Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 6/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 1. júna 2016

predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Dunajská Streda, zastúpeného sudcom

Mgr. Michalom Novotným, na začatie konania podľa písm. a)

Slovenskej republiky o súlade § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3 a“

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1

ods. 1, a a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Dunajská Streda p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 15. apríla 2016

doručený návrh Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej aj „okresný súd“

alebo „navrhovateľ“), zastúpeného sudcom Mgr. Michalom Novotným, na začatie konania

podľa písm. a) (ďalej len „“) o súlade

§ 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3 a“ zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení ,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s čl. 1

ods. 1, a a Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu informuje, že v exekučnej veci, predmetom

ktorej je vymoženie sumy 844,79 € s príslušenstvom, mu doručila súdna exekútorka

7. novembra 2014 žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pritom „z obsahu

návrhu na vykonanie exekúcie, ani žiadosti o udelenie poverenia nevyplýva, že by

oprávnený s povinnou uzatvorili akúkoľvek dohodu o splácaní pohľadávky v splátkach.

Súd po preskúmaní žiadosti dňa 11. novembra 2014 vydal poverenie na vymoženie

istiny 844,79 €, náhrady trov konania a trov exekúcie. O zvyšnej časti nároku súd zatiaľ

nerozhodol.“.

Okresný súd uznesením č. k. -11 z 23. februára 2016 konanie

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania

priznaného platobným rozkazom okresného súdu č. k. -20 vykonateľným

9. decembra 2009 prerušil na účel ďalšieho postupu podľa .

Argumentujúc v prospech svojej aktívnej legitimácie na podanie návrhu okresný súd

odkazuje na ustanovenia exekučného práva, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva,

že „úlohou súdu pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je posúdiť súlad titulu, návrhu a žiadosti so zákonom. Z toho je

zrejmé, že súdny exekútor má posúdiť aj otázku, v akom rozsahu možno nárok priznaný

exekučným titulom exekvovať. Ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zakazuje

vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky, ak bol návrh na jej vykonanie

podaný po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného titulu. Ak súd rozhoduje o udelení

poverenia v takomto prípade, nezostáva mu iné, než žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť (§ 44 ods. 2 tretia veta Ex. por.). V prerokúvanej veci je

zrejmé, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť 9. decembra 2009, teda skôr než tri roky

pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (23. október 2014). Preto aplikácia § 61b

ods. 3 Ex. por. Vedie k tomu, že súd by mal žiadosť súdnej exekútorky v tejto časti

zamietnuť, a to práve na základe aplikácie § 243c ods. 1 Ex. por. Je teda zrejmé,

že napadnuté ustanovenia majú v prerokúvanej veci relevanciu a súd by ich mal použiť

pri rozhodovaní.“.

Rozpor Exekučného poriadku s navrhovateľ

odôvodňuje kolidujúcou regulačnou matériou napadnutého ustanovenia a § 110 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Konkretizované ustanovenie totiž

„posilňuje nárok veriteľa priznaný právoplatným rozhodnutím a dáva mu istotu, že počas

10 rokov sa jeho nárok neoslabí. Tieto účinky sa týkajú celého nároku v tom rozsahu,

v akom bol priznaný rozhodnutím, teda aj nároku na príslušenstvo (úroky, úroky

z omeškania a náklady, § 121 ods. 3 Obč. zák.).

Zároveň však ustanovenie § 61b ods. 3 Ex. por. Zakazuje po troch rokoch

od vykonateľnosti exekučného titulu (teda v podstate po troch rokoch od plynutia lehoty

na plnenie) vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva, a to napriek tomu, že takýto

nárok je posilnený účinkami § 110 ods. 1 Obč. zák. Veriteľ, ktorému bol jeho nárok

priznaný právoplatným rozhodnutím a ktorý sa tak spolieha na uvedené účinky, je normami

exekučného práva zbavený možnosti reálne tieto posilnené účinky využiť... zákonodarca

nijako (ani nepriamo) nenaznačil, že by po troch rokoch rozhodnutie malo strácať svoje

účinky z § 110 Obč. zák. Priemerný adresát právnej normy tak z § 110 Obč. zák.,

ani z celého komplexu noriem upravujúcich premlčanie nárokov... nedokáže logicky

predvídať, prečo by sa nemal spoliehať na 10ročnú premlčaciu dobu... Ak však (v dôvere

v tieto právne účinky svojho exekučného titulu) navrhne vykonanie exekúcie po uplynutí len

troch rokov a jedného dňa od vykonateľnosti, príslušenstvo už nevymôže.“.

