Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 33/2016
PDF · 202.18 KB
No categories available
III. ÚS 33/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti obchodnej spoločnosti Emil Krajčík, s. r. o., Dlhá 1424/47, Senica, zastúpenej
advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, advokátska kancelária, V. Paulínyho - Tótha 30,
Senica, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 157/2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti Emil Krajčík, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 157/2005 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Košice - okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 16 C 157/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti Emil Krajčík, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice -
okolie p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
Emil Krajčík, s. r. o., trovy konania v sume 296,44 (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur
a štyridsaťštyri centov) na účet advokáta Mgr. Milana Sadloňa, advokátska kancelária,
V. Paulínyho - Tótha 30, Senica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 33/2016-10 z 19. januára 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti Emil Krajčík, s. r. o., Dlhá 1424/47, Senica (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Košice - okolie (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 157/2005 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Následne ústavný súd 17. februára 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa
k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 17. marca 2016. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov
okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
„23.3.2005 - doručenie návrhu na začatie konania tunajšiemu súdu,
14.4.2005 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu,
22.4.2005 - zaplatenie súdneho poplatku z návrhu,
20.5.2005 - vydanie platobného rozkazu č. k. 13Ro/375/2005,
15.6.2005 - súdu doručený odpor proti vydanému platobnému rozkazu,
28.6.2005 - zaslanie podaného odporu na vyjadrenie navrhovateľovi,
20.7.2005 - súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k podanému odporu,
27.7.2005 - výzva navrhovateľovi na predloženie dôkazov,
10.8.2005 - súdu doručené podanie navrhovateľa s pripojenými dôkazmi,...
8.9.2005 - súdu doručená žiadosť navrhovateľa o zmenu času pojednávania,
20.10.2005 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito za účelom vykonania,
ďalšieho dokazovania vo veci, žalovanému uložená povinnosť doručiť súdu všetky listiny,
ktoré s vecou súvisia,
24.10.2005 - súdu doručené podanie odporcu v zmysle uloženej povinnosti zhora
s návrhom na dokazovanie,...
24.10.2006 - súdu doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania,
6.11.2006 - pojednávanie vo veci, odročené na 12.1.2007 (bez prejednania veci
z dôvodu ospravedlnenej neúčasti PZ navrhovateľa, pozn.),
12.1.2007- pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, účastníkom konania uložené
oznámiť adresy bydliska navrhnutých svedkov,
24.1.2007- súdu doručené podanie odporcu v zmysle uloženej povinnosti zhora,...
11.9.2008 - pojednávanie vo veci, odročené na deň 23.10.2008 (bez prejednania veci
z dôvodu ospravedlnenej neúčasti PZ navrhovateľa, pozn.),
23.10.2008 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, účastníkom konania
uložené oznámiť ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. prípadné uzavretie zmieru,
24.10.2008 - výzva účastníkom konania, aby súdu oznámili, či došlo k uzavretiu
súdneho zmieru, resp. ďalších návrhov na dokazovanie,
9.12.2008- súdu doručený návrh navrhovateľa na ďalšie vykonanie dokazovania,
10.12.2008 - súdu doručený návrh odporcu na ďalšie vykonanie dokazovania,...
3.2.2009 - pojednávanie vo veci, odročené na neurčito, účastníkom konania uložené
oznámiť ďalšie návrhy na dokazovanie a označiť, aké skutočnosti mienia preukazovať,
13.2.2009- súdu doručený návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania, čiastočné
späťvzatie návrhu na začatie konania, vyjadrenie navrhovateľa,
16.2.2009 - súdu doručený návrh odporcu na vykonanie dokazovania,
17.2.2009 - odporcovi zaslané podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 13.2.2009
na vyjadrenie,...
1.6.2009 - úradný záznam o stave konania tunajšieho súdu sp. zn. 13C/7/2004,
21.7.2009 - uznesenie č. k. 16C/157/2005-144 o čiastočnom zastavení konania, ...
3.11.2009 - pojednávanie vo veci (chýba zápisnica v spise, pozn.),
21.1.2010 - pojednávanie vo veci (chýba zápisnica v spise, pozn.),
29.1.2010 - súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k dokazovaniu, doplnenie petitu
v časti trov súdneho konania,
19.2.2010 - pojednávanie vo veci s vyhlásením rozsudku (chýba zápisnica v spise,
pozn.),...
13.9.2010 - súdu doručené odvolanie navrhovateľa,
6.2.2015 - spísanie úradného záznamu sudkyňou o strate spisu a potrebe vykonania
rekonštrukcie súdneho spisu,
20.2.2015 - výzva účastníkom konania na doručenie rovnopisov podaní a rozhodnutí,
zápisníc o pojednávaniach za účelom rekonštrukcie súdneho spisu,
27.3.2015 - zaslanie vyžiadaných písomností navrhovateľom v zmysle výzvy zhora,
26.2.2016 - zaslanie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie
navrhovateľovi,
26.2.2016 - zaslanie odvolania odporcovi s výzvou na vyjadrenie.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 17. marca 2016, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu k veci uviedla, že „13.2.2015 zákonná sudkyňa
oznámila stratu spisu sp. zn. 16C/157/2005. Nakoľko spis nebol nájdený ani pri hľadaní
spisu v oddelení 16C a ani v ďalších súdnych oddeleniach, v konaní boli následne
vykonávané úkony za účelom rekonštrukcie spisu v súlade s ust. § 198 vyhlášky MS SR
č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy. Právni zástupcovia účastníkov konania boli výzvou zo dňa
20.2.2015 požiadaní o doručenie rovnopisov podaní a rozhodnutí, zápisníc
o pojednávaniach.
