Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 197/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Žuffom, Vinohradnícka 19, Nitra, vo veci

namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom verejnej ochrankyne práv

v konaní vedenom pod sp. zn. 1799/2014/VOP a oznámením verejnej ochrankyne práv

sp. zn. 1799/2014/VOP z 13. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

verejnej ochrankyne práv v konaní vedenom pod sp. zn. 1799/2014/VOP a oznámením

verejnej ochrankyne práv sp. zn. 1799/2014/VOP z 13. januára 2016 (ďalej len

„oznámenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa 11. decembra 2013 domáhal

sprístupnenia informácie od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“), konkrétne spisových značiek práve prebiehajúcich konaní

pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), v ktorých Slovenská

republika podala akékoľvek písomné vyjadrenie.

Sťažovateľ ďalej uviedol:

«Dňa 20.12.2013 vydalo MS SR rozhodnutie č. 983/2013-34-I..., ktorým Žiadosti

nevyhovelo a požadovanú informáciu odmietlo sprístupniť s poukazom na ust. § 11 ods. 1

písm. d) o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej ako „ZSI“) v znení neskorších predpisov... Voči Rozhodnutiu

podal sťažovateľ rozklad. O sťažovateľovom rozklade rozhodlo MS SR rozhodnutím

č. 32424/2014-23-II z 22.01.2014... tak, že rozkladu sťažovateľa nevyhovelo, a to opätovne

s odvolaním sa na ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZSI. ...

Dňa 03.02.2014 podal sťažovateľ podnet Verejnej ochrankyni práv (ďalej ako

„VOP“) na preskúmanie Napadnutého rozhodnutia. V emaile zo dňa 12.04.2014 zaslal

VOP informáciu Tlačovej a informačnej sekcie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého sú

požadované informácie verejne dostupné v sídle Súdneho dvora EÚ na základe čl. 22 ods. 1

Rokovacieho poriadku Súdneho dvora EÚ. ...

Dňa 04.08.2014 vydala VOP Upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu

evidovaného pod spis. zn.: 1799/2014/VOP..., v ktorom skonštatovala porušenie základného

práva sťažovateľa na informácie podľa SR Napadnutým

rozhodnutím. ...

Listom zo dňa 28.08.2014 Minister spravodlivosti SR upovedomil VOP, že

s Upovedomením nesúhlasí a nemôže zabezpečiť odstránenie porušenia základného práva

sťažovateľa na informácie. Dňa 24.11.2014 VOP listom požiadala Ministra spravodlivosti

SR o prehodnotenie svojho stanoviska zo dňa 28.08.2014. K uvedenému listu sa vyjadril

Minister spravodlivosti SR listom zo dňa 16.12.2014, v ktorom zopakoval, že nemôže

zabezpečiť odstránenie porušenia základného práva sťažovateľa na informácie. ...

Listom zo dňa 05.08.2015 sťažovateľ požiadal VOP o odstránenie prieťahov

pri vybavovaní Upovedomenia a odstraňovaní zisteného porušenia základného práva

sťažovateľa na informácie...

Dňa 14.01.2016 bol sťažovateľovi doručený email VOP, ku ktorému bolo pripojené

Oznámenie VOP zo dňa 13.01.2016... Oznámenie nebolo sťažovateľovi do dnešného dňa

riadne, teda poštou doručené.»

Sťažovateľ ďalej argumentoval, že základné právo podľa je

bezvýnimočné a vzťahuje sa na všetky orgány verejnej moci, teda aj na konanie verejnej

ochrankyne práv. Sťažovateľ zastáva názor, že pri vybavovaní upovedomenia o výsledkoch

vybavenia podnetu a odstraňovaní zisteného porušenia základného práva sťažovateľa

na informácie došlo a stále dochádza k zbytočným prieťahom, keďže od 16. decembra 2014,

kedy bol sťažovateľovi doručený list ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„minister spravodlivosti“), až do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, teda počas

15 mesiacov, verejná ochrankyňa práv neprijala opatrenia podľa § 19 ods. 3 zákona

č. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o verejnom ochrancovi práv“) napriek tomu, že uvedené ustanovenie jej ukladá

povinnosť obrátiť sa na nadriadený orgán v prípade, ak nesúhlasí so stanoviskom orgánu

verejnej správy, alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné. Cieľom tohto postupu

je prostredníctvom nadriadených orgánov zabezpečiť nápravu porušení základného

práva alebo slobody, a to v prípadoch, keď orgán porušujúci základné pravo alebo

slobodu odmietne napraviť ním spôsobené porušenie základného práva alebo slobody

alebo ak prijme nedostatočné opatrenia. V takom prípade je verejná ochrankyňa práv

podľa sťažovateľa povinná konať bez zbytočných prieťahov a prijať opatrenia podľa § 19

ods. 3 až 5 zákona o verejnom ochrancovi práv v primeranej lehote, aby tak došlo

k odstráneniu stavu jeho právnej neistoty.

Sťažovateľ tiež uviedol, že konanie o podnete podľa zákona o verejnom ochrancovi

práv nemožno považovať za ukončené vydaním upovedomenia o porušení základného práva

alebo slobody. Takýto výklad by znamenal, že tento právny prostriedok inej právnej

ochrany v zmysle by bol zbavený potrebného účinku.

Podľa názoru sťažovateľa je verejná ochrankyňa práv od vydania upovedomenia

o výsledkoch vybavenia podnetu nečinná. Jej nečinnosť „je o to závažnejšia, že:

- porušené základné právo sťažovateľa sa týka prístupu k informáciám evidenčného

charakteru, ktoré sú verejne dostupné v sídle Súdneho dvora EÚ a ktoré tak nemôžu

objektívne zasiahnuť do rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, pretože ich sám Súdny

dvor EÚ sprístupňuje každému vo svojom sídle,

- sťažovateľ by požadované informácie získal, ak by vo svojom voľnom čase

a za vlastné finančné prostriedky vycestoval do sídla Súdneho dvora EÚ,

- porušené základné právo sťažovateľa sa týka prístupu k informáciám, ktoré

v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR aj právnej teórie nepodliehajú obmedzeniu

ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZSI a majú byť teda sprístupňované,

- VOP sa opakovane (aj keď ZVOP takúto povinnosť neukladá) obrátila na MS SR,

čím dala zreteľne najavo závažnosť porušenia základného práva sťažovateľa na informácie

zo strany MS SR,

- porušenie základného práva sťažovateľa na informácie VOP výslovne spomenula

v pléne Národnej rady SR medzi prípadmi, v ktorých orgány verejnej moci obzvlášť

svojvoľným spôsobom porušili základné právo alebo slobodu konkrétneho jednotlivca,

- obdobné informácie sú bežne sprístupňované všeobecnými súdmi, ako aj Ústavným

súdom SR.“.

Za uvedených okolností je podľa sťažovateľa zrejmé, že „postup MS SR je zjavne

svojvoľný a nesleduje žiadny legitímny cieľ (napr. ochranu rozhodovacej činnosti Súdneho

dvora EÚ), pretože ide o verejne dostupné informácie evidenčného charakteru, čím MS SR

zjavne porušuje a 26 ods. 4 SR. Sťažovateľ tak týmito verejne

dostupnými informáciami evidenčného charakteru nedisponuje ani po vyše dvoch rokoch

od podania Žiadosti, čo je podľa sťažovateľa v materiálnom právnom štáte

neakceptovateľné. V takejto situácii sa podľa názoru sťažovateľa dôvodne vyžaduje od

VOP, aby využila opatrenia podľa ust. § 19 ods. 3 až 5 ZVOP, a to v primeranej lehote

a odstraňovala stav právnej neistoty sťažovateľa. VOP je však v sťažovateľovom prípade

bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu nečinná, čím sa predlžuje právna neistota sťažovateľa

a protiprávny a zjavne svojvoľný postup MS SR, ktoré nerešpektuje Upovedomenie ani

výzvy VOP. Touto dlhodobou nečinnosťou VOP preto došlo podľa sťažovateľa k zbytočným

prieťahom a k porušeniu sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR.“.

