Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 346/2016
PDF · 144.34 KB
No categories available
I. ÚS 346/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Kliniecovou, Košická 4226/37, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 234/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 234/2009 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení
navrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 234/2009, bol
účastníkom konania o zaplatenie sumy 24 978,42 eur s príslušenstvom.
S poukazom na podrobne uvedenú chronológiu jednotlivých úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní sťažovateľ spochybňuje efektívnosť a bezprieťahový priebeh konania
okresného súdu po podaní žaloby v novembri 2009.
Ako ďalej uvádza, „... na pojednávaní dňa 12.11.2014 Okresný súd Bratislava II
vyhlásil v predmetnej veci rozsudok č. k. 14 C 234/2009-370 ktorým vyhovel návrhu
navrhovateľa sťažovateľa. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo prevzaté prostredníctvom
právnej zástupkyne sťažovateľa dňa 05.01.2015.
Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému súdu
Bratislava II dňa 19.01.2015.
Predmetné odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa až dňa
03.06.2015, t. j. takmer po 5 mesiacoch, o čom svedčí aj sprievodný list Okresného súdu
Bratislava II z 27.05.2015 s uložením povinnosti vyjadrenia sa k podanému odvolaniu do
10 dní.
Právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 15.06.2015 doručila Okresnému súdu Bratislava
II vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu.
Následne sa právna zástupkyňa sťažovateľa niekoľkokrát osobne a telefonicky
v infocentre Okresného súdu Bratislava II informovala o tom, či už bol predmetný spis
predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní podanom zo strany
odporkyne. ...
Vzhľadom na to, že sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 08.02.2016
zistil, že spis ešte nebol postúpený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, stále sa
nachádza na Okresnom súde Bratislava II, pričom od posledného procesného úkonu súdu
od mesiaca jún 2015 do mesiaca február 2016 uplynulo 8 mesiacov, podal dňa 08.02.2016
sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v odpovedi zo dňa 08.03.2016 na
sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 14C/234/2009 pripustila, že zákonná sudkyňa
2
vykonávala procesné úkony, avšak so značnými časovými odstupmi. Sťažnosť na prieťahy
v konaní vyhodnotila ako dôvodnú, zároveň uviedla, že dňa 22.02.2016 bola vypracovaná
predkladacia správa a spis bol zaslaný Krajskému súdu v Bratislave. Právna zástupkyňa
sťažovateľa prevzala predmetnú odpoveď dňa 11.03.2016.
Na základe zistenia právnej zástupkyne sťažovateľa poskytnutého infocentrom
Krajského súdu v Bratislave, spis bol doručený z Okresného súdu Bratislava II dňa
10.03.2016, spis je na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Co 89/2016.“.
3. S ohľadom na uvedený postup okresného súdu v napadnutom konaní sa sťažovateľ
domnieva, že okresný súd bol v ústavnou sťažnosťou napadnutom konaní opakovane
krátkodobo i dlhodobo nečinný, čo viedlo k jeho právnej neistote a porušeniu jeho
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedeného preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým
konaním okresného súdu a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov
konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
3
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré
z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných
prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
7. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
4
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť
len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu
subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď
je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,
8. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 234/2009 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa už uvedenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej
moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k porušovaniu označeného práva postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný
súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
11. Na základe vykonanej lustrácie považoval ústavný súd za preukázané, že konanie
vedené na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 234/2009 skončilo a v čase podania ústavnej
sťažnosti (bod 1) už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať.
Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu 9. mája 2016, pričom
okresný súd v sťažnosťou napadnutom konaní vo veci rozhodol 12. novembra 2014
a súdny spis v dôsledku podaného odvolania voči rozhodnutiu okresného súdu č. k.
14 C 234/2009-370 z 12. novembra 2014 bol na účely rozhodnutia o podanom odvolaní
odoslaný na Krajský súd v Bratislave 8. marca 2016.
5
12. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani
porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Vydaním prvostupňového rozhodnutia a predložením spisu sp. zn.
14 C 234/2009 Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní vykonal
okresný súd všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa
a svoju úlohu v tomto smere splnil.
13. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola
pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci
prvostupňové konanie.
14. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
15. Ústavný súd v závere konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na
zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa
musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd
v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom
inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom
splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,
v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.
6
Splnomocnenie doručené sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo
i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným
súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
16. V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by
vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému
súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto
rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24a zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016
7