V období február 2016 bola zákonnou sudkyňou predsedníčke súdu predložená časť
pôvodného spisu a to konkrétne podania, ktoré neboli v súdnom spise zažurnalizované
a slúžili ako ďalšie rovnopisy podaní v spise.
Dňa 10.3.2016 bola zákonnou sudkyňou predsedníčke súdu predložená časť
pôvodného spisu po č. 1.144 (unesenie o čiastočnom zastavení konania z 21.7.2009).
Súd z nájdenej časti pôvodného spisu a podaní predložených právnym zástupcom
žalobcu, vytvoril spis, ktorý Vám zasielame...
Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva viacero období nečinnosti
tunajšieho súdu, a to najmä v období od 13.9.2010, kedy bolo vo veci podané odvolanie
navrhovateľa voči rozsudku zo dňa 19.2.2010, až do 6.2.2015, kedy bola zákonnou
sudkyňou oznámená strata spisu a vykonanie úkonov za účelom rekonštrukcie súdneho
spisu. Nakoľko súd vo veci ani počas výkonu rekonštrukcie súdneho spisu nekonal
priebežne, bol nad ďalšou plynulosťou konania dňa 26.10.2015 nariadený dohľad
predsedníčky súdu a to každé dva mesiace. Ďalšie zbytočné a neospravedlniteľné obdobie
nečinnosti zákonnej sudkyne, napriek nariadenému dohľadu predsedníčky súdu nad ďalšou
plynulosťou konania bolo v období od apríla 2015, kedy boli do spisy doručené doklady
potrebné k rekonštrukcii súdneho spisu do 26.2.2016, kedy súd robil procesné výzvy
potrebné na predloženie veci na odvolací súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že zistené prieťahy v konaní sú zbytočnými
a subjektívnymi prieťahmi spôsobené zákonnou sudkyňou.“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu
elektronickými prostriedkami 25. apríla 2016 doplnenými písomne v lehote troch dní [podľa
§ 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s §42 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)] súhlasil
s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
v procesnej pozícii navrhovateľa o zaplatenie 521,74 € s príslušenstvom z titulu náhrady
škody, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende
všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej
náročnosti prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by
relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.
V postupe okresného súdu od napadnutia veci (23. marca 2005) až do rozhodnutia
vo veci samej rozsudkom z (19. februára 2010) identifikoval tieto obdobia zbytočných
prieťahov, a to od doručenia podania odporcu 24. októbra 2005, ktorým splnil súdom
uloženú povinnosť, bol okresný súd nečinný vyše roka do ďalšieho relevantného úkonu
súdu, ktorým bolo pojednávanie uskutočnené 6. novembra 2006, ďalej od doručenia
podania odporcu 24. januára 2007, ktorým splnil súdom uloženú povinnosť, do
11. septembra 2008 bol okresný súd opäť nečinný takmer rok a osem mesiacov a obdobie
od doručenia návrhu odporcu na vykonanie dokazovania 16. februára 2009 do 3. novembra
2009, kedy sa malo uskutočniť pojednávanie (zápisnica z pojednávania však nie je súčasťou
spisu, pozn.), teda ďalších približne osem mesiacov zbytočných prieťahov. Ústavný súd tak
konštatuje, že okresný súd sa vo vymedzenom období dopustil zbytočných prieťahov
v súhrne troch rokov a štyroch mesiacov.
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplynulo, že okresný súd od posledného
úkonu navrhovateľa, teda od podania odvolania vo veci samej doručeného 13. septembra
2010, bol nečinný až do 6. februára 2015, keď bol zákonnou sudkyňou spísaný úradný
záznam o potrebe vykonania rekonštrukcie spisu. Uvedené obdobie ústavný súd vyhodnotil
ako zbytočný prieťah v trvaní približne štyroch rokov a štyroch mesiacov.
Ani po zistení, že je potrebné rekonštruovať spis, sa okresný súd v napadnutom
konaní nevyhol zbytočným prieťahom. Po doručení rovnopisov zo strany sťažovateľky
27. marca 2015 až do 26. februára 2016, keď ju okresný súd vyzval na zaplatenie súdneho
poplatku za podané odvolanie, bol okresný súd nečinný a nevykonal žiaden úkon smerujúci
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že aj v čase
rekonštrukcie súdneho spisu sa okresný súd dopustil zbytočných prieťahov v trvaní
približne jedenásť mesiacov.
V dôsledku uvedených zistení ústavného súdu je možné konštatovať, že okresný súd
sa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov celkovo v trvaní osem rokov
a sedem mesiacov.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny, ako aj právom na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd vychádzajúc z okolností prípadu a skutočnosti, že okresný súd rozhodol
vo veci samej rozsudkom z 19. februára 2010, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol,
a skutočnosti, že sťažovateľkou bolo podané odvolanie vo veci samej doručené okresnému
súdu 13. septembra 2010, ktoré do rozhodnutia o tejto sťažnosti nebolo predložené
odvolaciemu súdu na rozhodnutie, konštatuje, že nie je možné vylúčiť, že okresný súd sa
v rámci úkonov spojených s prípravou spisu pre účely predloženia odvolaciemu súdu, aby
rozhodol podanom odvolaní, dopustí zbytočných prieťahov, prípadne že v dôsledku
úspešného odvolania sa vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej
pod sp. zn. 16 C 157/2005 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
3 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania
s poukazom na dôsledky, ktoré sú s tým spojené (komplikácie sťažovateľky v súvislosti
s auditom, vynaložené trovy právneho zastúpenia), ktoré sťažovateľku zaťažujú.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní osem rokov a sedem mesiacov, berúc do úvahy predmet
konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu
ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 296,44 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014
v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 139,83 €. Ďalej
má právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden
úkon podľa vyhlášky.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje
sumu 296,44 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2016