Sťažovateľ je tiež toho názoru, že „Oznámením došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa SR, pretože ním VOP hrubo

arbitrárnym spôsobom porušila ZVOP, nakoľko sa v zjavnom rozpore s ust. § 19 ods.3

ZVOP odmietla obrátiť na nadriadený orgán po tom, čo MS SR opakovane odmietlo

odstrániť porušenie základného práva sťažovateľa na informácie.“.

Verejná ochrankyňa práv sa podľa sťažovateľa, tak ako uviedla v oznámení, odmietla

obrátiť na nadriadený orgán z dôvodu, že «porušenie základného práva sťažovateľovho

práva na informácie „nepredstavuje znaky systémového nedostatku pri napĺňaní

základného práva na informácie“ a spôsobuje ho rozdielny výklad ZSI. V takomto prípade

sťažovateľ mal podľa VOP využiť prostriedky nápravy (čo však sťažovateľ neurobil), ktorý

by bol schopný odstrániť porušenie základného práva zo strany MS SR.».

Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že z § 19 ods. 3 zákona o verejnom ochrancovi

práv výslovne vyplýva, že verejná ochrankyňa práv „je povinná sa obrátiť v primeranej

lehote na nadriadený orgán za splnenia dvoch alternatívnych podmienok. Buď VOP

nesúhlasí so stanoviskom orgánu porušujúceho základného práva alebo opatrenia prijaté

daným orgánom nepovažuje za dostatočné. Pokiaľ ide o prvú alternatívnu podmienku,

v prípade sťažovateľa je nepochybné, že VOP nesúhlasila so stanoviskom MS SR, a to

dokonca opakovane. Zásadný nesúhlas VOP so stanoviskom MS SR bol podľa sťažovateľa

zrejmý aj z toho, že porušenie základného práva sťažovateľa uviedla v pléne Národnej rady

SR medzi dvoma prípadmi zjavne arbitrárneho postupu orgánov verejnej moci, ktoré zistila

vo svojej činnosti za rok 2014. Pokiaľ ide o druhú alternatívnu podmienku, je nepochybné,

že táto podmienka nemôže byť splnená, pretože MS SR neprijalo v prípade sťažovateľa

žiadne opatrenia, preto tieto opatrenia VOP ani nemohla považovať za dostatočné.“.

V závere sťažnosti s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu a už uvedené

skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa či 48 ods. 2 v konaní vedenom

Verejnou ochrankyňou práv pod spis. zn.: 1799/2014/VOP, porušené bolo.

3. Verejnej ochrankyni práv v konaní vedenom pod spis. zn.: 1799/2014/VOP

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Základné právo na inú právnu ochranu

podľa Oznámením Verejnej ochrankyne práv

pod spis. zn.: 1799/2014/VOPzodňa 13.01.2016,porušené bolo.

5. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

1 500,- EUR..., ktoré je Verejná ochrankyňa práv povinná zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. sa priznávajú trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 303,16 EUR, ktoré je Verejná ochrankyňa práv povinná sťažovateľovi

vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa - Mgr. Tomáš Žuffa, advokát...,

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu

ochranu podľa oznámením verejnej ochrankyne práv sp. zn.

1799/2014/VOP z 13. januára 2016, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom verejnej ochrankyne

práv v konaní vedenom pod sp. zn. 1799/2014/VOP.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

Z obsahu sťažovateľom priložených listín považoval ústavný súd za preukázané,

že sťažovateľ podal verejnej ochrankyni práv podnet na preskúmanie rozhodnutia

ministerstva spravodlivosti, ktorým nebolo vyhovené jeho rozkladu smerujúcemu

proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti o odmietnutí sprístupnenia informácie

o spisových značkách práve prebiehajúcich konaní pred Súdnym dvorom, v ktorých

Slovenská republika podala akékoľvek vyjadrenie. Verejná ochrankyňa práv vydala

4. augusta 2014 v zmysle § 22 ods. 1 zákona o verejnom ochrancovi práv upovedomenie

o výsledkoch vybavenia podnetu pod sp. zn. 1799/2014/VOP, v ktorom konštatovala,

že ministerstvo spravodlivosti svojím postupom porušilo základné právo sťažovateľa