Nesúlad § 243c ods. 1 Exekučného poriadku v časti slov „§ 61b ods. 3 a“ s čl. 1

ods. 1 navrhovateľ vidí v nedovolenom retroaktívnom pôsobení predmetnej

intertemporálnej právnej normy. Zdôrazňuje, že „toto ustanovenie nariaďuje použitie

novelizovaného § 61b ods. 3 Ex. por. v konaniach začatých po 31. máji 2014. Obsahom

§ 61b ods. 3 Ex. Por. Však nie je procesnoprávna norma upravujúca procesný postup

v exekučnom konaní, ale doplnenie jednej z podmienok vykonateľnosti exekučného titulu

v exekúcii. Jej okamžité použitie na všetky exekučné konania začaté po 31. máji 2014

ignoruje práve tento aspekt. Až do 31. mája 2014 totiž veriteľ exekučného titulu nemal

žiaden dôvod ponáhľať sa s návrhom na vykonanie exekúcie, keďže mohol vychádzať

zo všeobecných premlčacích lehôt a účinkov právoplatného rozhodnutia v zmysle § 110

ods. 1 Obč. zák. Od 1. júna 2014 však všetci veritelia, ktorí by síce stíhali túto všeobecnú

lehotu, avšak ich exekučné tituly sa stali vykonateľnými pred 1. júnom 2011, stratili

možnosť vymáhať ich exekúciou.

Príkladom toho je aj prerokúvaná vec. Platobný rozkaz... sa stal vykonateľným

9. decembra 2009, takže trojročná lehota v zmysle § 61b ods. 3 Ex. por. uplynula

9. decembra 2012. Veriteľ (oprávnený) však podľa právnej úpravy účinnej k 9. decembru

2012 nemal absolútne žiaden dôvod navrhovať exekúciu, keďže vedel, že svoj exekučný titul

môže uplatniť vo všeobecnej premlčacej lehote § 110 ods. 1 Obč. zák., teda do roku 2019.

Až 1. júna 2014 mu zákonodarca určil, že svoj exekučný titul mal navrhnúť na vykonanie

exekúcie do 9. decembra 2012, inak mu príslušenstvo nebude možné exekučne vymáhať. To

však pre oprávneného bolo objektívne nemožné... Z toho plynie, že norma § 243c ods. 1

Ex. por. S účinnosťou od 1. júna 201 sankcionovala nečinnosť oprávneného pred týmto

dňom, hoci oprávnený nemal podľa právneho stavu účinného v čase svojej nečinnosti

žiadnu povinnosť určitým spôsobom konať. Úprava § 243c ods. 1 Ex. por. Tak vlastne

oprávneného spätne sankcionuje za to, že postupoval v súlade s právom. Tým v zmysle...

konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR ide o normu neprípustne retroaktívnu

a odporujúcu SR.“.

Navrhovateľ k analyzovanému § 243c ods. 1 Exekučného poriadku ešte dodáva,

že „prípadným vyslovením nesúladu Ex. por. s SR...

nedôjde k tomu, že by sa § 61b ods. 3 Ex. por. beztak aplikoval na všetky exekúcie. Naopak,

strata účinnosti (a platnosti) § 243c ods. 1 Ex. por. vytvorí priestor na ústavnokonformnú

interpretáciu účinkov § 61b ods. 3 Ex. por. a tiež na ústavnokonformné riešenie

intertemporálnych účinkov...“.

K tvrdenému nesúladu Exekučného poriadku s

a čl. 1 dodatkového protokolu okresný súd na podklade judikatúry ústavného súdu k obsahu

základného práva vlastniť majetok uvádza, že «veritelia druhovo rovnakých pohľadávok

musia mať rovnaké možnosti domáhať sa ich exekúcie. Tomu však ustanovenie § 61b ods. 3

