Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 224/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou , advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania

v procesnom postavení žalovanej v 2. rade, v ktorom sa Železnice Slovenskej republiky

(ďalej len „žalobca“) domáhajú proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia z titulu

peňažného plnenia, ktoré sťažovateľka dostala v rámci exekučného konania na základe

riadneho exekučného titulu.

3. Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedla:

«Svoj „nárok“ žalobca odôvodňuje tým, že voči exekučnému titulu... podal

dovolanie, o ktorom ku dňu podania žaloby nebolo rozhodnuté; avšak v priebehu konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodol o dovolaní žalobcu tak, že ho

ako neprípustné odmietol... Ani s týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a podal proti

nemu ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd SR Uznesením, spis. zn.

zo dňa 28.10.20014 tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

Aj napriek tejto skutočnosti však žalobca trvá na podanej žalobe a konanie vo veci

na Okresnom súdu Bratislava I, prebieha.

... Okresný súd Bratislava I koná o nároku, ktorý už raz bol predmetom súdneho

konania a bol vymožený v riadnom exekučnom konaní. Okresný súd Bratislava I by mal

preto konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, keďže o nároku

sťažovateľa už rozhodli súdy všetkých inštancií... Uvedenou ústavnou sťažnosťou sa

nedomáhame zastavenia konania, ale odstránenia stavu právnej neistoty; žiadame pritom

zohľadniť tú skutočnosť, že o tom istom nároku už raz súdy konali viac ako 12 rokov

a sťažovateľ už raz čelil právnej neistote pomerne dlhé obdobie...

Z uvedených dôvodov preto tvrdíme, že zbytočné prieťahy spôsobil Okresný súd

Bratislava I svojou neefektívnou činnosťou, keď síce formálne koná, avšak konanie by mal

zastaviť pre neodstrániteľnú podmienku konania a to prekážku veci právoplatne

rozhodnutej.»

4. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd svojím postupom v napadnutom

konaní, ktorý nevedie k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, spôsobil zbytočné

2

prieťahy, a tým porušil jej označené práva podľa a dohovoru. K odstráneniu stavu

právnej neistoty nedošlo ani po tom, ako sa sťažovateľka domáhala zjednania nápravy

u predsedníčky okresného súdu podaním sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému

súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

9. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

dochádza k zbytočným prieťahom a k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

12. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie

základného práva podľa “ (), resp. „argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

4

základného práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

().

13. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (resp. dohovoru), sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , a iné).

14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 30. augusta

2013 doručením žaloby okresnému súdu, následne uznesením z 30. septembra 2013 okresný

súd rozhodol o návrhu na predbežné opatrenie. Z dôvodu odvolaní podaných žalovanými

bol spis 11. novembra 2013 predložený odvolaciemu súdu, ktorý návrh na predbežné

opatrenie zamietol. Spis bol vrátený okresnému súdu 27. decembra 2013. V období

od 31. marca 2014 do 10. júla 2014 sa spis nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu podaného dovolania. Okresný súd

14. augusta 2014 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov dovolania a následne

31. októbra 2014 uznesením dovolacie konanie zastavil. Okresný súd 4. decembra 2014

vydal opravné uznesenie. Po doručení vyjadrenia sťažovateľky 5. februára 2015 bol spis 13.

apríla 2015 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Spis bol 24. júna 2015

vrátený okresnému súdu spolu s rozhodnutím o odmietnutí dovolania. Po doručení

rozhodnutia o dovolaní účastníkom konania okresný súd 7. septembra 2015 vyzval žalobcu

na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Uznesením okresného súdu z 13. januára 2016

bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom. Uznesenie o zastavení

konania nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2016.

15. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie trvalo ku dňu podania ústavnej

sťažnosti 27 mesiacov a toho času je už meritórne právoplatne skončené. Z prehľadu

procesných úkonov vyplýva, že okresný súd vo veci konal v zásade plynulo, priebežne

vykonával procesné úkony, ktoré boli vyvolané procesnými návrhmi účastníkov konania

(vrátane sťažovateľky), pričom spis sa z dôvodu podaných opravných prostriedkov

nachádzal niekoľko mesiacov na odvolacom súde a opakovane aj na najvyššom súde.

Ústavný súd preto nepovažuje celkovú dĺžku napadnutého konania za neprimeranú,

resp. dosahujúcu potrebnú ústavnoprávnu intenzitu. Zistené kratšie obdobia nečinnosti

v postupe okresného súdu možno hodnotiť nanajvýš ako ojedinelý prieťah nemajúci

intenzitu zbytočných prieťahov.

16. S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48

ods. 2 , resp. jej práva zaručeného v dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný

súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

6