Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 226/2016
PDF · 168.25 KB
No categories available
III. ÚS 226/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, pre namietané porušenie jeho základných práv na slobodu
prejavu a informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o uložení disciplinárneho
trestu č. 36-172-1490640/21-2015 z 27. apríla 2015, rozhodnutím Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o odvolaní č. 36-172-1490640/21-2015
z 28. apríla 2015, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave
ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015 z 8. júna 2015 a uznesením Okresnej prokuratúry Trnava
č. k. 1 Pn 697/15/2207-7 z 21. augusta 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. novembra 2015 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou
o uložení disciplinárneho trestu č. 36-172-1490640/21-2015 z 27. apríla 2015 (ďalej len
„rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu“), rozhodnutím Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o odvolaní č. 36-172-1490640/21-2015
z 28. apríla 2015 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní“), uznesením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015 z 8. júna 2015 (ďalej len
„uznesenie Policajného zboru“) a uznesením Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len
„okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 697/15/2207-7 z 21. augusta 2015 (ďalej len „uznesenie
okresnej prokuratúry“).
V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Podávam návrh pre porušenie práva na názor,
porušenie práva svoj názor vyjadrovať písmom, porušenie práva na slobodu prejavu
a vykonávanie cenzúry prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže... Návrh
podávam voči rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou... o uložení disciplinárneho trestu v konaní č. 36-172-1490640/21-2015...
Návrh podávam na základe zjavného porušovania základného práva napriek tomu,
že ako odsúdený vo výkone trestu mám byť vedený k dodržiavaniu legislatívy Slovenskej
republiky...
Došlo k porušeniu práva na názor, jeho vyjadrovanie slovom, písmom, textom
a k porušeniu zákazu cenzúry (čl. 26 ods. 1,2,3,4).
Porušenie došlo v konaní o disciplinárnom previnení č. k. 36-172-1490640/21-2015,
ako aj uznesenie ORPZ v Trnave č. ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015, ako aj Uznesením OP
Trnava č. 1Pn 697/15/2207-7.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho
označených základných práv rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu, rozhodnutím
o odvolaní, uznesením Policajného zboru a uznesením okresnej prokuratúry a zruší
rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa na slobodu
prejavu a informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 ústavy v sťažnosti označenými
rozhodnutiami.
1. K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutím o uložení
disciplinárneho trestu
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozhodnutím o uložení
disciplinárneho trestu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany
základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže
poskytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.
Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú
splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči
napadnutému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, a dospel k záveru, že vzhľadom
na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu
meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho
základných práv týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia bolo možné
v rámci odvolacieho konania. Vecne príslušný odvolací orgán o podanom odvolaní
sťažovateľa rozhodol rozhodnutím o odvolaní z 28. apríla 2015, ktorým odvolanie
sťažovateľa zamietol a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu potvrdil. Z tohto dôvodu
musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, pre nedostatok právomoci.
2. K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutím o odvolaní
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd zistil, že rozhodnutie o odvolaní z 28. apríla 2015 bolo sťažovateľovi
doručené 28. apríla 2015.
Sťažnosť podal sťažovateľ na poštovú prepravu 12. novembra 2015, teda zjavne
po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tú časť
sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti rozhodnutiu o odvolaní, ako oneskorene
podanú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
3. K namietanému porušeniu označených práv uznesením Policajného zboru
Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením Policajného zboru,
ústavný súd opakovane poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,
obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného
práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd,
resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú
splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči
napadnutému uzneseniu Policajného zboru, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp
subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne
konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných
práv týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia bolo po podaní sťažnosti
zverené Okresnej prokuratúre Trnava. Okresná prokuratúra Trnava o podanej sťažnosti
rozhodla uznesením z 21. augusta 2015, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietla. Z tohto
dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti
uzneseniu Policajného zboru, pre nedostatok právomoci.
4. K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresnej prokuratúry
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd zistil, že uznesenie okresnej prokuratúry z 21. augusta 2015 bolo
sťažovateľovi doručené 3. septembra 2015.
Sťažnosť podal sťažovateľ na poštovú prepravu 12. novembra 2015, teda zjavne
po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tú časť
sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti uzneseniu okresnej prokuratúry, ako
oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Pre úplnosť ústavný súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať aj na to, že
sťažnosť mohla byť v tejto časti odmietnutá aj pre neprípustnosť.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom do
31. decembra 2015 (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nadriadený prokurátor je oprávnený
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015
prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,
prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom
zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie
zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné
iné orgány.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015
podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu
opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Sťažovateľ ihneď po doručení uznesenia okresnej prokuratúry podal sťažnosť
ústavnému súdu, teda nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.
Ústavný súd však v zmysle zákona o prokuratúre účinného do 31. decembra 2015 považoval
podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok
ochrany. Podnet, ako aj opakovaný podnet, zakladal povinnosť prokurátora aj nadriadeného
prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
Sťažovateľ teda mal v čase podania ústavnej sťažnosti možnosť domáhať sa preskúmania
uznesenia okresnej prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti
uzneseniu Policajného zboru prostredníctvom podnetu podľa citovaného ustanovenia § 31
ods. 1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je
oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných
práv a slobôd pred ústavným súdom. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľ
nebol v čase podania ústavnej sťažnosti oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu
má poskytnúť ochranu tvrdeného porušenia jeho základných práv. Ústavnou i zákonnou
povinnosťou sťažovateľa bolo vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany jeho tvrdeného
porušenia základného práva, tak ako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskej
republiky.
Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že
sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).
Pretože sťažovateľ nebol úspešný v konaní pred ústavným súdom, tento mu ani
neustanovoval advokáta na konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2016