Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 610/2015
PDF · 195.77 KB
No categories available
III. ÚS 610/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou JUDr. Miriam
Podhradskou, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému
vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 P 150/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet
advokátky JUDr. Miriam Podhradskej, advokátska kancelária, A. Pietra 10645/17, Martin,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 610/2015-15 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 150/2013 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 11. januára 2016 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 29. februára 2016. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu, ako aj zákonného sudcu
spolu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej
vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré si ústavný súd overil zo zapožičaného súdneho
spisu:
„- dňa 01.08.2013 bol podaný návrh zo strany otca - o zverenie mal.
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (č.l. 152 A);
- dňa 06.08.2013 súdna tajomníčka zreferovala nový návrh (ustanovenie kolízneho
opatrovníka, výzva na vyjadrenie protistrany) (č.l. 155);
- dňa 17.09.2013 matka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, z dôvodu PN
(č.l. 160);
- pojednávanie vytýčené na deň 17.09.2013 bolo odročené (č.l. 161);
- dňa 18.09.2013 spis referoval zákonný sudca, vyjadrenie matky ohľadne striedavej
osobnej starostlivosti bolo poslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi otca, ako aj
kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 163);
- na pojednávaní dňa 10.12.2013 bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý
(č.l. 180) a pojednávanie vo veci striedavej starostlivosti bolo odročené, z dôvodu
doplnenia dokazovania (psychologický posudok, šetrenie pomerov), (č.l. 189);
- dňa 10.01.2014 bolo podané odvolanie zo strany matky voči rozsudku
15P 150/2013-184, o zvýšenie výživného (č.l. 192);
- 06.02.2014 bol spis predložený KS v ŽA na rozhodnutie o odvolaní matky (č.l. 202);
- 01.04.2014 bol spis vrátený OS ŽA s rozhodnutím KS v ŽA, kde KS v ŽA potvrdil
rozsudok 15P 150/2013-184 (č.l. 207);
- dňa 01.04.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 16.04.2014
vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej osobnej starostlivosti na deň 13.05.2014
(č.l. 212);
- dňa 09.05.2014 matka žiadala o odročenie TP, nakoľko bude viesť dcéru
do na letisko (č.l. 214), doložené písomne (č.l. 216);
- dňa 12.05.2014 zákonný sudca zrušil termín pojednávania (č.l. 215);
- pojednávanie dňa 10.06.2014 bolo odročené, z dôvodu ďalšieho dokazovania
(č.l. 223);
- 07.08.2014 bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 24.10.2014 (č.l. 228);
- opätovne dňa 22.10.2014 sa matka ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní
(24.10.2014), z dôvodu, ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne
zastúpenie v ten deň a teda nemala zachovanú stanovenú lehotu na prípravu pojednávania
a matka trvala na jej účasti (č.l. 229);
- dňa 23.10.2014 zákonný sudca zrušil termín pojednávania (č.l. 231);
- dňa 03.11.2014 bol spis referovaný zákonným sudcom, ktorý žiadal o podanie
stanoviska právnej zástupkyne matky k psychologickému posudku, ktorý bol OS ŽA
doručený dňa 21.10.2014 (č.l. 238);
- dňa 11.12.2014 bol spis predložený zákonnému sudcovi, ktorý dňa 05.01.2015
vytýčil termín pojednávania vo veci striedavej starostlivosti na deň 24.02.2015 (č.l. 247);
- pojednávanie dňa 24.02.2015 bolo odročené, z dôvodu, že sudca sa potreboval
oboznámiť s predloženými dokladmi a následne zvážiť ďalší postup vo veci (č.l. 275);
- dňa 21.10.2015 boli podané 2 nové návrhy zo strany otca, o rozšírenie styku otca
s mal. dieťaťom (č.l. 280) a o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o prijatie mal.
do Základne) školy, (č.l. 282);
- dňa 02.11.2015 spis zreferovala súdna tajomníčka, ktorá dala pokyn na zaslanie
nových návrhov protistrane, ako aj kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 284);
- dňa 03.11.2015 bol spis zaslaný Ústavnému súdu SR;
- dňa 27.11.2015 bol podaný návrh zo strany matky, o zvýšenie výživného na mal.
