Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 610/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou JUDr. Miriam

Podhradskou, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet

advokátky JUDr. Miriam Podhradskej, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 11. januára 2016 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 29. februára 2016. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, ako aj zákonného sudcu

spolu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej

vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré si ústavný súd overil zo zapožičaného súdneho

spisu:

„- dňa 01.08.2013 bol podaný návrh zo strany otca - o zverenie mal.

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (č.l. 152 A);

- dňa 06.08.2013 súdna tajomníčka zreferovala nový návrh (ustanovenie kolízneho

opatrovníka, výzva na vyjadrenie protistrany) (č.l. 155);

- dňa 17.09.2013 matka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, z dôvodu PN

(č.l. 160);

- pojednávanie vytýčené na deň 17.09.2013 bolo odročené (č.l. 161);

- dňa 18.09.2013 spis referoval zákonný sudca, vyjadrenie matky ohľadne striedavej

osobnej starostlivosti bolo poslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi otca, ako aj

kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 163);

- na pojednávaní dňa 10.12.2013 bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý

(č.l. 180) a pojednávanie vo veci striedavej starostlivosti bolo odročené, z dôvodu

doplnenia dokazovania (psychologický posudok, šetrenie pomerov), (č.l. 189);

- dňa 10.01.2014 bolo podané odvolanie zo strany matky voči rozsudku

-184, o zvýšenie výživného (č.l. 192);

- 06.02.2014 bol spis predložený KS v ŽA na rozhodnutie o odvolaní matky (č.l. 202);

- 01.04.2014 bol spis vrátený OS ŽA s rozhodnutím KS v ŽA, kde KS v ŽA potvrdil

rozsudok -184 (č.l. 207);

- dňa 01.04.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 16.04.2014

vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej osobnej starostlivosti na deň 13.05.2014

(č.l. 212);

- dňa 09.05.2014 matka žiadala o odročenie , nakoľko bude viesť dcéru

do na letisko (č.l. 214), doložené písomne (č.l. 216);

- dňa 12.05.2014 zákonný sudca zrušil termín pojednávania (č.l. 215);

- pojednávanie dňa 10.06.2014 bolo odročené, z dôvodu ďalšieho dokazovania

(č.l. 223);

- 07.08.2014 bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 24.10.2014 (č.l. 228);

- opätovne dňa 22.10.2014 sa matka ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní

(24.10.2014), z dôvodu, ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne

zastúpenie v ten deň a teda nemala zachovanú stanovenú lehotu na prípravu pojednávania

a matka trvala na jej účasti (č.l. 229);

- dňa 23.10.2014 zákonný sudca zrušil termín pojednávania (č.l. 231);

- dňa 03.11.2014 bol spis referovaný zákonným sudcom, ktorý žiadal o podanie

stanoviska právnej zástupkyne matky k psychologickému posudku, ktorý bol OS ŽA

doručený dňa 21.10.2014 (č.l. 238);

- dňa 11.12.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 05.01.2015

vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej starostlivosti na deň 24.02.2015 (č.l. 247);

- pojednávanie dňa 24.02.2015 bolo odročené, z dôvodu, že sudca sa potreboval

oboznámiť s predloženými dokladmi a následne zvážiť ďalší postup vo veci (č.l. 275);

- dňa 21.10.2015 boli podané 2 nové návrhy zo strany otca, o rozšírenie styku otca

s mal. dieťaťom (č.l. 280) a o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o prijatie mal.

do Základne) školy, (č.l. 282);

- dňa 02.11.2015 spis zreferovala súdna tajomníčka, ktorá dala pokyn na zaslanie

nových návrhov protistrane, ako aj kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 284);

- dňa 03.11.2015 bol spis zaslaný Ústavnému súdu SR;

- dňa 27.11.2015 bol podaný návrh zo strany matky, o zvýšenie výživného na mal.

