Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 403/2016
PDF · 135.89 KB
No categories available
I. ÚS 403/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska kancelária, Štúrova 20,
Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4 To 48/2014 z 22. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. februára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenia svojho základného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva vypočúvať
alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj
prospech za rovnakých podmienok ako v prípade svedkov proti nemu podľa čl. 6 ods. 3
písm. d) dohovoru uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 4 To 48/2014 z 22. októbra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Košice
I (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 6 T 85/2013 z 9. apríla 2014 (ďalej aj „rozsudok
okresného súdu“) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa ustanovenia § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý
bol podmienečne odložený na dobu 2 rokov. Proti už uvedenému rozsudku podal sťažovateľ
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prihliadol pri rozhodovaní na dôkaz, ktorý
na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný, a tiež z dôvodu, že k obžalobe nebola priložená
žiadna listina, ktorá by preukazovala, že prokurátor bol určený okresným prokurátorom
Okresnej prokuratúry Košice I na podanie obžaloby voči sťažovateľovi.
3. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie
odôvodnil predovšetkým tým, že ani prokurátor a ani obhajca nenavrhli prečítať výpoveď
sťažovateľa z prípravného konania, a v tejto súvislosti teda na hlavnom pojednávaní nebol
vykonaný dôkaz čítaním výpovedi sťažovateľa a svedka, z ktorých Okresný súd
Košice I pri rozhodovaní o vine a treste sťažovateľa vychádzal. K námietke sťažovateľa
týkajúcej sa nedostatku príslušnosti prokurátora v trestnom konaní krajský súd uviedol,
že takáto námietka nepredstavuje zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia okresného súdu.
4. Sťažovateľ namieta, že uznesením krajského súdu boli porušené jeho označené
základné práva podľa ústavy a dohovoru, a v sťažnosti argumentuje predovšetkým tým, že
„dôsledkom rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v žiadnom prípade nie je náprava
hrubého porušenia zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti strán v neprospech
sťažovateľa, ale ďalšie prehĺbenie uvedeného porušovania týchto zásad, pretože Krajský
súd v Košiciach dal doteraz nečinnému prokurátorovi druhú šancu na to, aby ako nositeľ
dôkazného bremena vo vzťahu k vine sťažovateľa navrhol na hlavnom pojednávaní
prečítanie výpovede sťažovateľa z prípravného konania a výpovedí svedka
a svedkyne z prípravného konania“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „...
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach a vrátením veci na ďalšie konanie došlo
k vytvoreniu takých podmienok v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré podstatne
znevýhodňujú sťažovateľa v pomere k prokurátorovi, ktorý bude mať v poradí už druhú
možnosť (ktorú prvýkrát nevyužil) navrhnúť prečítanie výpovedí z prípravného konania,
ktoré môžu byť v konečnom dôsledku najpodstatnejšími pre výrok o uznaní
sťažovateľa za vinného“. Sťažovateľ je toho názoru, že „... skutkový stav bol v konaní
pred prvostupňovým súdom správne zistený, pretože boli vykonané všetky dôkazy potrebné
pre spravodlivé rozhodnutie, pričom Krajský súd v Košiciach sa mal zaoberať už iba
otázkou právneho posúdenia a na dôkazy (výpovede z prípravného konania) nevykonané
na hlavnom pojednávaní, neprihliadať“.
5. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti
rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na súde zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR,
- právo na rovnosť účastníkov v konaní zakotvené v článku 47 ods. 3 Ústavy SR,
- právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie
a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe
zakotvené v článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
- uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To/48/2014-144 zo dňa 22.10.2014,
bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4To/48/2014-144 zo dňa 22.10.2014, a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach
na ďalšie konanie.
Odporca je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody
podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv
alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,
kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
7. Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný
súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci
porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a
slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená
právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu
označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta
8. Ústavný súd konštatuje, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je
procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií
pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať,
resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom
súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127
ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 328/2014, III. ÚS 3/02,
III. ÚS 18/04). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho
orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. I. ÚS 519/2012, III. ÚS 79/02). Z uvedeného
vyplýva, že okresný súd ešte konajúci v trestnej veci, ako aj odvolací súd v prípade podania
odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých
relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu. Napadnuté uznesenie
krajského súdu nie je rozhodnutím, ktorým by sa trestné konanie vedené proti
obžalovanému ukončilo v merite veci, keďže krajský súd ešte nevydal konečné rozhodnutie
o vine či jeho nevine.
9. Sťažovateľ ako obžalovaný môže naďalej aktívne vystupovať pri zisťovaní
skutkového stavu veci v konaní pred všeobecnými súdmi, má právo robiť návrhy
na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a právo predkladať dôkazy či právo vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, má aj právo podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
a podobne. Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale
podľa zásady ratione temporis ju pri predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok
právomoci.
10. Z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia ústavný súd dopĺňa, že sťažnosť
neobstojí ani po argumentačnej stránke. Sťažovateľ v podstate žiadal prehodnotenie
skutkového stavu, resp. jeho právne prekvalifikovanie odvolacím súdom s tým, že
na niektoré dôkazy sa neprihliadne. Ústavný súd však konštatuje, že posúdenie toho, či je
v napadnutom rozsudku okresného súdu správne zistený skutkový stav, čo by odôvodňovalo
vydanie rozsudku vo veci samej, je výlučne v kompetencii krajského súdu. Ústavný súd je
orgánom ochrany ústavnosti a nie je v jeho právomoci zisťovať, či bol v danom prípade
správne zistený skutkový stav alebo nie. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd
postupoval pri rozhodovaní vo veci plne v súlade so zákonom a jeho postupom ani nemohlo
byť porušené ktorékoľvek zo sťažovateľom označených základných práv a slobôd.
11. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016