preskúmania súdneho rozhodnutia opravnými prostriedkami a kde nie je možné dosiahnuť

exekučný titul v priebehu 30 dní, ako to vyplýva z nových ustanovení § 88 ods. 7 Stavebného

zákona.»

Vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam § 88 ods. 6, 7 a 8 skupina poslancov

v návrhu na začatie konania napokon uvádza:

„Proklamovaným cieľom novej právnej úpravy je chrániť vlastnícke právo vlastníkov

pozemkov a stavieb, na ktorých sa umiestňujú nelegálne reklamné stavby, a zároveň chrániť

tých vlastníkov reklamných stavieb, ktorí postupujú v súlade so zákonom. Tieto ciele samy

osebe sú nepochybne legitímne. Avšak ustanovenia § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona

a mechanizmy, ktoré do praxe prinášajú, obsahujú celý rad nedoriešených situácií, nie sú

vo všetkých ohľadoch dostatočne jasné, vytvárajú viacero veľmi neobvyklých postupov

a možno pochybovať najmä o ich súlade s požiadavkami princípu proporcionality...,

osobitne s požiadavkou účelnosti a nevyhnutnosti.

Najmä veľmi krátke lehoty, v rámci ktorých je možné dosiahnuť súhlas s odstránením

stavby, výrazne redukujú vlastníkovi reklamnej stavby možnosti ochrany svojich práv.

Taktiež možno spochybniť, či bolo nevyhnutné oprávniť subjekt odlišný od orgánov verejnej

moci i od vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej stojí reklamná stavba, aby sám vykonal jej

odstránenie.

Pri nevyriešených technických a odborných otázkach odstraňovania stavby je v hre

nielen majetok vlastníka reklamnej stavby, ale aj majetok vlastníka pozemku. Je tu možné

ohrozenie života a zdravia osôb a v širšom rámci aj životného prostredia.

...

Pokiaľ ide o možný zásah do ústavného práva vlastniť majetok ( ),

mechanizmy zavedené ustanoveniami § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona sa javia ako

rizikové najmä voči vlastníkovi pozemku alebo stavby, na ktorom je reklamná stavba

umiestnená.“

Skupina poslancov v návrhu na začatie konania navrhla, aby ústavný súd

až do rozhodnutia o návrhu vo veci samej pozastavil účinnosť namietaných ustanovení

stavebného zákona z dôvodu, že ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody. Návrh na pozastavenie účinnosti namietaných ustanovení stavebného zákona

skupina poslancov zdôvodňuje takto:

«1. Čo sa týka § 88 ods. 6, 7 a 8 Stavebného zákona:

- existuje možnosť, že sa odstránenia nelegálnej reklamnej stavby ujme záujmové

združenie vlastníkov reklamných stavieb, avšak neexistujú záruky odbornosti a bezpečnosti

pri tomto postupe, v dôsledku čoho môže dôjsť ku škodám na živote, zdraví aj majetku,

potenciálne aj na životnom prostredí, najmä v dôsledku neodbornej manipulácie;

- osobitné riziko vzniká v prípade, keby niekto zámerne (vrátane prípadov

vandalizmu) odstránil označenie reklamnej stavby umožňujúce identifikáciu jej vlastníka.

Tým by formálne vznikol dôvod na postup podľa § 88 ods. 7 písm. a) Stavebného zákona

(prípad, keď vlastník reklamnej stavby nie je známy). Takto by sa mohlo stať, že reklamná

stavba bude odstránená skôr, než sa jej vlastník vôbec dozvie, že došlo k neoprávnenému

odstráneniu označenia stavby, pričom spätné dokazovanie, že stavba bola označená, by

potom už nebolo možné;

- vzhľadom na nedôslednú konštrukciu tejto právnej úpravy neexistujú záruky pre

vlastníka pozemku, na ktorom stojí nelegálna reklamná stavba, že sa vôbec dozvie o tom,

že na jeho pozemku ide niekto odstraňovať reklamnú stavbu, čím môže dôjsť k zásahu

do vlastníckych práv vlastníka pozemku.

2. Čo sa týka § 129a ods. 2 Stavebného zákona:

- celý proces registrácie je postavený diskriminačné z dôvodu personálnych,

časových i majetkových reštrikcií. Zavádza nerovnosť na trhu a znemožňuje značnému

počtu účastníkov hospodárskej súťaže realizáciu práva na združovanie. Nemožnosť

zaregistrovať sa a podieľať sa na „koregulácii“ vonkajšej reklamy ich stavia do nevýhody;

- v prípade, že by Ústavný súd nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení

a umožnil by tak realizovať postupy z nich vyplývajúce po skončení prechodných období