na informácie garantované , výsledky vybavenia podnetu oznámila

ministrovi spravodlivosti a požiadala ho o prijatie opatrení. Minister spravodlivosti oznámil

verejnej ochrankyni práv listom z 28. augusta 2014, že s upovedomením nesúhlasí,

čo zopakoval aj v liste zo 16. decembra 2014. Listom z 5. augusta 2015 sťažovateľ

požiadal verejnú ochrankyňu práv o odstránenie prieťahov pri vybavovaní upovedomenia

o výsledkoch vybavenia podnetu a odstraňovaní zisteného porušenia základného práva

na informácie. Prostredníctvom mailu bolo sťažovateľovi 14. januára 2016 doručené

oznámenie verejnej ochrankyne práv, v ktorom uviedla, že postup pri vybavovaní podnetu

považuje za ukončený a vo veci ďalej nekoná.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o verejnom ochrancovi práv podnet sa považuje

za vybavený

a) upovedomením podľa § 14 ods. 2, § 15, § 18, § 22 ods. 1,

b) oznámením a upovedomením podľa § 14 ods. 3,

c) postúpením a upovedomením podľa § 14 ods. 4.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o verejnom ochrancovi práv verejný ochranca práv

písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa

podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním, rozhodovaním alebo

nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené.

Z uvedeného vyplýva, že podnet sťažovateľa bol v súlade s § 22 ods. 1 zákona

o verejnom ochrancovi práv vybavený upovedomením zo 4. augusta 2014. Oznámenie

verejnej ochrankyne práv zo 14. januára 2016 bolo len jej odpoveďou na sťažovateľom

namietané prieťahy v jej postupe v konaní vedenom pod sp. zn. 1799/2014/VOP, ktoré však

tak verejná ochrankyňa práv, ako aj ústavný súd považuje v zmysle zákona o verejnom

ochrancovi práv za ukončené. Z oznámenia verejnej ochrankyne práv okrem iného tiež

vyplýva, že sa rozhodla nevyužiť postup podľa § 19 ods. 3 zákona o verejnom ochrancovi

práv, teda nevyrozumieť orgán nadriadený orgánu verejnej správy, proti ktorému podnet

sťažovateľa smeroval, pretože ňou konštatované porušenie práva sťažovateľa na informácie

zo strany ministerstva spravodlivosti nevykazuje znaky systémového nedostatku,

ale vyplýva z rozdielneho výkladu

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade verejná ochrankyňa práv

pri vybavovaní podnetu sťažovateľa postupovala v súlade s citovanými ustanoveniami

zákona o verejnom ochrancovi práv.

Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že napadnuté

oznámenie verejnej ochrankyne práv nemá žiadnu vecnú súvislosť s tvrdeným porušením

základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu, odmietol jeho sťažnosť v tejto časti

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že ako vyplýva zo sťažovateľom

uvedených skutočností, jeho primárnym cieľom bolo dosiahnuť zrušenie rozhodnutia

ministerstva spravodlivosti, v zmysle ktorého mu bolo odmietnuté poskytnutie ním

požadovaných informácií. Za účinný právny prostriedok nápravy ústavný súd v danom

prípade považuje podanie žaloby v zmysle piatej časti ,

ktorou sa sťažovateľ mohol domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerstva

spravodlivosti a v prípade úspechu dosiahnuť zrušenie tohto rozhodnutia. Sťažovateľ však

zvolil podanie podnetu verejnej ochrankyni práv napriek tomu, že táto uvedenou

právomocou nedisponuje.

K namietanému porušeniu základného práva podľa v konaní

vedenom verejnou ochrankyňou práv pod sp. zn. 1799/2014/VOP

V zmysle sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Ako z uvedeného vyplýva, konanie o podnete sťažovateľa je v zmysle zákona

o verejnom ochrancovi práv ukončené vydaním upovedomenia podľa § 22 ods. 1 zákona

o verejnom ochrancovi práv, pričom táto skutočnosť nastala 4. augusta 2014.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 9. marca 2016, teda zjavne až

po uplynutí lehoty dvojmesačnej lehoty uvedenej v ustanovení § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene

podanú ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľa na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016