Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 403/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária, Štúrova 20,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 a podľa a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 22. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. februára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenia svojho základného na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na rovnosť účastníkov v konaní

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva vypočúvať

alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj

prospech za rovnakých podmienok ako v prípade svedkov proti nemu podľa čl. 6 ods. 3

písm. d) dohovoru uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 22. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Košice

I (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. z 9. apríla 2014 (ďalej aj „rozsudok

okresného súdu“) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa ustanovenia § 364 ods. 1

písm. a) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý

bol podmienečne odložený na dobu 2 rokov. Proti už uvedenému rozsudku podal sťažovateľ

odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prihliadol pri rozhodovaní na dôkaz, ktorý

na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný, a tiež z dôvodu, že k obžalobe nebola priložená

žiadna listina, ktorá by preukazovala, že prokurátor bol určený okresným prokurátorom

Okresnej prokuratúry Košice I na podanie obžaloby voči sťažovateľovi.

3. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu

v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie

odôvodnil predovšetkým tým, že ani prokurátor a ani obhajca nenavrhli prečítať výpoveď

sťažovateľa z prípravného konania, a v tejto súvislosti teda na hlavnom pojednávaní nebol

vykonaný dôkaz čítaním výpovedi sťažovateľa a svedka, z ktorých Okresný súd

Košice I pri rozhodovaní o vine a treste sťažovateľa vychádzal. K námietke sťažovateľa

týkajúcej sa nedostatku príslušnosti prokurátora v trestnom konaní krajský súd uviedol,

že takáto námietka nepredstavuje zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia okresného súdu.

4. Sťažovateľ namieta, že uznesením krajského súdu boli porušené jeho označené

základné práva podľa a dohovoru, a v sťažnosti argumentuje predovšetkým tým, že

„dôsledkom rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v žiadnom prípade nie je náprava

hrubého porušenia zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti strán v neprospech

sťažovateľa, ale ďalšie prehĺbenie uvedeného porušovania týchto zásad, pretože Krajský

súd v Košiciach dal doteraz nečinnému prokurátorovi druhú šancu na to, aby ako nositeľ

dôkazného bremena vo vzťahu k vine sťažovateľa navrhol na hlavnom pojednávaní

prečítanie výpovede sťažovateľa z prípravného konania a výpovedí svedka

a svedkyne z prípravného konania“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „...

rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a vrátením veci na ďalšie konanie došlo

k vytvoreniu takých podmienok v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré podstatne

znevýhodňujú sťažovateľa v pomere k prokurátorovi, ktorý bude mať v poradí už druhú

možnosť (ktorú prvýkrát nevyužil) navrhnúť prečítanie výpovedí z prípravného konania,

ktoré môžu byť v konečnom dôsledku najpodstatnejšími pre výrok o uznaní

sťažovateľa za vinného“. Sťažovateľ je toho názoru, že „... skutkový stav bol v konaní

pred prvostupňovým súdom správne zistený, pretože boli vykonané všetky dôkazy potrebné

pre spravodlivé rozhodnutie, pričom Krajský súd v Košiciach sa mal zaoberať už iba

otázkou právneho posúdenia a na dôkazy (výpovede z prípravného konania) nevykonané

na hlavnom pojednávaní, neprihliadať“.

5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na súde zakotvené v článku 46 ods. 1 SR,

- právo na rovnosť účastníkov v konaní zakotvené v článku 47 ods. 3 SR,

- právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe

zakotvené v článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

- uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -144 zo dňa 22.10.2014,

bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. -144 zo dňa 22.10.2014, a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach

na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv

alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,

kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

8. Ústavný súd konštatuje, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je

procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií

pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať,

resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom

súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127

ods. 1 , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (, ,

). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. , ). Z uvedeného

vyplýva, že okresný súd ešte konajúci v trestnej veci, ako aj odvolací súd v prípade podania

odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých

relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu. Napadnuté uznesenie

krajského súdu nie je rozhodnutím, ktorým by sa trestné konanie vedené proti

obžalovanému ukončilo v merite veci, keďže krajský súd ešte nevydal konečné rozhodnutie

o vine či jeho nevine.

9. Sťažovateľ ako obžalovaný môže naďalej aktívne vystupovať pri zisťovaní

skutkového stavu veci v konaní pred všeobecnými súdmi, má právo robiť návrhy

na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a právo predkladať dôkazy či právo vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom, má aj právo podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

a podobne. Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

podľa zásady ratione temporis ju pri predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

právomoci.

10. Z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia ústavný súd dopĺňa, že sťažnosť

neobstojí ani po argumentačnej stránke. Sťažovateľ v podstate žiadal prehodnotenie

skutkového stavu, resp. jeho právne prekvalifikovanie odvolacím súdom s tým, že

na niektoré dôkazy sa neprihliadne. Ústavný súd však konštatuje, že posúdenie toho, či je

v napadnutom rozsudku okresného súdu správne zistený skutkový stav, čo by odôvodňovalo

vydanie rozsudku vo veci samej, je výlučne v kompetencii krajského súdu. Ústavný súd je

orgánom ochrany ústavnosti a nie je v jeho právomoci zisťovať, či bol v danom prípade

správne zistený skutkový stav alebo nie. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd

postupoval pri rozhodovaní vo veci plne v súlade so zákonom a jeho postupom ani nemohlo

byť porušené ktorékoľvek zo sťažovateľom označených základných práv a slobôd.

11. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016