Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 363/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu

Slovenskej republiky Milana Ľalíka o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vedenom pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 16. marca

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. . Sťažovateľ je zastúpený advokátkou JUDr. Elenou

Ľalíkovou, Advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava. Vec napadla I. senátu

ústavného súdu a je vedená pod sp. zn. . Vec bola pridelená sudcovi

ústavného súdu Milanovi Ľalíkovi ako sudcovi spravodajcovi.

2. Sudca I. senátu ústavného súdu Milan Ľalík prípisom zo 4. apríla 2016 v súlade

s ustanovením

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oznámil

predsedníčke ústavného súdu: „... v označenej veci, ktorá mi bola pridelená ako zákonnému

sudcovi, sťažovateľa zastupuje moja manželka JUDr. Elena Ľalíková. Táto skutočnosť je

dôvodom pre moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci sp. zn.

podľa , preto žiadam o postup podľa

čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. 3. 2016

do 28. 2. 2017 (Spr 338/2016).“

II.

3. Podľa je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.

Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

1. 3. 2016 – 28. 2. 2017 (ďalej len „rozvrh práce ústavného súdu“) o vylúčení sudcu pri

rozhodovaní v senáte podľa rozhoduje

a) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

b) tretí senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov druhého

senátu,

c) prvý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

4. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka

samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či

predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania (porov.

Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008. s. 101 a nasl.), resp.

nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať. Rozhodovanie

sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov konania, ale ide

svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua; porov. bod

5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. júna 2010, čj.

Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec, o popretie zmyslu

súdnictva a práva.

5. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva na

spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,

sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu

a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské

práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak

vo všeobecnosti (Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005,

bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť

č. 42856/06, rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP

absenciou zaujatosti či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už

spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti

nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska

preukazovania. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma,

či sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must

not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či

existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,

a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú

musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania

(Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný

súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti

ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

6. Podstatou oznámenia sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka o dôvodoch jeho

vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej pred ústavným súdom pod

sp. zn. je skutočnosť, že v danej veci je sudca Milan Ľalík sudcom

spravodajcom a právnou zástupkyňou sťažovateľa v tomto konaní pred ústavným súdom je

jeho manželka JUDr. Elena Ľalíková.

7. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že in abstracto samotný príbuzenský vzťah

sudcu prerokúvajúceho vec a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania býva sám

osebe dôvodom vylúčenia sudcu z prerokúvania veci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ).

8. V rámci všeobecných a nie ľahko objektivizovateľných dôvodov vylúčenia sudcu

ústavného súdu ustanovených je potrebné in concreto uviesť,

že manželka sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka JUDr. Elena Ľalíková je v konaní

vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. právnou zástupkyňou účastníka

tohto konania, pričom sudca Milan Ľalík je členom I. senátu ústavného súdu, ktorý je

príslušný na prerokovanie veci vedenej pod sp. zn. , a zároveň je v tejto veci

sudcom spravodajcom.

9. Pri skúmaní nestrannosti sudcu (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu

Milana Ľalíka existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnej

pochybnosti o predpojatosti sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka vo veci vedenej pred

ústavným súdom pod sp. zn. , keďže ide o priamy príbuzenský vzťah sudcu

Milana Ľalíka s právnou zástupkyňou účastníka konania vedeného pred ústavným súdom

pod sp. zn. . Navyše sám sudca Milan Ľalík oznámil ústavnému súdu svoju

predpojatosť (subjektívny test nestrannosti).

10. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov ústavného

súdu v predmetnej veci sp. zn. si vyžaduje vylúčenie sudcu Milana Ľalíka

z rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016