Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 327/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Retail Value Stores, a. s., Panónska cesta 16, Bratislava, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., Kýčerského 5,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Matulník, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka

Kráľa 7, Banská Bystrica, sp. zn. OS 58/2014 z 21. júla 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. septembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s.,

Panónska cesta 16, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., Kýčerského 5, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Michal Matulník, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Rozhodcovského súdu

Stály rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica (ďalej len

„rozhodcovský súd“), sp. zn. OS 58/2014 z 21. júla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

rozhodcovského súdu“).

Napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu bolo v právnej veci obchodnej

spoločnosti ALFA SORTI s. r. o., Liskovská cesta 6, Zvolen (v právnom postavení

žalobkyne, pozn.), proti sťažovateľke ako žalovanej rozhodnuté tak, že sťažovateľka je

povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4 496,35 € s príslušenstvom a trovami konania.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu

sťažnosti ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ (v Zmluve označovaný aj ako RVS) ako odberateľ a Žalobca ako

dodávateľ uzatvorili dňa 1. marca 2013 Zmluvu o kúpe a predaji tovaru Potraviny... Podľa

ustanovenia čl. V. bod 5.5.2 Zmluvy: „V prípade potravinárskych výrobkov bude mať Tovar

vyššie požadované vlastnosti po dobu stanovenú na Tovare alebo jeho obale. Potravinárske

výrobky budú dodané RVS tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby

použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa

Dodávateľ potravinárskych výrobkov zaväzuje, že pri každom dodaní Tovaru informuje RVS

v písomnej forme o tom (i) kedy (dátum) bol Tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený

a zároveň (ii) kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, ak Dodávateľ poruší svoju

povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude Dodávateľ povinný za každé takéto porušenie

zaplatiť RVS zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Prílohe č. 3.“

Podľa Prílohy číslo 3 Zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že zmluvná

pokuta pre prípad porušenia povinností podľa článku V bod 5.5.2. Zmluvy je vo výške 100 €

za každé porušenie povinnosti.

V súlade s ustanovením čl. V bod 5.6.1 písm. g) Zmluvy sa Žalobca zaviazal doručiť

Sťažovateľovi spolu s Tovarom dodací list, ktorý „... musí obsahovať nasledovné

údaje: ... v prípade, ak sú Tovarom potraviny, dátum, kedy bol Tovar vyrobený a dátum,

kedy tovaru uplynie doba použiteľnosti... “.

... Žalobca si svoju informačnú povinnosť podľa bodu 5.5.2 Zmluvy nesplnil, Zmluvu

porušil a teda, že Sťažovateľovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške medzi

stranami dohodnutej v Prílohe č. 3 Zmluvy. V priebehu celého Konania Žalobca vyššie

uvedenú skutočnosť nijak nespochybňoval...

Na základe faktúry číslo S 162765 zo dňa 16. decembra 2013 fakturoval Sťažovateľ

Žalobcovi sumu 18 000 € titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných podmienok podľa

bodu 5.5.2 Zmluvy. Žalobca fakturovanú sumu v lehote splatnosti faktúry a ani následne

Sťažovateľovi nezaplatil. Sťažovateľ listom zo dňa 31. decembra 2013 vyzval Žalobcu

na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak Žalobca zmluvnú pokutu nezaplatil. Sťažovateľ preto

listom zo dňa 15. mája 2014 vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok

podľa ustanovenia a to v súlade s ustanovením čl. IV bod

4.12 Zmluvy...

Žalobca sa žalobou doručenou Rozhodcovskému súdu voči Sťažovateľovi domáhal

zaplatenia sumy 4 496,35 € s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného

tovaru.

Sťažovateľ na predmetnú žalobu reagoval žalobnou odpoveďou, v ktorej okrem iného

uviedol, že nárok Žalobcu zanikol započítaním s časťou pohľadávky Sťažovateľa, ktorá

Sťažovateľovi vznikla z titulu nároku Sťažovateľa voči Žalobcovi na zaplatenie zmluvnej

pokuty z dôvodu porušenia ustanovenia čl. V bod 5.5.2 Zmluvy...»

Ďalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka

v súvislosti s namietaným porušením ňou označených práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu v rámci konania pred rozhodcovským súdom poukazuje najmä

na tieto skutočnosti:

„Obchodný súd teda vec posúdil a dospel k nasledovnému:

- Rámcová zmluva je zmluvou platnou;

- zmluvná pokuta podľa čl. V bod 5.5.2 RZ... bola dohodnutá platne a dostatočne

určite;

- Obchodný súd sa nestotožnil s výkladom ustanovenia bodu 5.5.2 RZ Žalobcom,

podľa ktorého musia byť pre vznik nároku na zmluvnú pokutu splnené podmienky

kumulatívne...

- dohoda o Zmluvnej pokute nie je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 4 písm. t) ZNP

nejde o zmluvnú pokutu zjavne neprimeranú hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti;

- dohoda o Zmluvnej pokute nie je v rozpore s ustanovením - dojednanie nie

je v rozpore s dobrými mravmi.

Obchodný súd teda vo vzťahu k právne relevantným a z listinných dôkazov

vyplývajúcim meritórnym skutočnostiam dal v podstate za pravdu Sťažovateľovi.