(31. júl 2015), dominantné subjekty na trhu spĺňajúce prísne a diskriminačné podmienky

registrácie by sa mohli chopiť odstraňovania reklamných stavieb aj s využitím (zneužitím)

nedostatkov zákona uvedených vyššie, pričom v čase meritórneho rozhodnutia Ústavného

súdu by už mohlo dôjsť k veľkému počtu zásahov do práv konkrétnych subjektov, čo by sa

spätne nedalo napraviť. Pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení by umožnilo týmto

rizikám predísť.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa a

ústavný súd začne konanie, ak podá návrh najmenej pätina poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

pričom skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V rámci predbežného prerokovania návrhu skupiny poslancov podľa § 25 zákona

o ústavnom súde vychádzajúc z náležitostí návrhu v danej veci a z pripojenej prílohy

označenej ako „Listina s podpismi navrhovateľov“ ústavný súd v prvom rade preskúmal

požiadavku prijateľnosti návrhu na ďalšie konanie spočívajúcu v podaní návrhu

oprávneným subjektom.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Z uvedenej ústavnej a zákonnej dikcie okrem iného vyplýva, že kvantitatívne uznaná

skupina poslancov musí (i) podať návrh, a to buď osobne alebo ho svojimi podpismi

nespochybniteľne verifikovať, (ii) ktorého súčasťou bude okrem iného označenie jednak

napadnutého predpisu (jeho časti) a jednak označenie predpisu vyššej právnej sily (jeho

časť), s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade (toto označenie je koncentrované

do petitu, ktorým je navyše ústavný súd viazaný). Aj tieto požiadavky a zákona

o ústavnom súde tvoria ústavné a zákonné náležitosti návrhu podávaného skupinou

poslancov vo veci namietanej neústavnosti zákona (jeho časti).

Návrh skupiny poslancov na začatie konania je podpísaný len poslancom Igorom

Hraškom. Podpisy navrhovateľov (skupiny poslancov) sú priložené v prílohe k návrhu

označenom ako ,,Listina s podpismi navrhovateľov“. Listina obsahuje podpisy poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí (ako sa uvádza v predmetnej listine) podávajú

návrh na začatie konania podľa a

v spojení s a a návrh podľa

, aby ústavný súd prerokoval návrh na vyslovenie nesúladu

s príslušnými ustanoveniami , ako aj návrh podľa a

na pozastavenie účinnosti namietaných ustanovení stavebného

zákona. Predmetná listina obsahuje aj splnomocnenie pre JUDr. Ing. Miroslava Kadúca

na zastupovanie navrhovateľov v konaní pred ústavným súdom v predmetnej veci.

Z uvedeného nesporne vyplýva, že návrh na začatie konania nie je opatrený ani

podpismi všetkých poslancov, ktorí predmetný návrh podávajú, ani nimi splnomocneným

právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom. Podpisy poslancov podávajúcich návrh

sú priložené v listine priloženej k návrhu, ktorá obsahuje okrem podpisov poslancov

a splnomocnenia udeleného advokátovi JUDr. Ing. Miroslavovi Kadúcovi na zastupovanie

navrhovateľov v konaní pred ústavným súdom aj konštatovanie: „... dolu podpísaní

poslanci Národnej rady Slovenskej republiky podávajú návrh...“.

Ústavný súd však vzhľadom na svoju doterajšiu prax napriek vytknutým

nedostatkom nepovažoval túto vadu podania za takú, ktorá by mu bránila zaoberať sa

prijateľnosťou návrhu aj po vecnej stránke.

Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa splnenia požiadavky

prijateľnosti návrhu na ďalšie konanie spočívajúcej v podaní návrhu oprávneným

subjektom, resp. splnenia zákonných náležitostí návrhu podávaného skupinou poslancov

vo veci namietanej neústavnosti zákona (jeho časti), ústavný súd považuje za potrebné

zdôrazniť vhodnosť dodržania osvedčeného požadovaného spôsobu opatrenia návrhu

na začatie konania podpisom (podpismi) navrhovateľa (navrhovateľov), a to návrh

jednoznačne verifikovať buď priamo svojím (svojimi) podpisom (podpismi), alebo

prostredníctvom podpisu jeho (ich) právneho zástupcu, pričom priložené splnomocnenie by

v takomto prípade malo obsahovať nielen splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, ale rovnako aj splnomocnenie na podanie samotného návrhu na začatie

konania.

Rovnako ústavný súd nemohol ponechať bez povšimnutia, že v návrhu skupiny

poslancov nie sú bližšie označené jednotlivé ustanovenie predpisu vyššej právnej sily,

pokiaľ ide o , tak ako to vyžaduje .

Článok 20 reprezentuje viacero odsekov a normatívnych úprav, a preto musí byť

v návrhu táto referenčná norma dostatočne vymedzená.

