Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 6/2016
PDF · 206.07 KB
No categories available
PL. ÚS 6/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 1. júna 2016
predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Dunajská Streda, zastúpeného sudcom
Mgr. Michalom Novotným, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy
Slovenskej republiky o súlade § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3 a“
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
zákona č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1
ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Dunajská Streda p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. apríla 2016
doručený návrh Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“
alebo „navrhovateľ“), zastúpeného sudcom Mgr. Michalom Novotným, na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade
§ 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3 a“ zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 106/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s čl. 1
ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).
Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu informuje, že v exekučnej veci, predmetom
ktorej je vymoženie sumy 844,79 € s príslušenstvom, mu doručila súdna exekútorka
7. novembra 2014 žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pritom „z obsahu
návrhu na vykonanie exekúcie, ani žiadosti o udelenie poverenia nevyplýva, že by
oprávnený s povinnou uzatvorili akúkoľvek dohodu o splácaní pohľadávky v splátkach.
Súd po preskúmaní žiadosti dňa 11. novembra 2014 vydal poverenie na vymoženie
istiny 844,79 €, náhrady trov konania a trov exekúcie. O zvyšnej časti nároku súd zatiaľ
nerozhodol.“.
Okresný súd uznesením č. k. 16 Er 248/2014-11 z 23. februára 2016 konanie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania
priznaného platobným rozkazom okresného súdu č. k. 11 Ro 176/2009-20 vykonateľným
9. decembra 2009 prerušil na účel ďalšieho postupu podľa čl. 144 ods. 2 ústavy.
Argumentujúc v prospech svojej aktívnej legitimácie na podanie návrhu okresný súd
odkazuje na ustanovenia exekučného práva, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva,
že „úlohou súdu pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je posúdiť súlad titulu, návrhu a žiadosti so zákonom. Z toho je
zrejmé, že súdny exekútor má posúdiť aj otázku, v akom rozsahu možno nárok priznaný
exekučným titulom exekvovať. Ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zakazuje
vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ak bol návrh na jej vykonanie
podaný po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. Ak súd rozhoduje o udelení
poverenia v takomto prípade, nezostáva mu iné, než žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnuť (§ 44 ods. 2 tretia veta Ex. por.). V prerokúvanej veci je
zrejmé, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 9. decembra 2009, teda skôr než tri roky
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (23. október 2014). Preto aplikácia § 61b
ods. 3 Ex. por. Vedie k tomu, že súd by mal žiadosť súdnej exekútorky v tejto časti
zamietnuť, a to práve na základe aplikácie § 243c ods. 1 Ex. por. Je teda zrejmé,
že napadnuté ustanovenia majú v prerokúvanej veci relevanciu a súd by ich mal použiť
pri rozhodovaní.“.
Rozpor § 61b ods. 3 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 ústavy navrhovateľ
odôvodňuje kolidujúcou regulačnou matériou napadnutého ustanovenia a § 110 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Konkretizované ustanovenie Občianskeho zákonníka totiž
„posilňuje nárok veriteľa priznaný právoplatným rozhodnutím a dáva mu istotu, že počas
10 rokov sa jeho nárok neoslabí. Tieto účinky sa týkajú celého nároku v tom rozsahu,
v akom bol priznaný rozhodnutím, teda aj nároku na príslušenstvo (úroky, úroky
z omeškania a náklady, § 121 ods. 3 Obč. zák.).
Zároveň však ustanovenie § 61b ods. 3 Ex. por. Zakazuje po troch rokoch
od vykonateľnosti exekučného titulu (teda v podstate po troch rokoch od plynutia lehoty
na plnenie) vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva, a to napriek tomu, že takýto
nárok je posilnený účinkami § 110 ods. 1 Obč. zák. Veriteľ, ktorému bol jeho nárok
priznaný právoplatným rozhodnutím a ktorý sa tak spolieha na uvedené účinky, je normami
exekučného práva zbavený možnosti reálne tieto posilnené účinky využiť... zákonodarca
nijako (ani nepriamo) nenaznačil, že by po troch rokoch rozhodnutie malo strácať svoje
účinky z § 110 Obč. zák. Priemerný adresát právnej normy tak z § 110 Obč. zák.,
ani z celého komplexu noriem upravujúcich premlčanie nárokov... nedokáže logicky
predvídať, prečo by sa nemal spoliehať na 10ročnú premlčaciu dobu... Ak však (v dôvere
v tieto právne účinky svojho exekučného titulu) navrhne vykonanie exekúcie po uplynutí len
troch rokov a jedného dňa od vykonateľnosti, príslušenstvo už nevymôže.“.