Ex. por nezodpovedá. Toto ustanovenie totiž po uplynutí troch rokov od vykonateľnosti

exekučného titulu bráni veriteľovi vymôcť „príslušenstvo peňažnej pohľadávky“. Z takto

formulovaného ustanovenia nie je zrejmé, v čom je príslušenstvo pohľadávky natoľko

odlišné pd iných druhov peňažných pohľadávok, aby to odôvodňovalo odlišný zákonný

obsah a ochranu vlastníckeho práva veriteľa k tejto pohľadávke.». Zároveň podľa názoru

okresného súdu „nemožno samozrejme vylúčiť, že môže existovať iný znak charakteristický

pre pohľadávku na príslušenstvo..., ktorý by mohol odôvodniť ich odlišnú zákonnú úpravu

v § 61b ods. 3 Ex. por. V podstate teda ide o to, či je na takúto (voči veriteľovi prísnejšiu)

úpravu určitý ústavne ospravedlniteľný dôvod...“. Navrhovateľ však spochybňuje už len

legitimitu cieľa kritizovanej procesnej normy. Cituje z dôvodovej správy a konštatuje, že

«nie je možné dospieť k žiadnemu bližšiemu zdôvodneniu záveru, prečo sa má konanie

veriteľa, ktorý má právoplatne judikovanú pohľadávku a ktorému tak § 110 ods. 1

priznáva nárok na jej vymáhanie počas 10 rokov, považovať

za „špekulatívne“ len preto, že sa ho rozhodne vymáhať po dvoch či troch (alebo piatich

alebo siedmich) rokoch... Z obsahu dôvodovej správy je zrejmé, že úprava sledovaná

v § 61b ods. 3 Ex. por. úplne ignoruje, že elementárnym dôvodom exekúcie nie je akási

„kratochvíľa“ veriteľa, ale skutočnosť, že dlžník nesplnil to, na čo bol podľa práva povinný

a čo bolo veriteľovi priznané súdnym rozhodnutím. Tomu napokon slúži aj príslušenstvo

v podobe úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením – primárnym dôvodom

jeho vymáhania nie je žiadna špekulácia veriteľa, ale to, že dlžník nesplnil svoj záväzok voči

veriteľovi. V takom prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie pokojne aj po deviatich

a pol roku nie je žiadnou špekuláciou veriteľa, ale naopak, výrazom jeho ústavne

chráneného vlastníckeho práva v podobe judikovaného nároku. Dlžník predsa kedykoľvek

môže odvrátiť exekúciu tým, že bude konať podľa práva, teda že svoj záväzok splní.».

Okresný súd uvádza, že aj v prípade, že by obmedzenie zavedené § 61b ods. 3

Exekučného poriadku bolo možné považovať za legitímne, s určitosťou nemôže obstáť

v teste proporcionality. Akcentuje, že napadnutá právna úprava „nerozlišuje medzi

plynúcim príslušenstvom a príslušenstvom už neplynúcim“. Ďalej dôvodí, že „následky §

61b ods. 3 Ex. por. na príslušenstvo narastajúce v čase sú celkom zjavne neprimerané,

keďže po uplynutí troch rokov stráca dlžník nárok na všetko príslušenstvo. Tým sa táto

konštrukcia celkom zjavne odlišuje napríklad od premlčania, kde v danom prípade

pravidelne prirastajúcich plnení plynie premlčacia doba takpovediac každým dňom

nanovo.“. Kritizovaná právna norma „nijako nereflektuje dôvod, kvôli ktorému veriteľ

nezačal exekúciu. Takým dôvodom môže byť okrem iného vyhlásený konkurz... známa

nemajetnosť povinného a neochota veriteľa znášať zbytočné trovy takejto exekúcie... Inak

povedané, § 61b ods. 3 Ex. por. podsúva všetkým veriteľom špekulatívne úmysly a úplne

abstrahuje od objektívnych a racionálnych dôvodov, kvôli ktorým veriteľ v trojročnej lehote

exekúciu nezačne.“. Analyzované ustanovenie podľa navrhovateľa „znevýhodňuje tú

skupinu veriteľov, ktorá si v exekúcii zasluhuje najvyššiu mieru ochrany – tzv.

nezabezpečených veriteľov, teda veriteľov, ktorí z rôznych dôvodov neboli schopní zriadiť

zabezpečovacie právo k časti veriteľovho majetku. Po uplynutí troch rokov totiž nie je

možná exekúcia na vymoženie príslušenstva judikovanej pohľadávky. Na druhej strane však

z viazanosti tejto normy na exekučný titul ako taký vyplýva, že sa nijako nedotýka samotnej

povahy judikovanej pohľadávky, ani jej hmotnoprávnych účinkov. Preto napr. zabezpečený

veriteľ môže takéto príslušenstvo uspokojiť trebárs výkonom záložného práva, a to počas

celej 10ročnej premlčacej lehoty.“.

