Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 345/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou,

Orlická 2698/16, Poprad, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 22. októbra 2015 a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Alenou Mikudovou, Orlická 2698/16, Poprad,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 22. októbra 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“ a „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. v procesnom postavení povinného. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 13. októbra 2014 zamietol návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie

a zároveň povolil jej odklad „do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného

na povolenie obnovy konania vedeného tunajším súdom pod č. “. Proti výroku,

ktorým okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, podal sťažovateľ v zákonnej

lehote odvolanie. Krajský súd napadnutým uznesením odvolaním napadnuté rozhodnutie

okresného súdu potvrdil a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Prostredníctvom tejto sťažnosti namietame, že Súd sa nedostatočne vyporiadal

so skutkovými a právnymi námietkami sťažovateľa, ktoré tento uviedol vo svojom návrhu

na zastavenie Exekúcie zo dňa 24. 8. 2014 a následne aj prostredníctvom odvolania voči

Uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 7. 11. 2014. Súd poukazujúc na závery dvoch

stranami označených rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky uzavrel postup

Exekútorky v časti výkonu exekúcie predajom nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve

sťažovateľa a jeho manželky tým, že Exekútorka postupuje v súlade s príslušnými zákonnými

ustanoveniami, keďže samotné zriadenie exekučného záložného práva nepredstavuje

speňaženie majetku, ale iba zabezpečenie vymáhaného nároku.

Namietame, že Súd v časti odôvodnenia Uznesenia týkajúcej sa výkonu exekúcie

predajom nehnuteľného majetku sťažovateľa prehliadol skutkovú a právnu argumentáciu

sťažovateľa, ktorý opakovane prostredníctvom svojich podaní upozorňoval, že Exekútorka

sa v rámci výkonu Exekúcie v časti predaja nehnuteľností neobmedzila iba na zriadenie

záložného práva, ale napriek nesúhlasu dotknutého záložného veriteľa postupne

uskutočňovala úkony smerujúce k dražbe nehnuteľností v spoluvlastníctve manželov

, a to (i) upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28. 2. 2012 (EX 13/2012-6),

(ii) písomné žiadosti Exekútorky o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľností

v spoluvlastníctve manželov adresované dotknutým záložným veriteľom,

(iii) exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 18. 12. 2012

(EX 13/2012-31), (iv) upovedomenie Exekútorky o čase a mieste oceňovania nehnuteľností

zo dňa 10. 4. 2014 (EX 13/2012-38) a (v) ocenenie nehnuteľností v spoluvlastníctve

manželov na účely vypracovania znaleckého posudku podľa § 138 ods. 1

Exekučného poriadku dňa 23. 4. 2014.

Takýto postup Exekútorky predstavuje hrubé porušenie zákona a s prihliadnutím

na jej znalosť dostupnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky možno usudzovať

na vedomé porušenie základných princípov exekučného konania.

Ak Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval obe namietané rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky, bol povinný aplikovať zodpovedajúce právne normy na daný

prípad spôsobom s týmito rozhodnutiami zlučiteľným; osobitne si dovoľujeme namietať,

že Súd bol povinný rešpektovať skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu

k § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v rámci svojej rozhodovacej praxe na úrovni pléna

v minulosti opakovane pristúpil k zjednoteniu navzájom protichodných právnych názorov,

pričom si dovoľujeme v tejto súvislosti poukázať na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorého „Ak všeobecný súd dostatočne nepreskúmal

a nenapravil v exekučnej veci protiprávne konanie exekútora, ktorý konal nielen v rozpore

s Exekučným poriadkom, ale aj , tak i jeho postup možno označiť

ako nezákonný a neústavný.“ ().»

Podľa názoru sťažovateľa:

„Súd prehliada nezákonný postup Exekútorky aj napriek ustanoveniu § 61

Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že akékoľvek úkony sťažovateľa smerujúce

k ochrane jeho záujmov pred nezákonným postupom Exekútorky, ktoré budú nasledovať

napr. po udelení príklepu v rámci dražby, budú zbytočné a neúčelné. Súd zamietol návrh

na zastavenie Exekúcie napriek tomu, že sťažovateľ musí v rámci výkonu Exekúcie

postupovať tak, aby dôsledkom nezákonných exekučných úkonov, ktorých účinky už

nemožno zvrátiť, včas zabránil.

