Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 352/2016
PDF · 67.28 KB
No categories available
I. ÚS 352/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou , , vo veci namietaného
porušenia základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 36/2014 z 28. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. januára 2016 doručená sťažnosť bývalého správcu konkurznej podstaty
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v záhlaví označeným uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“); toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 21. januára 2015 bez ohľadu na to, že sťažovateľ podal proti nemu
neprípustné dovolanie (§ 66f zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov či § 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré bolo
uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo V 5/2015 z 27. októbra 2015 odmietnuté.
2. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo
rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho právoplatné už rok, takže sťažnosť bola
podaná dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd ju preto odmietol ako podanú oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) súc viazaný petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde, pretože sťažovateľ bol zastúpený advokátom.
3. Ústavný súd v doterajšej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovuje, že sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv (I. ÚS 109/06), že zákon o ústavnom súde neumožňuje ústavnému
súdu zmeškanie tejto dvojmesačnej lehoty odpustiť (I. ÚS 550/2015), a to ani „zneužitím“
inštitútu dovolania, ak osoba práva znalá vie (resp. má vedieť), že dovolanie o konkurzných
veciach je zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov
výslovne vylúčené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016