Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 383/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť a

, zastúpených advokátkou Mgr. Monikou Dunčákovou,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 11. decembra 2013 v spojení s jeho opravným uznesením

z 20. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako oneskorene

podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažovatelia a (ďalej len „sťažovatelia“)

sťažnosťou podanou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

21. apríla 2016 (elektronickou poštovou prepravou doručenú 19. apríla 2016) napadli

v záhlaví uvedené rozhodnutia a navrhli ich zrušenie pre rozpor so svojimi ústavne

zaručenými právami na spravodlivý proces podľa

(ďalej len ,,ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Z obsahu sťažnosti (skutočne veľmi rozsiahlej) a jej príloh vyplýva, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom z 11. decembra 2013

zamietol ako nedôvodné mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

zo 16. novembra 2010, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) z 26. marca 2010 o zamietnutí žaloby sťažovateľov (ako žalobcov)

o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43 027,02 € pre premlčanie

nárokov a nepreukázanie zodpovedného vzťahu; tento rozsudok nadobudol právoplatnosť

6. februára 2014. Uznesením z 20. januára 2016 najvyšší súd opravil iba záhlavie tohto

rozsudku v označení žalovaných v 3., vo 4. a v 5. rade; toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 19. februára 2016.

3. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

4. Podľa

o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané

náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd je vzhľadom na to povinný pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

preskúmať najskôr jej procesné náležitosti a splnenie predpokladov pre jej prípadné prijatie

na ďalšie konanie.

6. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehote

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

7. Sťažovatelia odvodzujú dodržanie lehoty na podanie sťažnosti od právoplatnosti

uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo opravené záhlavie napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu v označení žalovaných účastníkov konania.

8. Podľa názoru ústavného súdu len také opravné uznesenie vydané podľa § 164

, ktoré sa týka výroku rozsudku alebo dotknutých

sťažovateľov, má následky uvedené v , t. j. že od jeho

právoplatnosti znovu plynie lehota na podanie ústavnej sťažnosti. Ak dovolací súd opravil

iba chyby v označení niektorých žalovaných účastníkov konania (za správnosť ktorých

zodpovedali sťažovatelia ako žalobcovia), potom právoplatnosť takého opravného

uznesenia nemá za následok opätovné plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

zo strany sťažovateľov ako žalobcov v pôvodnom konaní.

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti rozsudku

najvyššieho súdu (6. február 2014), ako aj na deň podania sťažnosti na poštovú prepravu

(19. apríl 2016) považoval ústavný súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti

po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

10. Ústavná sťažnosť, odhliadnuc od uvedeného, by bola odmietnutá aj pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, pretože účelom sťažnosti nie je zrušiť právoplatné rozhodnutie

dovolacieho súdu, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

podaného proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu iba pre iný právny názor;

aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozhodnutia vo veciach

DRAFT-OVA, a. s., v. Slovenská republika, PSMA, spol. s r. o., v. Slovenská republika či

COMPCAR, s. r. o., v. Slovenská republika) mimoriadny prieskum sa nesmie uplatňovať

ako zastreté odvolanie („appeal in disquise“), preto v záujme právnej istoty by právoplatné

rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté. To sa po rozhodnutí najvyššieho súdu

v prejednávanej veci aj stalo.

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016