K namietanému nesúladu § 129a ods. 2 stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12,

a 4, a 3, a a dohovoru

V časti návrhu skupiny poslancov namietajúcej nesúlad § 129a ods. 2 stavebného

zákona s , , a 4, a 3, a

a čl. 18 dohovoru ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu skupiny 36 poslancov

nezistil dôvody na odmietnutie návrhu skupiny poslancov podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a preto v tejto časti návrh skupiny poslancov prijal podľa § 25 ods. 3

na ďalšie konanie.

K namietanému nesúladu , a stavebného zákona s

a čl. 1 dodatkového protokolu

V návrhu skupina poslancov napáda nesúlad § 88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona

s dodatkového protokolu a , avšak bez toho, aby výslovne uviedla,

s ktorými konkrétnymi jeho odsekmi.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku

uvedeného v tejto , nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja

národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo

určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba

vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

Podľa vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv

iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

Podľa iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,

ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov

a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu

verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

Z obsahu návrhu skupiny poslancov vyplýva, že skupina poslancov napáda nesúlad §

88 ods. 6, 7 a 8 stavebného zákona s jednak z dôvodu, že napadnutá úprava

neobsahuje záruky pre vlastníkov pozemkov, na ktorých sú postavené reklamné stavby,

garantujúce im informovanosť o tom, že na ich pozemku postavená reklamná stavba má byť

odstránená, a garantujúce im pokojné užívanie ich majetku, ako aj z dôvodu, že napadnutá

úprava nerieši, ako v prípade odstránenia reklamnej stavby má osoba, ktorá reklamnú stavbu

odstránila, naložiť s jej zvyškami.

V návrhu uvedené dôvody namietaného nesúladu napadnutých ustanovení

stavebného zákona sa týkajú ústavnej úpravy ochrany vlastníckeho práva zakotvenej

v citovanom a 4 , podľa ktorej každý má právo vlastniť majetok, pričom

vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1

) a ktorá upravuje podmienky prípustného obmedzenia vlastníckeho práva (

ods. 4 ).

Skupina poslancov v návrhu neuvádza dôvody, pre ktoré by napadnuté ustanovenia

stavebného zákona mali byť v rozpore s , 3 a 5 . Ústavný súd sa preto pri

predbežnom prerokovaní návrhu skupiny poslancov zaoberal preskúmaním prijateľnosti

návrhu na ďalšie konanie len vo vzťahu k a 4 a dodatkového

protokolu, a keďže nezistil dôvody na odmietnutie tejto časti návrhu skupiny poslancov

podľa , prijal návrh skupiny poslancov v časti

namietajúcej nesúlad , a stavebného zákona s a

dodatkového protokolu na ďalšie konanie podľa .

K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení stavebného zákona

Skupina poslancov navrhla, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti § 88

ods. 6, 7 a 8 a stavebného zákona v súlade s v spojení

s .

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré

preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade nie sú splnené podmienky

na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení stavebného zákona. Argumentácia

skupiny poslancov obsiahnutá v návrhu na začatie konania vzťahujúca sa na pozastavenie

účinnosti napadnutej právnej úpravy sa zakladá na dôsledkoch, ktoré by mohli nastať

v prípade porušenia alebo obchádzania napadnutej právnej úpravy alebo iných zákonov,

napr. v prípade, ak niekto úmyselne odstráni označenie vlastníka dotknutej reklamnej stavby

alebo ak pri prácach na odstránení reklamnej stavby nebudú dodržané bezpečnostné

opatrenia, v dôsledku čoho vzniknú škody na živote, zdraví alebo majetku. Napadnutá

právna úprava reguluje odstraňovanie nezákonných reklamných stavieb. Argumentácia

skupiny poslancov vzťahujúca sa na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení

stavebného zákona sa zakladá na dôsledkoch odstránenia legálnej reklamnej stavby,

ku ktorému môže dôjsť len konaním spočívajúcim v porušení napadnutej alebo inej právnej

úpravy. Okrem toho sa nemožno stotožniť ani s tvrdením skupiny poslancov,

že uplatňovaním napadnutej právnej úpravy by mohlo dôjsť k vzniku nenapraviteľných

následkov. Aj ak by sa pripustila možnosť, že uplatňovaním napadnutej právnej úpravy by

mohlo dôjsť k odstráneniu legálnej reklamnej stavby alebo k zásahu do vlastníckych práv

vlastníkov pozemkov, na ktorých sú postavené reklamné stavby v prípade ich

odstraňovania, následky vyvolané uplatňovaním napadnutej právnej úpravy je potrebné

považovať za reparovateľné, či už prostredníctvom opätovného postavenia reklamnej stavby

alebo náhrady škody, prípadne aj ušlého zisku.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd o návrhu skupiny

poslancov rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko

sudca Peter Brňák.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016