Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 346/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Kliniecovou, Košická 4226/37, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení

navrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , bol

účastníkom konania o zaplatenie sumy 24 978,42 eur s príslušenstvom.

S poukazom na podrobne uvedenú chronológiu jednotlivých úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní sťažovateľ spochybňuje efektívnosť a bezprieťahový priebeh konania

okresného súdu po podaní žaloby v novembri 2009.

Ako ďalej uvádza, „... na pojednávaní dňa 12.11.2014 Okresný súd Bratislava II

vyhlásil v predmetnej veci rozsudok č. k. -370 ktorým vyhovel návrhu

navrhovateľa sťažovateľa. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo prevzaté prostredníctvom

právnej zástupkyne sťažovateľa dňa 05.01.2015.

Proti rozsudku podala odporkyňa odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému súdu

Bratislava II dňa 19.01.2015.

Predmetné odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa až dňa

03.06.2015, t. j. takmer po 5 mesiacoch, o čom svedčí aj sprievodný list Okresného súdu

Bratislava II z 27.05.2015 s uložením povinnosti vyjadrenia sa k podanému odvolaniu do

10 dní.

Právna zástupkyňa sťažovateľa dňa 15.06.2015 doručila Okresnému súdu Bratislava

II vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu.

Následne sa právna zástupkyňa sťažovateľa niekoľkokrát osobne a telefonicky

v infocentre Okresného súdu Bratislava II informovala o tom, či už bol predmetný spis

predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní podanom zo strany

odporkyne. ...

Vzhľadom na to, že sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 08.02.2016

zistil, že spis ešte nebol postúpený na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, stále sa

nachádza na Okresnom súde Bratislava II, pričom od posledného procesného úkonu súdu

od mesiaca jún 2015 do mesiaca február 2016 uplynulo 8 mesiacov, podal dňa 08.02.2016

sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II v odpovedi zo dňa 08.03.2016 na

sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. pripustila, že zákonná sudkyňa

2

vykonávala procesné úkony, avšak so značnými časovými odstupmi. Sťažnosť na prieťahy

v konaní vyhodnotila ako dôvodnú, zároveň uviedla, že dňa 22.02.2016 bola vypracovaná

predkladacia správa a spis bol zaslaný Krajskému súdu v Bratislave. Právna zástupkyňa

sťažovateľa prevzala predmetnú odpoveď dňa 11.03.2016.

Na základe zistenia právnej zástupkyne sťažovateľa poskytnutého infocentrom

Krajského súdu v Bratislave, spis bol doručený z Okresného súdu Bratislava II dňa

10.03.2016, spis je na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .“.

3. S ohľadom na uvedený postup okresného súdu v napadnutom konaní sa sťažovateľ

domnieva, že okresný súd bol v ústavnou sťažnosťou napadnutom konaní opakovane

krátkodobo i dlhodobo nečinný, čo viedlo k jeho právnej neistote a porušeniu jeho

základného práva zaručeného .

Na základe uvedeného preto sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa napadnutým

konaním okresného súdu a prizná mu primerané finančné zadosťučinenie, ako i úhradu trov

konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

3

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

4

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď

je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , ,

).

8. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa už uvedenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k porušovaniu označeného práva postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný

súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

11. Na základe vykonanej lustrácie považoval ústavný súd za preukázané, že konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. skončilo a v čase podania ústavnej

sťažnosti (bod 1) už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať.

Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu 9. mája 2016, pričom

okresný súd v sťažnosťou napadnutom konaní vo veci rozhodol 12. novembra 2014

a súdny spis v dôsledku podaného odvolania voči rozhodnutiu okresného súdu č. k.

-370 z 12. novembra 2014 bol na účely rozhodnutia o podanom odvolaní

odoslaný na Krajský súd v Bratislave 8. marca 2016.

5

12. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani

porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Vydaním prvostupňového rozhodnutia a predložením spisu sp. zn.

Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o podanom odvolaní vykonal

okresný súd všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa

a svoju úlohu v tomto smere splnil.

13. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola

pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci

prvostupňové konanie.

14. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

15. Ústavný súd v závere konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd

v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom

inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom

splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,

v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

6

Splnomocnenie doručené sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo

i vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným

súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

16. V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by

vykazoval určitú nečinnosť, sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému

súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto

rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24a zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016

7