Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 351/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Feiglerov dom, a. s., Dorastenecká

10082/46, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou SKLEGAL, s. r. o., Mostová 2,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Banas, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa ,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie čl. 20 ods. 1

v spojení s Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. decembra 2015, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť spoločnosti Feiglerov dom, a. s., p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave

č. k. -83 z 21. decembra 2015 v časti výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave

odložil vykonateľnosť rozhodnutia mestskej časti Bratislava-Staré Mesto

sp. zn. /STA/Ors z 29. septembra 2014, do právoplatnosti rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti Feiglerov dom, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa

(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a porušenie v spojení s Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový

protokol“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. decembra 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je stavebníčkou stavby „Prestavba bytového

domu, “, o ktorej umiestnení v územnom konaní rozhodla mestská

časť Bratislava-Ružinov rozhodnutím sp. zn. SÚ-2009/21577/6495-3/Hor/Pix zo 17. júna

2009 (ďalej len „územné rozhodnutie“), pričom ju ako stavbu „Nadstavba a prístavba

objektu - bytový dom na “ v stavebnom konaní povolila

mestská časť Bratislava-Staré Mesto rozhodnutím sp. zn. /STA/Ors

z 29. septembra 2014 (ďalej aj „stavebné rozhodnutie“). Po právoplatnosti stavebného

rozhodnutia stavebníčka začala s realizáciou stavby.

Žalobou doručenou krajskému súdu 10. augusta 2015 sa tretia osoba, spoločnosť

, (ďalej len „žalobkyňa“), domáhala

preskúmania zákonnosti stavebného rozhodnutia namietajúc, že jej ako subjektu, ktorý mal

byť účastníkom dotknutého stavebného konania, nebolo stavebné rozhodnutie riadne

doručené, a súčasne žiadala odloženie vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

Ako z uznesenia krajského súdu vyplýva, tento uložil mestskej časti Bratislava-Staré

Mesto (ďalej aj „stavebný úrad“) povinnosť žalobkyni stavebné rozhodnutie v lehote 20 dní

doručiť a odložil vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

Krajský súd dôvodil, že v tomto štádiu konania sa zaoberal výlučne otázkami

kľúčovými pre aplikáciu (ďalej len „OSP“),

t. j. najmä statusom žalobkyne ako opomenutého účastníka. Uviedol, že túto otázku

posudzoval bez toho, aby si vyžiadal administratívny spis vo veci, považujúc za dostatočné

podklady skutočnosti tvrdené žalobkyňou v jej žalobe, napadnuté stavebné rozhodnutie

a územné rozhodnutie. Bol toho názoru, že žalobkyňa splnila podmienky účastníctva

v stavebnom konaní a napadnuté rozhodnutie jej malo byť doručené do vlastných rúk, čo

vyvodil tiež zo skutočnosti, že pôvodný vlastník nehnuteľností [spoločnosť

, (bez uvedenia vzťahu k sťažovateľke alebo žalobkyni, pozn.)],

bol účastníkom územného konania a územné rozhodnutie mu bolo doručované do vlastných

rúk.

K spôsobu doručovania, kedy stavebný úrad v stavebnom konaní zvolil doručovanie

verejnou vyhláškou, krajský súd uviedol: „Nie je možné tolerovať, aby stavebný úrad

(z pohľadu práv účastníka je irelevantné, že išlo o dva stavebné úrady) ohľadne tej istej

stavby a bez podstatnej zmeny okolností, raz doručoval písomnosti do vlastných rúk

a inokedy použil verejnú vyhlášku, o ktorej sa prakticky nikto nikdy nedozvie, pretože

správny orgán písomnosť vyvesí iba na svojej úradnej tabuli a ešte na úradnej tabuli

na svojej internetovej stránke, pričom nemožno reálne očakávať, že účastníci konania budú

tieto pravidelne navštevovať. Povinnosťou správneho orgánu je postupovať tak, aby sa

o veci (písomnosti) dozvedel čo najväčší počet účastníkov a nie, aby o nej nikto nevedel,

resp. sa o nej dozvedel len nepatrný počet účastníkov. Ak by v danej veci aj boli splnené

podmienky pre doručovanie verejnou vyhláškou (avšak tieto splnené neboli), žalovaný mal v

zmysle zásady zákonnosti a transparentnosti zverejniť písomnosť napr. na dočasnej úradnej

tabuli na mieste stavby, čo by viac zabezpečilo dostupnosť doručovanej písomnosti.“ Dospel

k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky pre doručovanie stavebného

rozhodnutia verejnou vyhláškou.

Návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti podľa krajský súd

vyhovel skonštatujúc, že žalobkyňa poukázala na viaceré nedostatky pri uskutočňovaní

stavby (okrem iného namietala opomenutie tienenia susedných nezastavaných parciel)

s tým, že neodloženie vykonateľnosti stavebného rozhodnutia „by malo za následok

dokončenie stavby, čím by žalobcom namietané nedostatky stratili de facto svoju relevanciu

a došlo by k neposkytnutiu spravodlivej ochrany jeho právam pred nepriaznivými účinkami

formálne právoplatného rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi by v dôsledku pokračujúceho

výkonu napadnutého rozhodnutia vznikla závažná ujma. Ak by stavebník stavbu celkom

dokončil, ďalšie konanie by bolo zrejme zbytočné a bolo by možné hovoriť o tom, že

neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosťou.“.

Porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru sťažovateľka

videla v tom, že krajský súd nepostupoval nestranne a nezávisle, v konaní bol na strane

žalobkyne a rozhodol na základe jej tvrdení, ktoré sťažovateľka označila za nepravdivé a

účelové, pričom tieto nekonfrontoval s obsahom správnych spisov, ktoré si vôbec

nevyžiadal. Vydaním uznesenia tak poskytol ochranu výlučne právom chránených záujmov

žalobkyne, ktorá jej v podstate ani neprináleží.

Sťažovateľka poukázala na to, že hoci predmetné uznesenie krajského súdu nie je

meritórnym rozhodnutím, zasahuje do jej základných práv a slobôd. Zdôraznila, že okrem

iného sa krajský súd pred vydaním uznesenia vôbec nezaoberal dopadom odkladu

vykonateľnosti staveného rozhodnutia. Krajský súd mal podľa jej názoru zisťovať, či

poskytnutím takejto ochrany práv a právom chráneným záujmom žalobkyne nedôjde

k zásahu do práv sťažovateľky, ktorá, ako vyplýva z uznesenia krajského súdu, bola

účastníčkou konania pred ním vedeným. Tým, že krajský súd nedal sťažovateľke žiadnu

možnosť vyjadriť sa k návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti pred jeho povolením,

mal sa dopustiť porušenia jej práv podľa a dohovoru.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na ochranu vlastníctva podľa

v spojení s dodatkového protokolu sťažovateľka uviedla,

že krajskému súdu mohlo byť vzhľadom na uplynutú dobu od právoplatnosti stavebného

rozhodnutia zrejmé, že v čase jeho rozhodovania už na stavbe budú vykonané rozsiahle

stavebné práce, konkrétne je „stavba... pred dokončením hrubej stavby a 27 z 28 bytových

jednotiek, ktoré sa v stavbe nachádzajú bolo už predaných klientom... V prípade, ak stavba

ostane v takomto stave, hrozia škody v dôsledku poveternostných vplyvov a staticky

nezabezpečených prvkov nielen na samotnej stavbe, ale môžu spôsobiť škodu na zdraví

a majetku tretích osôb, vrátane majetku spoločnosti .“.

Keďže sťažovateľka bola toho názoru, že uznesenie vykazuje znaky nezákonného

rozhodnutia a jeho ďalším výkonom jej vzniká reálne väčšia ujma, než aká môže teoreticky

vzniknúť iným subjektom, podala súčasne so sťažnosťou aj návrh na nariadenie dočasného

opatrenia podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým by

ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia vo výroku, ktorým krajský súd odložil

vykonateľnosť stavebného rozhodnutia, a to až do rozhodnutia o jej sťažnosti. Zdôraznila,

že ďalší výkon uznesenia bude mať vzhľadom na zastavenú výstavbu stavby „Nadstavba

a prístavba objektu - bytový dom, na “ nepriaznivé až

deštrukčné následky. Dodala, že vydaním navrhovaného dočasného opatrenia nehrozí tretím

osobám vznik žiadnej ujmy, a to ani žalobkyni, ale bude poskytnutá ochrana majetku, života

a zdravia aj tretím osobám.

Zastavenie projektu a stavebných prác v poslednom štádiu realizácie projektu ako

následok napadnutého uznesenia má podľa sťažovateľky až likvidačný účinok a zároveň je

spôsobilé podstatne ovplyvniť jej povesť a jej meno na relevantnom trhu, keďže

v konečnom dôsledku môže byť vnímaná ako neseriózna a nedôveryhodná. Je preto toho

názoru, že porušenie jej práv na súdnu a inú právnu ochranu a práva pokojne užívať majetok

je takej povahy, že jej prináleží poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia (§ 56

ods. 4 ), ktoré si vo výške 50 000 eur súčasne uplatnila.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej

sťažnosť predbežne prerokoval, túto prijal na ďalšie konania, návrhu na nariadenie

dočasného opatrenia vyhovel a vydal nasledovné uznesenie:

„Ústavný súd Slovenskej republiky odkladá vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č. -83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto č. /STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe

podľa v znení neskorších

predpisov a to v časti jeho výroku, ktorým Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia č. /STA/Ors zo dňa 29.09.2014“.

Vo veci samej sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a vydal

nasledovný nález:

1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (

Slovenskej republiky) bolo porušené Uznesením, t. j. rozhodnutím Krajského súdu v

Bratislave č. -83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto č. /STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe

podľa v znení neskorších

predpisov.

