Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, pre namietané porušenie jeho základných práv na slobodu

prejavu a informácie podľa , 2, 3 a 4 rozhodnutím

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o uložení disciplinárneho

trestu č. 36-172-1490640/21-2015 z 27. apríla 2015, rozhodnutím Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o odvolaní č. 36-172-1490640/21-2015

z 28. apríla 2015, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave

ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015 z 8. júna 2015 a uznesením Okresnej prokuratúry Trnava

č. k. -7 z 21. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. novembra 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa , 2, 3 a 4 (ďalej len

„ústava“) rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou

o uložení disciplinárneho trestu č. 36-172-1490640/21-2015 z 27. apríla 2015 (ďalej len

„rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu“), rozhodnutím Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o odvolaní č. 36-172-1490640/21-2015

z 28. apríla 2015 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní“), uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Trnave ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015 z 8. júna 2015 (ďalej len

„uznesenie Policajného zboru“) a uznesením Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len

„okresná prokuratúra“) č. k. -7 z 21. augusta 2015 (ďalej len „uznesenie

okresnej prokuratúry“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Podávam návrh pre porušenie práva na názor,

porušenie práva svoj názor vyjadrovať písmom, porušenie práva na slobodu prejavu

a vykonávanie cenzúry prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže... Návrh

podávam voči rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce

nad Parnou... o uložení disciplinárneho trestu v konaní č. 36-172-1490640/21-2015...

Návrh podávam na základe zjavného porušovania základného práva napriek tomu,

že ako odsúdený vo výkone trestu mám byť vedený k dodržiavaniu legislatívy Slovenskej

republiky...

Došlo k porušeniu práva na názor, jeho vyjadrovanie slovom, písmom, textom

a k porušeniu zákazu cenzúry (čl. 26 ods. 1,2,3,4).

Porušenie došlo v konaní o disciplinárnom previnení č. k. 36-172-1490640/21-2015,

ako aj uznesenie ORPZ v Trnave č. ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015, ako aj Uznesením OP

Trnava č. -7.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho

označených základných práv rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu, rozhodnutím

o odvolaní, uznesením Policajného zboru a uznesením okresnej prokuratúry a zruší

rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa na slobodu

prejavu a informácie podľa , 2, 3 a 4 v sťažnosti označenými

rozhodnutiami.

1. K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutím o uložení

disciplinárneho trestu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozhodnutím o uložení

disciplinárneho trestu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany

základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

napadnutému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, a dospel k záveru, že vzhľadom

na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu

meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho

základných práv týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia bolo možné

v rámci odvolacieho konania. Vecne príslušný odvolací orgán o podanom odvolaní

sťažovateľa rozhodol rozhodnutím o odvolaní z 28. apríla 2015, ktorým odvolanie

sťažovateľa zamietol a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu potvrdil. Z tohto dôvodu

musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutím o odvolaní

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že rozhodnutie o odvolaní z 28. apríla 2015 bolo sťažovateľovi

doručené 28. apríla 2015.

Sťažnosť podal sťažovateľ na poštovú prepravu 12. novembra 2015, teda zjavne

po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tú časť

sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti rozhodnutiu o odvolaní, ako oneskorene

podanú ( v spojení s ).

3. K namietanému porušeniu označených práv uznesením Policajného zboru

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením Policajného zboru,

ústavný súd opakovane poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v ,

obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného

práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd,

resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

napadnutému uzneseniu Policajného zboru, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných

práv týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia bolo po podaní sťažnosti

zverené Okresnej prokuratúre Trnava. Okresná prokuratúra Trnava o podanej sťažnosti

rozhodla uznesením z 21. augusta 2015, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietla. Z tohto

dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

uzneseniu Policajného zboru, pre nedostatok právomoci.

4. K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresnej prokuratúry

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že uznesenie okresnej prokuratúry z 21. augusta 2015 bolo

sťažovateľovi doručené 3. septembra 2015.

Sťažnosť podal sťažovateľ na poštovú prepravu 12. novembra 2015, teda zjavne

po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tú časť

sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti uzneseniu okresnej prokuratúry, ako

oneskorene podanú ( v spojení s ).

Pre úplnosť ústavný súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať aj na to, že

sťažnosť mohla byť v tejto časti odmietnutá aj pre neprípustnosť.

Podľa o prokuratúre v znení účinnom do

31. decembra 2015 (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nadriadený prokurátor je oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015

prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,

prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom

zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie

zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné

iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015

podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu

opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Sťažovateľ ihneď po doručení uznesenia okresnej prokuratúry podal sťažnosť

ústavnému súdu, teda nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.

Ústavný súd však v zmysle zákona o prokuratúre účinného do 31. decembra 2015 považoval

podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok

ochrany. Podnet, ako aj opakovaný podnet, zakladal povinnosť prokurátora aj nadriadeného

prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Sťažovateľ teda mal v čase podania ústavnej sťažnosti možnosť domáhať sa preskúmania

uznesenia okresnej prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti

uzneseniu Policajného zboru prostredníctvom podnetu podľa citovaného ustanovenia § 31

ods. 1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľ

nebol v čase podania ústavnej sťažnosti oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu

má poskytnúť ochranu tvrdeného porušenia jeho základných práv. Ústavnou i zákonnou

povinnosťou sťažovateľa bolo vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany jeho tvrdeného

porušenia základného práva, tak ako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskej

republiky.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že

sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.

, ).

Pretože sťažovateľ nebol úspešný v konaní pred ústavným súdom, tento mu ani

neustanovoval advokáta na konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016