Nesúlad § 243c ods. 1 Exekučného poriadku v časti slov „§ 61b ods. 3 a“ s čl. 1
ods. 1 ústavy navrhovateľ vidí v nedovolenom retroaktívnom pôsobení predmetnej
intertemporálnej právnej normy. Zdôrazňuje, že „toto ustanovenie nariaďuje použitie
novelizovaného § 61b ods. 3 Ex. por. v konaniach začatých po 31. máji 2014. Obsahom
§ 61b ods. 3 Ex. Por. Však nie je procesnoprávna norma upravujúca procesný postup
v exekučnom konaní, ale doplnenie jednej z podmienok vykonateľnosti exekučného titulu
v exekúcii. Jej okamžité použitie na všetky exekučné konania začaté po 31. máji 2014
ignoruje práve tento aspekt. Až do 31. mája 2014 totiž veriteľ exekučného titulu nemal
žiaden dôvod ponáhľať sa s návrhom na vykonanie exekúcie, keďže mohol vychádzať
zo všeobecných premlčacích lehôt a účinkov právoplatného rozhodnutia v zmysle § 110
ods. 1 Obč. zák. Od 1. júna 2014 však všetci veritelia, ktorí by síce stíhali túto všeobecnú
lehotu, avšak ich exekučné tituly sa stali vykonateľnými pred 1. júnom 2011, stratili
možnosť vymáhať ich exekúciou.
Príkladom toho je aj prerokúvaná vec. Platobný rozkaz... sa stal vykonateľným
9. decembra 2009, takže trojročná lehota v zmysle § 61b ods. 3 Ex. por. uplynula
9. decembra 2012. Veriteľ (oprávnený) však podľa právnej úpravy účinnej k 9. decembru
2012 nemal absolútne žiaden dôvod navrhovať exekúciu, keďže vedel, že svoj exekučný titul
môže uplatniť vo všeobecnej premlčacej lehote § 110 ods. 1 Obč. zák., teda do roku 2019.
Až 1. júna 2014 mu zákonodarca určil, že svoj exekučný titul mal navrhnúť na vykonanie
exekúcie do 9. decembra 2012, inak mu príslušenstvo nebude možné exekučne vymáhať. To
však pre oprávneného bolo objektívne nemožné... Z toho plynie, že norma § 243c ods. 1
Ex. por. S účinnosťou od 1. júna 201 sankcionovala nečinnosť oprávneného pred týmto
dňom, hoci oprávnený nemal podľa právneho stavu účinného v čase svojej nečinnosti
žiadnu povinnosť určitým spôsobom konať. Úprava § 243c ods. 1 Ex. por. Tak vlastne
oprávneného spätne sankcionuje za to, že postupoval v súlade s právom. Tým v zmysle...
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR ide o normu neprípustne retroaktívnu
a odporujúcu čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.“.
Navrhovateľ k analyzovanému § 243c ods. 1 Exekučného poriadku ešte dodáva,
že „prípadným vyslovením nesúladu § 243c ods. 1 Ex. por. s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR...
nedôjde k tomu, že by sa § 61b ods. 3 Ex. por. beztak aplikoval na všetky exekúcie. Naopak,
strata účinnosti (a platnosti) § 243c ods. 1 Ex. por. vytvorí priestor na ústavnokonformnú
interpretáciu účinkov § 61b ods. 3 Ex. por. a tiež na ústavnokonformné riešenie
intertemporálnych účinkov...“.
