Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 260/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom , advokátska kancelária, ,

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 2 ods. 2

postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Považská Bystrica, odboru kriminálnej polície v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-396/OEK-PB-2011 a postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry

Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

z 3. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. júna 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“), ku ktorému malo dôjsť

postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Považská Bystrica,

odboru kriminálnej polície v konaní vedenom pod ČVS:ORP-396/OEK-PB-2011 (ďalej len

„vyšetrovateľ“ a „postup vyšetrovateľa“) a postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry

Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

z 3. decembra 2014 (ďalej len „prokurátorka“ a „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru Považská Bystrica, odbore kriminálnej polície

pod ČVS: ORP-396/OEK-PB-2011 voči sťažovateľke ako obvinenej stíhanej pre trestný čin

podvodu podľa a v znení neskorších

predpisov vydal vyšetrovateľ uznesenie z 5. septembra 2014, ktorým podľa § 97 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vrátil hnuteľné veci – gastronomické zariadenie špecifikované vo výrokovej

časti uznesenia vyšetrovateľa poškodenej , keďže pre ďalšie konanie

už neboli potrebné a neprichádzalo do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie, a nie sú

pochybnosti o práve poškodenej k týmto veciam.

3. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vydaní veci podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej

rozhodla prokurátorka napadnutým uznesením tak, že ju zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie, ako i postup prokurátorky a vyšetrovateľa

za nezákonné, a je toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní konali nad rámec svojej

právomoci, a preto v súlade s podala na Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky návrh na zrušenie napadnutého uznesenia. Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky návrhu sťažovateľky nevyhovela a listom z 7. mája 2015 ho odložila.

4. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že jej právo na hnuteľné veci je

nepochybné, nadobudla ho v dobrej viere, avšak od nevlastníka, čo samo osebe však nie je z

jej pohľadu právnou vadou. Na podporu svojej argumentácie poukazuje na nález Ústavného

súdu Českej republiky sp. zn. z 22. októbra 1998, v zmysle ktorého možno

prelomiť ochranou dobrej viery zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv než sám má,

pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec

riadne nadobudol. Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti poukazuje na priebeh vyšetrovania,

2

pričom zdôrazňuje, že pred vydaním hnuteľných vecí nebola vypočutá a nemohla ani

poškodenej klásť otázky vo vzťahu k preukázaniu jej práv ku hnuteľným veciam.

5. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky zaručené v

Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Považská Bystrica, odboru kriminálnej polície v konaní vedenom pod ČVS: ORP-396/OEK-

PB-2011 a postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry, sp. zn. -70

zo dňa 3.12.2014 sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Považská Bystrica a Okresná prokuratúra

Považská Bystrica sú povinní uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

355,73 EUR (slovom tristopäťdesiatpäť eur a 73/100 cent) na účet právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ako už bolo uvedené, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd podľa

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta

iba porušenie ustanovenia , ktoré stanovuje, že štátne orgány môžu konať

iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Ústavný súd konštatuje, že úvodné články majú charakter základných všeobecných

ustanovení, tak ako to vyplýva aj zo samotného názvu prvej hlavy . Princípy, ktoré sú

obsiahnuté v tejto časti , sa vzťahujú na všetky základné práva a slobody garantované

a sú východiskom pri ich výklade. Tieto ustanovenia však nemajú charakter

základných práv a slobôd, ktoré sú uvedené v a nasl. . Keďže úvodné

ustanovenia nie sú bezprostredne aplikovateľné, nie je možné v konaní o ústavnej

sťažnosti napádať porušenie týchto ustanovení samostatne, ale vždy je nutné uviesť

tiež konkrétne základné právo a slobodu a tomu zodpovedajúce ustanovenie či

medzinárodnej zmluvy, ktoré malo byť porušené.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že nemá dostatok právomoci

rozhodnúť o porušení ústavnej normy obsiahnutej v v konaní podľa

(). Ústavná sťažnosť neobsahuje žiadne základné právo

4

a slobodu, ktoré mali byť napadnutými rozhodnutiami porušené. Z uvedeného dôvodu je

nutné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

10. Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že aj keby sťažnosť neodmietol pre

nedostatok svojej právomoci, išlo by o ústavnú sťažnosť neprípustnú pre nevyčerpanie

všetkých opravných alebo iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje v zmysle .

Rozhodnutie o vydaní veci učinené podľa nemá ani

konštitutívny ani deklaratórny účinok. Takéto rozhodnutie je možné napadnúť

v občianskom súdnom konaní. V prípade, že by ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky

rozhodoval, musel by riešiť predbežnú otázku týkajúcu sa vlastníckeho práva k veci, pričom

ústavnému súdu takáto právomoc neprislúcha. Sťažovateľke nič nebráni, aby podala

na príslušnom súde žalobu o ochranu svojho vlastníckeho práva, eventuálne žalobu

o vydanie hnuteľných vecí, a definitívne tak ukončila spor o vlastníctvo predmetných vecí.

V sťažovateľkinom prípade tak nebola splnená ani podmienka prípustnosti ústavnej

sťažnosti, ktorá nastáva v prípade, keď sťažovateľ skutočne nemôže disponovať žiadnym

iným efektívnym právnym prostriedok k nastoleniu takého stavu, akého sa domáha.

11. Ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa tiež k tvrdeniu sťažovateľky,

v ktorom odkazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z

22. októbra 1998, v ktorom Ústavný súd Českej republiky v obdobnej veci ústavnej

sťažnosti vyhovel a zrušil uznesenie krajského štátneho zastupiteľstva v Prahe, a to napriek

tomu, že osoba dovolávajúca sa porušenia jej základných práv a slobôd v tomto prípade

taktiež nevyužila možnosť ochrany svojho domnelého vlastníckeho práva v občianskom

súdnom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti v prvom rade konštatuje, že právne poriadky

Slovenskej republiky a Českej republiky sú odlišné a rozhodnutia Ústavného súdu Českej

republiky nie sú pre ústavný súd záväzné. Ústavný súd však taktiež uvádza, že predmetné

rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 22. októbra 1998,

v ktorom bola konštatovaná prípustnosť ústavnej sťažnosti aj napriek nevyužitiu možnosti

ochrany vlastníckeho práva v súdnom konaní, bolo prekonané, keď v neskorších obdobných

prípadoch Ústavný súd Českej republiky už konštatoval neprípustnosť takýchto ústavných

sťažností (napr. z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo

6. augusta 2001: „Ústavní soud po přezkoumání, zda ústavní stížnost splňuje všechny

formální podmínky stanovené zákonem, dospěl k názoru, že se jedná o ústavní stížnost

nepřípustnou pro nevyčerpání všech procesních prostředků, které zákon stěžovatelce

k ochraně jejího práva poskytuje ve smyslu § 75 odst. 1 zákona č. 182/1993 Sb., o Ústavním

soudu, ve znění pozdějších předpisů, a to především z toho důvodu, že rozhodnutí o vydání

věci učiněné podle § 80 odst. 1 tr. řádu, nemá z hlediska věcného či závazkového práva

žádný konstitutivní či deklaratorní účinek. Jde tedy o rozhodnutí napadnutelné v občanském

soudním řízení.“), teda v súlade s názorom ústavného súdu formulovaného v tomto

rozhodnutí.

12. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016

6