Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 298/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Miloslavom Krausom, LL.M., KRAUS & PARTNERS, s. r. o.,

Jasovská 23, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48

ods. 2 a a Listiny základných práv a slobôd

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. januára 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

(ďalej len „“) a a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 4. decembra 2006 podal na Okresnom

súde Bratislava III žalobný návrh, ktorý bol 12. januára 2007 postúpený miestne

príslušnému Okresnému súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 16. marca 2011 a dopĺňacím rozsudkom

z 27. apríla 2011. Uvedené rozsudky okresného súdu boli v odvolacom konaní zrušené

uznesením krajského súdu sp. zn. , z 1. februára 2012 a vec

bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd opätovne vo veci rozhodol

rozsudkom zo 14. januára 2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený až 24. marca 2015, a to

na základe sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného

súdu. Sťažovateľ podal 30. marca 2015 odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktorom

rozhoduje krajský súd v napadnutom konaní. Podaním doručeným predsedovi krajského

súdu 30. novembra 2015 sťažovateľ požiadal o odstránenie prieťahov v napadnutom konaní.

Podpredsedníčka krajského súdu listom sp. zn. Spr 3075/15 zo 7. decembra 2015 oznámila

sťažovateľovi, že nezistila zbytočné prieťahy v napadnutom konaní a z tohto dôvodu

považuje jeho sťažnosť za neopodstatnenú.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postup okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj postup krajského súdu v napadnutom konaní je v rozpore

so zásadami právneho štátu a tiež v rozpore so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2

. V uvedenom konaní, ktoré nie je dosiaľ právoplatne skončené, vznikli zbytočné

prieťahy v konaní vytvárajúce stav právnej neistoty, ktorý trvá od podania žalobného

návrhu viac ako deväť rokov. Sťažovateľ preto požaduje okrem deklarovania porušenia

svojich základných práv aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa , upravené v čl. 48

ods. 2 a , 38 Listiny základných ľudských práv

a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. značkou

porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi , sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do 15

dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu...

2

4. Spoločnosti Kraus&Partners, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miloslavom Krausom,

advokátom, sa priznávajú trovy konania – trovy právneho zastúpenia vo výške 669,89 €...“

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv ( ). Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , ). Tvrdenia o porušení označených práv v iných konaniach

(konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ), resp. iným subjektom

(okresným súdom), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd

považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne , ).

8. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením základných práv v rozsahu,

v akom ich sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, v sťažnosti pred ústavným súdom

vymedzil v petite návrhu, t. j. skúmal, či postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a základných

práv podľa čl. 36 a čl. 38 listiny.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup

zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie

základného práva podľa “ (), resp. „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

4

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

().

12. Ústavný súd tiež vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ).

13. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd už vo svojich

rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, ,

a iné).

14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 22. júna 2015

predložením veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa. Ako to vyplýva

z odpovede podpredsedníčky krajského súdu na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v napadnutom konaní, krajský súd o odvolaní zatiaľ nerozhodol z dôvodu, že „ide o právne

a skutkovo zložitú vec (spis má takmer tisíc listov), prvý krát vo veci rozhodoval senát

v inom zložení a noví členovia senátu sa musia s obsahom spisu a vecou oboznámiť

od začiatku konania, čo je mimoriadne časovo náročné“.

15. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie, v ktorom krajský súd rozhoduje

o odvolaní sťažovateľa, trvalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti necelých sedem mesiacov.

Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť

vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a

s prihliadnutím aj na skutkovú a právnu zložitosť veci (spor o neplatnosť kúpnej zmluvy,

pozn.), na ktorú poukázal krajský súd, ústavný súd nepovažuje doterajšiu dĺžku

napadnutého konania za neprimeranú, resp. dosahujúcu intenzitu zbytočných prieťahov. Aj

v zmysle judikatúry ústavného súdu treba doterajšiu dobu rozhodovania krajského súdu

o odvolaní sťažovateľa považovať za akceptovateľnú (napr. ).

16. S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

17. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľa

čl. 36 a čl. 38 listiny ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, pretože vo vzťahu k týmto označeným základným právam

absentuje v sťažnosti akékoľvek odôvodnenie v zmysle

napriek tomu, že sťažovateľ vykonáva profesiu advokáta a v konaní pred ústavným súdom

aj seba samého zastupuje.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016