2. Základné právo Sťažovateľa vlastniť majetok a nakladať sním (článok 20 ods. 1

) a jeho práva pokojne užívať svoj majetok (

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) bolo

porušené Uznesením, t. j. rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. -83

o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto

č. /STA/Ors zo dňa 29.09.2014 a o postupe podľa § 250b ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie, t. j. rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave č. -83 o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia

Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. /STA/Ors zo dňa 29.09.2014

a o postupe podľa v znení

neskorších predpisov.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 50.000 EUR (päťdesiattisíc eur), Ktoré je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Bratislave povinnosť

uhradiť Sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 7 dní

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie

správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať,

súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi

správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu

je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu

na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu

na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán

o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Hoci zákon výslovne neukladá súdu, akým spôsobom má overiť správnosť tvrdenia

o tom, že osoba žalobcu je tzv. opomenutým účastníkom, krajský súd si tento záver urobil

len na základe tvrdení žalobkyne v konaní ním vedenom a ňou predložených písomností.

Pritom, ako z jeho uznesenia vyplýva, v tom čase už bola uznesením č. k. -78

z 30. novembra 2015 pribratá do konania sťažovateľka, ktorá je stavebníkom predmetnej

stavby, ktorej vyjadrenie si súd nežiadal, resp. ak aj bolo podané, pri rozhodovaní

a posudzovaní veci ho nereflektoval.

Ako z uvedeného vyplýva, po predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil, že v tejto

veci sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, a preto rozhodol o jej prijatí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25

ods. 1 a 3 ). To, či možné pochybenie krajského súdu založilo

porušenie sťažovateľkou označených práv, bude ústavný súd skúmať v ďalšom konaní

na základe pripojeného spisového materiálu a relevantných vyjadrení.

Podľa podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.

Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

Vzhľadom na povahu predmetu ochrany práv, ktoré sťažovateľka vo svojej sťažnosti

označila, ako aj z pripojených príloh vyplývajúcu skutočnosť, že dotknutá stavba, ktorej

nadstavba a prístavba boli uznesením krajského súdu prerušené, je pamiatkovo chránenou

budovou v historickom centre hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a je potrebné

k nej pristupovať s osobitnou starostlivosťou, ústavný súd dospel k záveru, že je dôležitým

verejným záujmom, aby výkon napadnutého rozhodnutia krajského súdu bol odložený.

Z okolností predloženej veci intenzívne vyplýva, že ďalší výkon napadnutého rozhodnutia

v časti odkladu vykonateľnosti stavebného rozhodnutia pre sťažovateľku znamená väčšiu

ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti.

Nemožno opomenúť, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia predstavuje

zabezpečovací procesný prostriedok. Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho

rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť

rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto musí súd

dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil

aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade

vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú

z práva na súdnu ochranu podľa . Znamená to, že takéto rozhodnutie

musí mať napr. zákonný podklad ( ) a nemôže byť prejavom svojvôle

( ).

Súčasne ústavný súd poukazuje na to, že dôvody, ktoré viedli krajský súd k tomuto

rozhodnutiu, najmä napr. „nedostatky pri uskutočňovaní stavby spôsobené predovšetkým

skutočnosťou, že posudok v stavebnom konaní sa nezaoberal problematikou tienenia

susedných nezastavaných parciel ako aj tým, že žalovaný nedodržal podmienku uvedenú v

svetlotechnickej norme STN 730580-1 v znení zmeny 2, ktorou je vytvorenie dostatočného

denného osvetlenia budov na dočasne nezastavaných stavebných parcelách“, sú vo svojej

podstate námietkami, ktorým v stavebnom konaní chýba relevancia, pretože možné

negatívne dopady plánovanej stavby na životné prostredie a na susediace nehnuteľnosti sú

predmetom územného konania, ktoré bolo právoplatne skončené 30. júla 2007. Súčasne

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov neobsahuje § 66 ods. 4 písm. f), absenciu podrobností v zmysle

ktorého krajský súd stavebnému rozhodnutiu vytýka.

Už pri predbežnom preskúmaní nemôže ústavný súd vylúčiť arbitrárnosť sťažnosťou

napadnutého rozhodnutia, kedy krajský súd napríklad síce prijal sťažovateľku do konania,

no nijakým ďalším spôsobom s ňou nekonal. Ako už ústavný súd uviedol, to, či tento postup

dosahuje intenzity porušenia základných práv sťažovateľky ňou označených, bude

predmetom ďalšieho konania. Aktuálne však podľa názoru ústavného súdu postačuje na to,

aby týmto právam a majetkovým hodnotám, ku ktorým sa viažu, poskytol ochranu v podobe

odkladu vykonateľnosti uznesenia krajského súdu č. k. -83 z 21. decembra

2015 v časti výroku, ktorým krajský súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia mestskej časti

Bratislava-Staré Mesto sp. zn. /STA/Ors z 29. septembra 2014.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2016