(č.l. 292);
- dňa 18.01.2016 súdna tajomníčka zastavila konanie o návrhu otca o rozšírenie
styku s mal. dieťaťom, ako aj o udelenie súhlasu, z dôvodu späťvzatia návrhu zo stany otca
(č.l. 295 a 297);
- dňa 19.01.2016 bol spis referovaný súdnou tajomníčkou, ktorá urobila úkony
ohľadne nového návrhu matky o zvýšenie výživného (č.l. 302);
Medzičasom prišli všetky potrebné správy, preto si zákonný sudca nechal spisový
materiál na vytýčenie termínu pojednávania.“
Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci. Zákonný sudca k veci uviedol, že v posudzovanej veci je
zrejmé, že „tu nejde o vyriešenie veci mal. dieťaťa, ale ide o spor rodičov mal. dieťaťa...“
a že „vo veci bude termín pojednávania najskôr 5/2016“.
Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
22. marca 2016 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a vyjadrila súhlas
s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ
navrhovateľom v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému, ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto
dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
Tá nebola ani tvrdená zo strany okresného súdu. Z hľadiska závažnosti veci ide o takú, ktorá
si vyžaduje urýchlený postup v konaní vzhľadom na právne a faktické postavenie
a budúcnosť maloletého. Občiansky súdny poriadok v § 176 ods. 3 ustanovuje, že o veciach
starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich
mesiacov odo dňa začatia konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd v úvode zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom si
vyžaduje promptný postup okresného súdu. S ohľadom na túto skutočnosť a fakt, že
konanie v čase doručenia sťažnosti prebiehalo takmer dva roky a dva mesiace na jednom
stupni bez meritórneho rozhodnutia, a s prihliadnutím na vyjadrenie zákonného sudcu, že
najbližšie pojednávanie sa uskutoční v máji 2016 bez toho, aby existovala zákonná prekážka
postupu súdu v konaní, je dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv
sťažovateľa, pretože už v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti je možné
konštatovať, že o návrhu sťažovateľa nebude rozhodnuté na prvom stupni skôr ako po
dvoch rokov a desiatich mesiacoch. Aj keď súd vykonával priebežne administratívne úkony
a pojednávania, vzhľadom na časové odstupy medzi jednotlivými pojednávaniami nemožno
byť toho názoru, že by postupoval s potrebnou razanciou, a teda aj bez zbytočných
prieťahov. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že postup matky (žiadosti o odročenie
pojednávaní) čiastočne sťažil plynulý postup súdu. Ústavný súd v napadnutom konaní
identifikoval zbytočný prieťah spočívajúci v nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov, keď
okresný súd odročil pojednávanie konané 24. februára 2015 z dôvodu oboznámenia sa
sudcu s predloženými dôkazmi pre účely zváženia ďalšieho postupu, pričom k ďalšiemu
relevantnému úkonu okresného súdu došlo až v dôsledku podaní sťažovateľa, ktoré
obsahovali dva nové návrhy (doručených okresnému súdu 21. októbra 2015), keď okresný
súd dal pokyn na zaslanie týchto nových návrhov protistrane 2. novembra 2015.
Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej
konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Príkladom takéhoto nesústredeného postupu je skutočnosť, že okresný súd zrušil
pojednávanie z dôvodu, ktorý nemusel byť zo strany súdu akceptovaný. Ide
o ospravedlnenie neúčasti matky na určenom termíne pojednávania 24. októbra 2014
z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne matky, ktorá prevzala právne zastúpenie dva
dni pred pojednávaním, a teda nemala zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, pričom
matka trvala na účasti právnej zástupkyne na pojednávaní. Za danej situácie podľa názoru
ústavného súdu neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania, pretože matka
žiadala odročiť už určený termín pojednávania v súvislosti s voľbou svojho právneho
zástupcu po vyše roku konania bez právneho zastúpenia, pričom o nariadenom termíne
pojednávania bola informovaná s dostatočným predstihom (termín pojednávania určený
na 24. október 2014 bol určený súdom 7. augusta 2014). Podľa názoru ústavného súdu
matka ako účastník konania mala dostatočný priestor na voľbu právneho zástupcu, preto
odročenie z tohto dôvodu nemusel byť akceptovaný ako dôležitý dôvod v zmysle
Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom
konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že doterajším
postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 15 P 150/2013, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 15 P 150/2013 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súdu
o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní ôsmich mesiacov a neefektívny postup, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného
prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 448,02 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014
v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 139,83 €. Ďalej
má právna zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden
úkon podľa vyhlášky. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu
doručené 22. marca 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov
sťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani
argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu už nebola známa z predloženého súdneho spisu.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje
teda sumu 296,44 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2016