Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 327/2016
PDF · 167.2 KB
No categories available
II. ÚS 327/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti Retail Value Stores, a. s., Panónska cesta 16, Bratislava, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., Kýčerského 5,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Matulník, ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, sp. zn. OS 58/2014 z 21. júla 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
5. septembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s.,
Panónska cesta 16, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., Kýčerského 5, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát JUDr. Michal Matulník, ktorou namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Rozhodcovského súdu
Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica (ďalej len
„rozhodcovský súd“), sp. zn. OS 58/2014 z 21. júla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok
rozhodcovského súdu“).
Napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu bolo v právnej veci obchodnej
spoločnosti ALFA SORTI s. r. o., Liskovská cesta 6, Zvolen (v právnom postavení
žalobkyne, pozn.), proti sťažovateľke ako žalovanej rozhodnuté tak, že sťažovateľka je
povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4 496,35 € s príslušenstvom a trovami konania.
Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu
sťažnosti ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ (v Zmluve označovaný aj ako RVS) ako odberateľ a Žalobca ako
dodávateľ uzatvorili dňa 1. marca 2013 Zmluvu o kúpe a predaji tovaru Potraviny... Podľa
ustanovenia čl. V. bod 5.5.2 Zmluvy: „V prípade potravinárskych výrobkov bude mať Tovar
vyššie požadované vlastnosti po dobu stanovenú na Tovare alebo jeho obale. Potravinárske
výrobky budú dodané RVS tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby
použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa
Dodávateľ potravinárskych výrobkov zaväzuje, že pri každom dodaní Tovaru informuje RVS
v písomnej forme o tom (i) kedy (dátum) bol Tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený
a zároveň (ii) kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak Dodávateľ poruší svoju
povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude Dodávateľ povinný za každé takéto porušenie
zaplatiť RVS zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Prílohe č. 3.“
Podľa Prílohy číslo 3 Zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že zmluvná
pokuta pre prípad porušenia povinností podľa článku V bod 5.5.2. Zmluvy je vo výške 100 €
za každé porušenie povinnosti.
V súlade s ustanovením čl. V bod 5.6.1 písm. g) Zmluvy sa Žalobca zaviazal doručiť
Sťažovateľovi spolu s Tovarom dodací list, ktorý „... musí obsahovať nasledovné
údaje: ... v prípade, ak sú Tovarom potraviny, dátum, kedy bol Tovar vyrobený a dátum,
kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti... “.
... Žalobca si svoju informačnú povinnosť podľa bodu 5.5.2 Zmluvy nesplnil, Zmluvu
porušil a teda, že Sťažovateľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške medzi
stranami dohodnutej v Prílohe č. 3 Zmluvy. V priebehu celého Konania Žalobca vyššie
uvedenú skutočnosť nijak nespochybňoval...
Na základe faktúry číslo S 162765 zo dňa 16. decembra 2013 fakturoval Sťažovateľ
Žalobcovi sumu 18 000 € titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa
bodu 5.5.2 Zmluvy. Žalobca fakturovanú sumu v lehote splatnosti faktúry a ani následne
Sťažovateľovi nezaplatil. Sťažovateľ listom zo dňa 31. decembra 2013 vyzval Žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak Žalobca zmluvnú pokutu nezaplatil. Sťažovateľ preto
listom zo dňa 15. mája 2014 vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok
podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka a to v súlade s ustanovením čl. IV bod
4.12 Zmluvy...
Žalobca sa žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu voči Sťažovateľovi domáhal
zaplatenia sumy 4 496,35 € s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného
tovaru.
Sťažovateľ na predmetnú žalobu reagoval žalobnou odpoveďou, v ktorej okrem iného
uviedol, že nárok Žalobcu zanikol započítaním s časťou pohľadávky Sťažovateľa, ktorá
Sťažovateľovi vznikla z titulu nároku Sťažovateľa voči Žalobcovi na zaplatenie zmluvnej
pokuty z dôvodu porušenia ustanovenia čl. V bod 5.5.2 Zmluvy...»
Ďalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka
v súvislosti s namietaným porušením ňou označených práv podľa ústavy, dohovoru
a dodatkového protokolu v rámci konania pred rozhodcovským súdom poukazuje najmä
na tieto skutočnosti:
„Obchodný súd teda vec posúdil a dospel k nasledovnému:
- Rámcová zmluva je zmluvou platnou;
- zmluvná pokuta podľa čl. V bod 5.5.2 RZ... bola dohodnutá platne a dostatočne
určite;
- Obchodný súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia bodu 5.5.2 RZ Žalobcom,
podľa ktorého musia byť pre vznik nároku na zmluvnú pokutu splnené podmienky
kumulatívne...
- dohoda o Zmluvnej pokute nie je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 4 písm. t) ZNP
nejde o zmluvnú pokutu zjavne neprimeranú hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti;
- dohoda o Zmluvnej pokute nie je v rozpore s ustanovením § 39 OZ - dojednanie nie
je v rozpore s dobrými mravmi.