(č.l. 292);

- dňa 18.01.2016 súdna tajomníčka zastavila konanie o návrhu otca o rozšírenie

styku s mal. dieťaťom, ako aj o udelenie súhlasu, z dôvodu späťvzatia návrhu zo stany otca

(č.l. 295 a 297);

- dňa 19.01.2016 bol spis referovaný súdnou tajomníčkou, ktorá urobila úkony

ohľadne nového návrhu matky o zvýšenie výživného (č.l. 302);

Medzičasom prišli všetky potrebné správy, preto si zákonný sudca nechal spisový

materiál na vytýčenie termínu pojednávania.“

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci. Zákonný sudca k veci uviedol, že v posudzovanej veci je

zrejmé, že „tu nejde o vyriešenie veci mal. dieťaťa, ale ide o spor rodičov mal. dieťaťa...“

a že „vo veci bude termín pojednávania najskôr 5/2016“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

22. marca 2016 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a vyjadrila súhlas

s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ

navrhovateľom v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

Tá nebola ani tvrdená zo strany okresného súdu. Z hľadiska závažnosti veci ide o takú, ktorá

si vyžaduje urýchlený postup v konaní vzhľadom na právne a faktické postavenie

a budúcnosť maloletého. v ustanovuje, že o veciach

starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich

mesiacov odo dňa začatia konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd v úvode zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom si

vyžaduje promptný postup okresného súdu. S ohľadom na túto skutočnosť a fakt, že

konanie v čase doručenia sťažnosti prebiehalo takmer dva roky a dva mesiace na jednom

stupni bez meritórneho rozhodnutia, a s prihliadnutím na vyjadrenie zákonného sudcu, že

najbližšie pojednávanie sa uskutoční v máji 2016 bez toho, aby existovala zákonná prekážka

postupu súdu v konaní, je dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv

sťažovateľa, pretože už v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti je možné

konštatovať, že o návrhu sťažovateľa nebude rozhodnuté na prvom stupni skôr ako po

dvoch rokov a desiatich mesiacoch. Aj keď súd vykonával priebežne administratívne úkony

a pojednávania, vzhľadom na časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami nemožno

byť toho názoru, že by postupoval s potrebnou razanciou, a teda aj bez zbytočných

prieťahov. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že postup matky (žiadosti o odročenie

pojednávaní) čiastočne sťažil plynulý postup súdu. Ústavný súd v napadnutom konaní

identifikoval zbytočný prieťah spočívajúci v nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov, keď

okresný súd odročil pojednávanie konané 24. februára 2015 z dôvodu oboznámenia sa

sudcu s predloženými dôkazmi pre účely zváženia ďalšieho postupu, pričom k ďalšiemu

relevantnému úkonu okresného súdu došlo až v dôsledku podaní sťažovateľa, ktoré

obsahovali dva nové návrhy (doručených okresnému súdu 21. októbra 2015), keď okresný

súd dal pokyn na zaslanie týchto nových návrhov protistrane 2. novembra 2015.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Príkladom takéhoto nesústredeného postupu je skutočnosť, že okresný súd zrušil

pojednávanie z dôvodu, ktorý nemusel byť zo strany súdu akceptovaný. Ide

o ospravedlnenie neúčasti matky na určenom termíne pojednávania 24. októbra 2014

z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne zastúpenie dva

dni pred pojednávaním, a teda nemala zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, pričom

matka trvala na účasti právnej zástupkyne na pojednávaní. Za danej situácie podľa názoru

ústavného súdu neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, pretože matka

žiadala odročiť už určený termín pojednávania v súvislosti s voľbou svojho právneho

zástupcu po vyše roku konania bez právneho zastúpenia, pričom o nariadenom termíne

pojednávania bola informovaná s dostatočným predstihom (termín pojednávania určený

na 24. október 2014 bol určený súdom 7. augusta 2014). Podľa názoru ústavného súdu

matka ako účastník konania mala dostatočný priestor na voľbu právneho zástupcu, preto

odročenie z tohto dôvodu nemusel byť akceptovaný ako dôležitý dôvod v zmysle

.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom

konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní ôsmich mesiacov a neefektívny postup, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného

prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 448,02 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 139,83 €. Ďalej

má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden

úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu

doručené 22. marca 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov

sťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani

argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu už nebola známa z predloženého súdneho spisu.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje

teda sumu 296,44 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016