K tvrdenému nesúladu § 61b ods. 3 Exekučného poriadku s čl. 20 ods. 1 ústavy
a čl. 1 dodatkového protokolu okresný súd na podklade judikatúry ústavného súdu k obsahu
základného práva vlastniť majetok uvádza, že «veritelia druhovo rovnakých pohľadávok
musia mať rovnaké možnosti domáhať sa ich exekúcie. Tomu však ustanovenie § 61b ods. 3
Ex. por nezodpovedá. Toto ustanovenie totiž po uplynutí troch rokov od vykonateľnosti
exekučného titulu bráni veriteľovi vymôcť „príslušenstvo peňažnej pohľadávky“. Z takto
formulovaného ustanovenia nie je zrejmé, v čom je príslušenstvo pohľadávky natoľko
odlišné pd iných druhov peňažných pohľadávok, aby to odôvodňovalo odlišný zákonný
obsah a ochranu vlastníckeho práva veriteľa k tejto pohľadávke.». Zároveň podľa názoru
okresného súdu „nemožno samozrejme vylúčiť, že môže existovať iný znak charakteristický
pre pohľadávku na príslušenstvo..., ktorý by mohol odôvodniť ich odlišnú zákonnú úpravu
v § 61b ods. 3 Ex. por. V podstate teda ide o to, či je na takúto (voči veriteľovi prísnejšiu)
úpravu určitý ústavne ospravedlniteľný dôvod...“. Navrhovateľ však spochybňuje už len
legitimitu cieľa kritizovanej procesnej normy. Cituje z dôvodovej správy a konštatuje, že
«nie je možné dospieť k žiadnemu bližšiemu zdôvodneniu záveru, prečo sa má konanie
veriteľa, ktorý má právoplatne judikovanú pohľadávku a ktorému tak § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka priznáva nárok na jej vymáhanie počas 10 rokov, považovať
za „špekulatívne“ len preto, že sa ho rozhodne vymáhať po dvoch či troch (alebo piatich
alebo siedmich) rokoch... Z obsahu dôvodovej správy je zrejmé, že úprava sledovaná
v § 61b ods. 3 Ex. por. úplne ignoruje, že elementárnym dôvodom exekúcie nie je akási
„kratochvíľa“ veriteľa, ale skutočnosť, že dlžník nesplnil to, na čo bol podľa práva povinný
a čo bolo veriteľovi priznané súdnym rozhodnutím. Tomu napokon slúži aj príslušenstvo
v podobe úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením – primárnym dôvodom
jeho vymáhania nie je žiadna špekulácia veriteľa, ale to, že dlžník nesplnil svoj záväzok voči
veriteľovi. V takom prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie pokojne aj po deviatich
a pol roku nie je žiadnou špekuláciou veriteľa, ale naopak, výrazom jeho ústavne
chráneného vlastníckeho práva v podobe judikovaného nároku. Dlžník predsa kedykoľvek
môže odvrátiť exekúciu tým, že bude konať podľa práva, teda že svoj záväzok splní.».
Okresný súd uvádza, že aj v prípade, že by obmedzenie zavedené § 61b ods. 3
Exekučného poriadku bolo možné považovať za legitímne, s určitosťou nemôže obstáť
v teste proporcionality. Akcentuje, že napadnutá právna úprava „nerozlišuje medzi
plynúcim príslušenstvom a príslušenstvom už neplynúcim“. Ďalej dôvodí, že „následky §
61b ods. 3 Ex. por. na príslušenstvo narastajúce v čase sú celkom zjavne neprimerané,
keďže po uplynutí troch rokov stráca dlžník nárok na všetko príslušenstvo. Tým sa táto
konštrukcia celkom zjavne odlišuje napríklad od premlčania, kde v danom prípade
pravidelne prirastajúcich plnení plynie premlčacia doba takpovediac každým dňom
nanovo.“. Kritizovaná právna norma „nijako nereflektuje dôvod, kvôli ktorému veriteľ
nezačal exekúciu. Takým dôvodom môže byť okrem iného vyhlásený konkurz... známa
nemajetnosť povinného a neochota veriteľa znášať zbytočné trovy takejto exekúcie... Inak
povedané, § 61b ods. 3 Ex. por. podsúva všetkým veriteľom špekulatívne úmysly a úplne
abstrahuje od objektívnych a racionálnych dôvodov, kvôli ktorým veriteľ v trojročnej lehote
exekúciu nezačne.“. Analyzované ustanovenie podľa navrhovateľa „znevýhodňuje tú
skupinu veriteľov, ktorá si v exekúcii zasluhuje najvyššiu mieru ochrany – tzv.
nezabezpečených veriteľov, teda veriteľov, ktorí z rôznych dôvodov neboli schopní zriadiť
zabezpečovacie právo k časti veriteľovho majetku. Po uplynutí troch rokov totiž nie je
možná exekúcia na vymoženie príslušenstva judikovanej pohľadávky. Na druhej strane však
z viazanosti tejto normy na exekučný titul ako taký vyplýva, že sa nijako nedotýka samotnej
povahy judikovanej pohľadávky, ani jej hmotnoprávnych účinkov. Preto napr. zabezpečený
veriteľ môže takéto príslušenstvo uspokojiť trebárs výkonom záložného práva, a to počas
celej 10ročnej premlčacej lehoty.“.