Napokon podľa názoru okresného súdu § 61b ods. 3 Exekučného poriadku

«bezdôvodne favorizuje veriteľov, ktorí o svoje práva dbajú a získajú si exekučný titul

čo najskôr, oproti tým, ktorí takto nepostupujú. Lehota v § 61b ods. 3 Ex. por. sa totiž

neviaže na zročnosť záväzku, ktorý je exekučným titulom priznaný..., ale na jeho

vykonateľnosť. Vykonateľnosť nastáva uplynutím lehoty na plnenej viazanej

na právoplatnosť..., ktorá zasa nastáva uplynutím lehoty na podanie odvolania...

začínajúcej plynúť doručením rozsudku. Inak povedané, účinky § 61b ods. 3 Ex. por.

postihnú omnoho skôr veriteľa, ktorý žaluje čo najskôr a jeho pohľadávka mu je priznaná

čo najskôr (napr. platobným rozkazom, pretože jeho návrh je riadny a úplný). Naopak,

veriteľ, ktorý takto nepostupuje, má určitú „výhodu“ v tom, že jeho exekučný titul

nadobudne vykonateľnosť neskôr, a teda aj trojročná lehota v § 61b ods. 3 Ex. por. uplynie

neskôr. V oboch prípadoch je pritom príslušenstvo určené rovnako, a to od okamihu

splatnosti istiny.».

Rozpor § 243c ods. 1 v časti slov „§ 61b ods. 3 a“ Exekučného poriadku s čl. 20

ods. 1 podľa navrhovateľa vyplýva z obdobných dôvodov, ako to je v prípade

tvrdeného nesúladu Exekučného poriadku s a

dodatkového protokolu, ako aj z dôvodu už konštatovanej nedovolenej retroaktivity tejto

právnej normy.

Vo väzbe na navrhovateľ poukazuje na stabilnú judikatúru,

podľa ktorej sa základné právo na súdnu ochranu uplatňuje aj v procese núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí. Preto potom „dôvody nesúladu § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1

Exekučného poriadku s SR a Dodatkového protokolu k... zakladajú

aj nesúlad týchto ustanovení s SR“.

Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie

vo veci samej nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenia § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 v časti „§ 61b ods. 3 a“ zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1

a , ako aj Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhl. č. ).»

II.

Podľa písm. a) ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje , ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu

návrh na začatie konania.

Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát

alebo samosudca. Podľa ak je účastníkom konania súd,

zastupuje senát jeho predseda.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku ak ide o splnenie povinnosti zaplatiť

peňažnú pohľadávku a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie viac ako tri roky

od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, nemožno vykonať exekúciu

na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom; to neplatí,

ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priloží dohodu o postupnom splnení

pohľadávky priznanej exekučným titulom uzavretú s povinným v priebehu troch rokov

od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až

4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa a dospel k záveru, že návrh

spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať

a o nej rozhodnúť.

Z citovaného písm. a) vyplýva, že je v právomoci ústavného

súdu preskúmavať súlad zákonov s a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom. Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na

ustanovuje až f) a . V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že návrh v zastúpení okresného súdu podal sudca Mgr. Michal

Novotný.

Návrh bol podaný v súvislosti s rozhodovacou činnosťou okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. . Z odôvodnenia podaného návrhu ústavný súd zistil,

že v predmetnom konaní je potrebné použiť všeobecne záväzný právny predpis (napadnuté

zákonné právne normy), ktorého nesúlad s a s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná, je uplatnený v návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom.

Predložený návrh nesignalizuje nedostatky procesných podmienok okresným súdom

vedeného exekučného konania, ktoré by vylučovali akúkoľvek možnosť aplikácie

napádaných zákonných právnych noriem v tomto konaní (m. m. ,

). Z toho ústavný súd vyvodil, že návrh podala oprávnená osoba,

pričom v súlade s bolo exekučné konanie uznesením okresného súdu

č. k. -11 z 23. februára 2016 prerušené.

Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa predpísané náležitosti návrhu na začatie

konania ustanovené v a .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016