Následne však Obchodný súd, podľa názoru Sťažovateľa vcelku svojvoľne

a neudržateľne, vo veci rozhodol...“

Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu za arbitrárny

z dôvodu:

- že rozhodcovský súd vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol v rozpore

s listinnými dôkazmi (zisteným skutkovým stavom), pričom „práve pojednávanie vo veci

bolo spôsobilé tomuto stavu zabrániť“,

- že rozhodcovský súd jej doručil rozsudok spolu s vyjadrením žalobkyne

z 15. júla 2014, ku ktorému sa sťažovateľka nemala možnosť vyjadriť,

- že rozhodcovský súd oprel svoje rozhodnutie o „neprijateľný, neudržateľný,

z predchádzajúcej časti odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku nevyplývajúci, výklad

“.

V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že „Obchodný súd... vcelku svojvoľne

a neudržateľne, vo veci rozhodol (uložil sťažovateľke zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu,

pozn.)..., pričom toto svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate výlučne argumentom, že mal

preukázanú dohodu o zmene Rámcovej zmluvy, tak že z povinnosti Žalobcu bola vyňatá

povinnosť uvádzať na tovare dátum výroby tovaru, v dôsledku čoho následné neplnenie

takejto povinnosti nemalo byť po zmene zmluvy sankcionované zmluvnou pokutou.“.

Podľa sťažovateľky „... vzhľadom k povahe namietaného porušenia práva

Sťažovateľa je zjavné, že o ochrane označených práv sťažovateľa nerozhoduje iný súd

v riadnom súdnom konaní“. Sťažovateľka, poukazujúc na obmedzenie prieskumu

rozhodcovského rozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi uvedenými v § 40 ods. 1 a 2

o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o rozhodcovskom konaní“), tvrdí, že „ak však po skončení jedno inštančného

konania pred rozhodcovským súdom nie je žiadna účinná možnosť nápravy prostredníctvom

všeobecných súdov, je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol aj ústavný súd“.

Svoju argumentáciu sťažovateľka opiera aj o judikatúru ústavného súdu ().

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

, základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na pokojné užívanie

svojho majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Stály

rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica..., sp. zn.

OS 58/2014 zo dňa 21. 07. 2014 porušené boli.

2. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd

Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica..., sp. zn. OS 58/2014 zo dňa

21. 07. 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Rozhodcovský súd Obchodný súd s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica...

je povinný uhradiť na účet advokátskej kancelárie JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o.

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy

právneho zastúpenia vo výške 340,89 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý je podľa jej tvrdenia nedostatočne odôvodnený

a arbitrárny.

Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už viackrát preskúmaval

rozhodcovské rozsudky (rozhodcovského súdu, pozn.) z hľadiska ich ústavnej

akceptovateľnosti. Senáty ústavného súdu však odchylným spôsobom posudzovali otázku,

či ústavný súd disponuje právomocou preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských súdov, ako

aj postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Vzhľadom na nejednotnosť postoja senátov

ústavného súdu k otázke právomoci preskúmavať v konaní podľa

sťažnosti smerujúce proti rozhodnutiam rozhodcovských súdov predložil II. senát ústavného

súdu podľa návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov

senátov ústavného súdu týkajúci sa právomoci preskúmavať rozhodnutia rozhodcovských

súdov. Plénum ústavného súdu návrh II. senátu ústavného súdu prerokovalo na neverejnom

zasadnutí pléna 18. novembra 2015 a uznesením sp. zn. PLz. z 18. novembra

2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, ktorého výroková časť znie: „Ústavný súd Slovenskej

republiky nemá právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti postupu alebo rozhodnutiam

rozhodcovských súdov.“

Keďže senáty ústavného súdu sú zmysle poslednej vety

pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané zjednocujúcim uznesením pléna

ústavného súdu, bol senát ústavného súdu konajúci o sťažnosti sťažovateľky povinný

uplatniť právny názor vyjadrený vo výroku uznesenia sp. zn. PLz.

z 18. novembra 2015.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní po preskúmaní

sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ide o vec, ktorá je z vecného hľadiska obdobnou

vecou (sťažovateľka označuje za porušovateľa ňou označených práv rozhodcovský súd,

pozn.), v akej už plénum ústavného súdu vydalo stanovisko na zjednotenie odchylných

právnych názorov senátov ústavného súdu týkajúcich sa rozhodovania o sťažnostiach proti

postupu alebo rozhodnutiam rozhodcovských súdov (uznesenie sp. zn. PLz.

z 18. novembra 2015, pozn.).

Vzhľadom na túto skutočnosť sa ústavný súd viazaný označeným zjednocujúcim

stanoviskom už bližšie nezaoberal námietkami sťažovateľky a jej sťažnosť odmietol

pre nedostatok svojej právomoci ( ).

Nad rámec ústavný súd ešte poznamenáva, že v danom prípade z obsahu sťažnosti

sťažovateľky vyplýva, že 18. augusta 2014 podala na Okresnom súde Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ústavný súd zistil,

že vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. a v súčasnosti ešte nie je

právoplatne ukončená (okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 17. máj 2016).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016