Napokon podľa názoru okresného súdu § 61b ods. 3 Exekučného poriadku
«bezdôvodne favorizuje veriteľov, ktorí o svoje práva dbajú a získajú si exekučný titul
čo najskôr, oproti tým, ktorí takto nepostupujú. Lehota v § 61b ods. 3 Ex. por. sa totiž
neviaže na zročnosť záväzku, ktorý je exekučným titulom priznaný..., ale na jeho
vykonateľnosť. Vykonateľnosť nastáva uplynutím lehoty na plnenej viazanej
na právoplatnosť..., ktorá zasa nastáva uplynutím lehoty na podanie odvolania...
začínajúcej plynúť doručením rozsudku. Inak povedané, účinky § 61b ods. 3 Ex. por.
postihnú omnoho skôr veriteľa, ktorý žaluje čo najskôr a jeho pohľadávka mu je priznaná
čo najskôr (napr. platobným rozkazom, pretože jeho návrh je riadny a úplný). Naopak,
veriteľ, ktorý takto nepostupuje, má určitú „výhodu“ v tom, že jeho exekučný titul
nadobudne vykonateľnosť neskôr, a teda aj trojročná lehota v § 61b ods. 3 Ex. por. uplynie
neskôr. V oboch prípadoch je pritom príslušenstvo určené rovnako, a to od okamihu
splatnosti istiny.».
Rozpor § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3 a“ Exekučného poriadku s čl. 20
ods. 1 ústavy podľa navrhovateľa vyplýva z obdobných dôvodov, ako to je v prípade
tvrdeného nesúladu § 61b ods. 3 Exekučného poriadku s čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj z dôvodu už konštatovanej nedovolenej retroaktivity tejto
právnej normy.
Vo väzbe na čl. 46 ods. 1 ústavy navrhovateľ poukazuje na stabilnú judikatúru,
podľa ktorej sa základné právo na súdnu ochranu uplatňuje aj v procese núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí. Preto potom „dôvody nesúladu § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1
Exekučného poriadku s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k... zakladajú
aj nesúlad týchto ustanovení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“.
Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie
vo veci samej nálezom takto rozhodol:
«Ustanovenia § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti „§ 61b ods. 3 a“ zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhl. č. 209/1992 Zb.).»
II.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou...
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak osoby
uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily
nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu
návrh na začatie konania.
Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie,
ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona
o ústavnom súde súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát
alebo samosudca. Podľa § 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak je účastníkom konania súd,
zastupuje senát jeho predseda.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom
a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť
peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky
od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu
na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí,
ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení
pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov
od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až
4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí
pléna ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh
spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať
a o nej rozhodnúť.
Z citovaného čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy vyplýva, že je v právomoci ústavného
súdu preskúmavať súlad zákonov s ústavou a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom. Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na čl. 130 ods. 1 ústavy
ustanovuje § 18 ods. 1 písm. a) až f) a § 19 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti
ústavný súd konštatuje, že návrh v zastúpení okresného súdu podal sudca Mgr. Michal
Novotný.
Návrh bol podaný v súvislosti s rozhodovacou činnosťou okresného súdu vo veci
vedenej pod sp. zn. 16 Er 248/2014. Z odôvodnenia podaného návrhu ústavný súd zistil,
že v predmetnom konaní je potrebné použiť všeobecne záväzný právny predpis (napadnuté
zákonné právne normy), ktorého nesúlad s ústavou a s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná, je uplatnený v návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom.
Predložený návrh nesignalizuje nedostatky procesných podmienok okresným súdom
vedeného exekučného konania, ktoré by vylučovali akúkoľvek možnosť aplikácie
napádaných zákonných právnych noriem v tomto konaní (m. m. PL. ÚS 7/04,
PL. ÚS 28/05). Z toho ústavný súd vyvodil, že návrh podala oprávnená osoba,
pričom v súlade s čl. 144 ods. 2 ústavy bolo exekučné konanie uznesením okresného súdu
č. k. 16 Er 248/2014-11 z 23. februára 2016 prerušené.
Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa predpísané náležitosti návrhu na začatie
konania ustanovené v § 20 a § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016