Obchodný súd teda vo vzťahu k právne relevantným a z listinných dôkazov
vyplývajúcim meritórnym skutočnostiam dal v podstate za pravdu Sťažovateľovi.
Následne však Obchodný súd, podľa názoru Sťažovateľa vcelku svojvoľne
a neudržateľne, vo veci rozhodol...“
Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu za arbitrárny
z dôvodu:
- že rozhodcovský súd vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol v rozpore
s listinnými dôkazmi (zisteným skutkovým stavom), pričom „práve pojednávanie vo veci
bolo spôsobilé tomuto stavu zabrániť“,
- že rozhodcovský súd jej doručil rozsudok spolu s vyjadrením žalobkyne
z 15. júla 2014, ku ktorému sa sťažovateľka nemala možnosť vyjadriť,
- že rozhodcovský súd oprel svoje rozhodnutie o „neprijateľný, neudržateľný,
z predchádzajúcej časti odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku nevyplývajúci, výklad
V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že „Obchodný súd... vcelku svojvoľne
a neudržateľne, vo veci rozhodol (uložil sťažovateľke zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu,
pozn.)..., pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate výlučne argumentom, že mal
preukázanú dohodu o zmene Rámcovej zmluvy, tak že z povinnosti Žalobcu bola vyňatá
povinnosť uvádzať na tovare dátum výroby tovaru, v dôsledku čoho následné neplnenie
takejto povinnosti nemalo byť po zmene zmluvy sankcionované zmluvnou pokutou.“.
Podľa sťažovateľky „... vzhľadom k povahe namietaného porušenia práva
Sťažovateľa je zjavné, že o ochrane označených práv sťažovateľa nerozhoduje iný súd
v riadnom súdnom konaní“. Sťažovateľka, poukazujúc na obmedzenie prieskumu
rozhodcovského rozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi uvedenými v § 40 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“), tvrdí, že „ak však po skončení jedno inštančného
konania pred rozhodcovským súdom nie je žiadna účinná možnosť nápravy prostredníctvom
všeobecných súdov, je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol aj ústavný súd“.
Svoju argumentáciu sťažovateľka opiera aj o judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 162/2011).
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie
svojho majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály
rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica..., sp. zn.
OS 58/2014 zo dňa 21. 07. 2014 porušené boli.
2. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd
Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica..., sp. zn. OS 58/2014 zo dňa
21. 07. 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica...
je povinný uhradiť na účet advokátskej kancelárie JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o.
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy
právneho zastúpenia vo výške 340,89 €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým
rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý je podľa jej tvrdenia nedostatočne odôvodnený
a arbitrárny.
Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už viackrát preskúmaval
rozhodcovské rozsudky (rozhodcovského súdu, pozn.) z hľadiska ich ústavnej
akceptovateľnosti. Senáty ústavného súdu však odchylným spôsobom posudzovali otázku,
či ústavný súd disponuje právomocou preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov, ako
aj postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Vzhľadom na nejednotnosť postoja senátov
ústavného súdu k otázke právomoci preskúmavať v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
sťažnosti smerujúce proti rozhodnutiam rozhodcovských súdov predložil II. senát ústavného
súdu podľa § 6 zákona o ústavnom súde návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov
senátov ústavného súdu týkajúci sa právomoci preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských
súdov. Plénum ústavného súdu návrh II. senátu ústavného súdu prerokovalo na neverejnom
zasadnutí pléna 18. novembra 2015 a uznesením sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. novembra
2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, ktorého výroková časť znie: „Ústavný súd Slovenskej
republiky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam
rozhodcovských súdov.“
Keďže senáty ústavného súdu sú zmysle § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde
pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané zjednocujúcim uznesením pléna
ústavného súdu, bol senát ústavného súdu konajúci o sťažnosti sťažovateľky povinný
uplatniť právny názor vyjadrený vo výroku uznesenia sp. zn. PLz. ÚS 5/2015
z 18. novembra 2015.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní po preskúmaní
sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ide o vec, ktorá je z vecného hľadiska obdobnou
vecou (sťažovateľka označuje za porušovateľa ňou označených práv rozhodcovský súd,
pozn.), v akej už plénum ústavného súdu vydalo stanovisko na zjednotenie odchylných
právnych názorov senátov ústavného súdu týkajúcich sa rozhodovania o sťažnostiach proti
postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov (uznesenie sp. zn. PLz. ÚS 5/2015
z 18. novembra 2015, pozn.).
Vzhľadom na túto skutočnosť sa ústavný súd viazaný označeným zjednocujúcim
stanoviskom už bližšie nezaoberal námietkami sťažovateľky a jej sťažnosť odmietol
pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Nad rámec ústavný súd ešte poznamenáva, že v danom prípade z obsahu sťažnosti
sťažovateľky vyplýva, že 18. augusta 2014 podala na Okresnom súde Banská Bystrica
(ďalej len „okresný súd“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ústavný súd zistil,
že vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. 60 Cb 129/2014 a v súčasnosti ešte nie je
právoplatne ukončená (okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 17. máj 2016).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2016