Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 363/2016
PDF · 127.21 KB
No categories available
II. ÚS 363/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu
Slovenskej republiky Milana Ľalíka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 2919/2016 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. Rvp 2919/2016.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 16. marca
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. 1 Obo 7/2015. Sťažovateľ je zastúpený advokátkou JUDr. Elenou
Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava. Vec napadla I. senátu
ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. Rvp 2919/2016. Vec bola pridelená sudcovi
ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi ako sudcovi spravodajcovi.
2. Sudca I. senátu ústavného súdu Milan Ľalík prípisom zo 4. apríla 2016 v súlade
s ustanovením § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil
predsedníčke ústavného súdu: „... v označenej veci, ktorá mi bola pridelená ako zákonnému
sudcovi, sťažovateľa zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Táto skutočnosť je
dôvodom pre moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci sp. zn.
Rvp 2919/2016 podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto žiadam o postup podľa
čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. 3. 2016
do 28. 2. 2017 (Spr 338/2016).“
II.
3. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
1. 3. 2016 – 28. 2. 2017 (ďalej len „rozvrh práce ústavného súdu“) o vylúčení sudcu pri
rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje
a) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,
b) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého
senátu,
c) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.
III.
4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka
samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či
predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.
Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.
nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie
sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide
svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod
5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj.
Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec, o popretie zmyslu
súdnictva a práva.
5. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na
spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve
previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack
v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,
sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu
a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské
práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak
vo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,
bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť
č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP
absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už
spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,
v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej
veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto
„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad
sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti
nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska
preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,
či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá
perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must
not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či
existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,
a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú
musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania
(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný
súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti
ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
6. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka o dôvodoch jeho
vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 2919/2016 je skutočnosť, že v danej veci je sudca Milan Ľalík sudcom
spravodajcom a právnou zástupkyňou sťažovateľa v tomto konaní pred ústavným súdom je
jeho manželka JUDr. Elena Ľalíková.
7. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťah
sudcu prerokúvajúceho vec a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva sám
osebe dôvodom vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nc 61/2013).
8. V rámci všeobecných a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcu
ústavného súdu ustanovených § 27 zákona o ústavnom súde je potrebné in concreto uviesť,
že manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková je v konaní
vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2919/2016 právnou zástupkyňou účastníka
tohto konania, pričom sudca Milan Ľalík je členom I. senátu ústavného súdu, ktorý je
príslušný na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2919/2016, a zároveň je v tejto veci
sudcom spravodajcom.
9. Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu
Milana Ľalíka existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnej
pochybnosti o predpojatosti sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka vo veci vedenej pred
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2919/2016, keďže ide o priamy príbuzenský vzťah sudcu
Milana Ľalíka s právnou zástupkyňou účastníka konania vedeného pred ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 2919/2016. Navyše sám sudca Milan Ľalík oznámil ústavnému súdu svoju
predpojatosť (subjektívny test nestrannosti).
10. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného
súdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 2919/2016 si vyžaduje vylúčenie sudcu Milana Ľalíka
z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 2919/2016, a preto rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2016