Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 194/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci

namietaného porušenia základného práva na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných práv a ľudských slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1

a 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s a postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na ochranu majetku

podľa (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej

len „dodatkový protokol“) v spojení s a postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa sa žalobou

podanou okresnému súdu 17. júna 2005 domáhala proti žalovanému

(ďalej len „žalovaný“), zaplatenia sumy 12 298,35 € z titulu ceny za dodané dielo. Konanie

bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd vo veci prvýkrát

rozhodol rozsudkom z 25. októbra 2011, ktorý bol na odvolanie sťažovateľky uznesením

Krajského súdu v Žiline z 29. novembra 2012 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na

ďalšie konanie.

Uznesením okresného súdu č. k. -128 z 29. januára 2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 6. februára 2015, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, v dôsledku

čoho sa v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“) konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. prerušilo

zo zákona.

Sťažovateľka v reštrukturalizačnom konaní prihlásila svoje pohľadávky proti

žalovanému, ktoré boli predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

.

Uznesením okresného súdu č. k. -564 z 5. októbra 2015 zverejneným

12. októbra 2015 v Obchodnom vestníku č. 195/2015 bol potvrdený reštrukturalizačný

plán žalovaného a ukončená jeho reštrukturalizácia, v dôsledku čoho sa v súlade s § 156

zákona o konkurze a reštrukturalizácii konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

zastavilo zo zákona, čo okresný súd oznámil sťažovateľke listom

zo 17. decembra 2015 doručeným sťažovateľke 21. decembra 2015.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podrobne opisuje priebeh konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. a uvádza:

«Voči moje osobe si odporca nesplnil svoju povinnosť uhradiť mi primeranú cenu za

prácu, ktorú som pre neho vykonala a ktorú on následne použil. Vďaka neefektívneho

postupu súdu (prieťahy v konaní) mal odporca dosť času konať intrigy a pomocou svojich

„priateľov“ ublížiť mojím najbližším, mojej rodine.

Strácam vieru v právny systém, dostávam sa do stavu beznádeje, že sa nedovolám

svojich práv. Stav, že ja dostojím svojim záväzkom a druhá strana nie, a musím sa svojich

práv domáhať už 10 rokov, je viac než demotivujúci a nevyhovujúci kritériám právneho

štátu a princípu vymožiteľností práva.

Tvrdím, že bez ohľadu na postoj účastníkov v konaní je možné prieťahy v konaní,

ústiace do nevymožniteľnosti mojej pohľadávky, pripísať výhradne na ťarchu súdu - okrem

iného aj preto, že súd má k dispozícii dostatok oprávnení aj pre prípad pasivity odporcu (ba

dokonca aj navrhovateľa) a zároveň je sám povinný, aj bez výslovnej akcentácie zo strany

účastníkov konania, v konaní postupovať rýchlo, efektívne a hospodárne.

Sťažovateľka tvrdí, že konanie o bežnom nároku z obchodnej agendy v trvaní

10 rokov, bez právoplatného rozhodnutia o jej nároku, nemôže byť nielen konaním v súlade

s jej vyššie uvedenými základnými a ústavnými právami, ale ani v súlade s materiálnym

obsahom definície právneho štátu.

Postup súdu v konaní možno podradiť pod Európskym súdom formulovanú zásadu -

„neskoré rozhodnutie sa môže rovnať nerozhodnutiu“, teda vo veci sťažovateľky došlo

prakticky k odopretiu spravodlivosti (denegationis iustitiae) vo veci, s prejednaním ktorej sa

na súd v roku 2005 obrátila.

V konečnom dôsledku sa sťažovateľka ocitla po 10 rokoch domáhania sa svojho

nároku na súde v podstatne horšej pozícii než na jeho začiatku – 2 x zaplatila súdny

poplatok (raz za návrh, raz za odvolanie proti nesprávnemu, odvolacím súdom zrušenému

meritórnemu rozhodnutiu) v celkovej výške 1475,8 eur, a kým na začiatku sporu ešte mala

reálnu nádej, že po spravodlivom posúdení žalovaného nároku súdom sa domôže svojich

práv, aktuálne takúto nádej či šancu stratila.

Pretože odporca nie je ani strategickým podnikom, ani nemá postavenie „too-big-to-

fail“, nemá, na rozdiel od veriteľov iných podnikov (Váhostav a pod.), perspektívu ani

čiastočného uspokojenia svojho nároku.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Okresný súd Žilina v konaní sp. zn. porušil

- ústavné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky,

- základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných práv a ľudských slobôd

- základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 a 2

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s a SR

- základné právo sťažovateľky na ochranu majetku podľa SR

2. Ústavný súd SR

- priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 eur,

ktoré je porušiteľ práva povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia,

3. Okresný súd Žilina je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 a 2

dodatkového protokolu v spojení s a postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie lehoty podľa je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Z obsahu sťažnosti vyplýva názor sťažovateľky, že v jej prípade je potrebné lehotu

podľa počítať od doručenia oznámenia okresného súdu

o zastavení konania zo zákona, t. j. list okresného súdu zo 17. decembra 2015 doručený

sťažovateľke 21. decembra 2015.

Podľa § 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia súdu

o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia

reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak

zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru

a funkcia správcu.

V súlade s citovaným ustanovením § 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

ústavný súd konštatuje, že k zastaveniu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom konaní sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv

postupom okresného súdu, došlo zo zákona 12. októbra 2015, keď bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 195/2015 uznesenie okresného súdu č. k. -564

z 5. októbra 2015 o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného a ukončení jeho

reštrukturalizácie.

Ústavný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľky, že v danom prípade

dvojmesačná lehota počítaná v súlade s „od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu“

a pri opatrení alebo inom zásahu počítaná „odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení

alebo inom zásahu dozvedieť“ začala plynúť až doručením oznámenia okresného súdu

o zastavení konania zo zákona.

Naopak, ústavný súd konštatuje, že ak podstatou sťažnostných námietok

sťažovateľky je namietanie prieťahov v konaní a v príčinnej súvislosti s nimi porušenie ňou

označených práv a sťažnosť bola sťažovateľkou doručená ústavnému súdu v čase

presahujúcom dva mesiace od zastavenia súdneho konania, rozhodným pre začiatok

plynutia dvojmesačnej lehoty je samotné zastavenie konania zo zákona.

Keďže sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu v čase presahujúcom dva

mesiace od ukončenia súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich označených

práv, je nutné konštatovať, že jej sťažnosť bola podaná oneskorene.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Napriek tomu, že v sťažovateľkou namietanom konaní zjavne došlo k prieťahom

v čase pred prerušením tohto konania zo zákona pre začatie reštrukturalizačného konania

proti žalovanému, tieto prieťahy už v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu v dôsledku

zastavenia konania zo zákona netrvali. Ústavný súd preto konštatuje, že aj v prípade

zachovania lehoty na podanie sťažnosti by v danom prípade boli dané dôvody na

odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016