Argumentácia Súdu, že úkony Exekútorky smerujúce k dražbe nehnuteľností

v spoluvlastníctve sťažovateľa a jeho manželky považuje neúčelné a Exekútorka by nemohla

dražbu predmetných nehnuteľností vykonať, odporujú skutočnej praxi organizácie dražieb

a opakovanému výskytu konaní, v ktorých poškodené osoby namietali nezákonnosť priebehu

dražby a príklepu v prospech nadobúdateľa predmetu dražby...

Obdobne platí väčšina vyššie uvedených námietok sťažovateľa aj vo vzťahu k ďalšej

časti odôvodnenia Uznesenia týkajúcej sa výkonu exekúcie predajom hnuteľného majetku,

ktorý sťažovateľ používa na vlastné podnikanie... Súd ani v tejto časti exekúcie dôsledne

nepreskúmal skutkové okolnosti prípadu a predložené dôkazy a napriek opakovaným

námietkam sťažovateľa prijal skutkový záver, že Exekútorka svojím postupom bola v rámci

Exekúcie oprávnená ohroziť výkon jeho podnikateľskej činnosti, keďže sťažovateľ neoznačil

majetok, ktorý by mohol byť Exekúciou postihnutý. V tomto smere si dovoľujeme upozorniť,

že majetkové pomery povinného zisťuje v exekučnom konaní exekútor, ktorý zároveň

rozhoduje aj o spôsobe výkonu exekúcie - sťažovateľ poskytol Exekútorke potrebnú

súčinnosť a navrhol aj spôsoby plnenia svojho záväzku voči oprávnenému; tieto návrhy

Exekútorka a ani oprávnený neprijali.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza:

„Ako zarážajúci hodnotíme posledný právny záver Súdu uvedený v závere

odôvodnenia Uznesenia, podľa ktorého sa mal sťažovateľ voči nezákonnému postupu

Exekútorky v časti výkonu exekúcie predajom hnuteľných vecí nevyhnutných pre podnikanie

sťažovateľa brániť návrhom na vylúčenie vecí z exekúcie. Namietame, že takýto záver Súdu

príkro odporuje ustanoveniu g 55 Exekučného poriadku, podľa ktorého je tzv. excindačnú

žalobu oprávnená podať výlučne tretia osoba uplatňujúca si svoje právo na vec; sťažovateľ

si návrhom na zastavenie exekúcie uplatňoval svoje práva podľa § 57 ods. 1 písm. d) a g)

v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd sa však obmedzil výlučne na strohé

posudzovanie okolností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku a návrh sťažovateľa na zastavenie Exekúcie bez uvedenia ďalších

dôvodov svojho rozhodnutia odmietol.

Namietame, že Súd sa s predmetným návrhom sťažovateľa na zastavenie Exekúcie

vysporiadal iba formalisticky a do istej miery aj arbitrárne neberúc do úvahy zásadné

námietky, argumenty a dôkazy sťažovateľa, ktorých oprávnenosť a opodstatnenosť odmietol

s prihliadnutím na životnú situáciu sťažovateľa posúdiť.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

() porušil základné právo p. na súdnu a inú právnu

ochranu podľa ako aj jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa a. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru a právo na ochranu majetku podľa

a Dodatkového protokolu.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. 10. 2015,

č. k. -115 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na

ďalšie konanie.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- €,

ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet p. do dvoch

mesiacov od právoplatností tohto nálezu.

4. priznáva náhradu trov konania, ktorú je Krajský súd v Košiciach

povinný zaplatiť na účet p. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Keďže sťažovateľ nepripojil k sťažnosti kópiu napadnutého uznesenia krajského

súdu opatrenú doložkou právoplatnosti, ústavný súd prostredníctvom okresného súdu

zisťoval, kedy nadobudlo napadnuté uznesenie krajského súdu právoplatnosť. Ústavný súd

zistil a ustálil, že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 3. decembra

2015, pričom sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 4. februára 2016

(vyplýva to z potvrdenia prijímacej Pošty Kežmarok) a ústavnému súdu doručená

8. februára 2016.

Podľa lehoty určené podľa týždňov,

mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje

s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,

posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa

posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť

ho doručiť.

Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

sťažovateľovi uplynula 3. februára 2016, pričom tento deň nebol sobotou, nedeľou ani

sviatkom. Ak teda sťažovateľ odovzdal sťažnosť na poštovú prepravu 4. februára 2016,

urobil tak po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa podľa odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016