Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

uvádza, že napadnuté uznesenie opomína obsah uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 381/2016-13 z 8. júna 2016, v ktorom mal byť vyslovený právny názor, že „sťažovateľúčinný prostriedok nápravy, ktorý mi bol vo vyššie citovanom uznesení sp. zn. I. ÚS 381/2016-13 prísľubom garantovaný aj samotným ústavným súdom, keďže jednak výslovnesúd v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (uznesenie č. k. I. ÚS 381/2016-13 z 8. júna 2016) v dôvodoch svojho rozhodnutia vychádzal zo svojho stabilného

pre nedostatok právomoci Ústavným súdom SR uznesením z 8. júna 2016, č. k. I. ÚS 381/2016-13, konštatované, že v odvolacom konaní je možnosť predmetnú okolnosť napadnúť

zákone absolútne znegoval. V odôvodnení uznesenia z 8. júna 2015, sp. zn. I. ÚS 381/2016-13, ktorým ústavnú sťažnosť R. pre nedostatok právomoci Ústavný súd odmietol