Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 477/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

súdnu ochranu podľa , základného práva vyjadriť

sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa

a základného práva na obhajobu podľa

rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory č. 104/8/2012 zo 7. septembra 2012

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. marca

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom podľa a základného práva na obhajobu podľa

rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) č.

zo 7. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. marca 2015

(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol odsúdený trestným rozkazom Okresného

súdu Žilina č. k. -213 z 24. apríla 2012 právoplatným a vykonateľným 8. mája

2012 za úmyselný trestný čin podľa , za spáchanie prečinu

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného

znaku a úradnej značky. Následne SAK napadnutým rozhodnutím vyčiarkla sťažovateľa

zo zoznamu advokátov vedených SAK. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

svojím rozsudkom č. k. -55 zo 17. apríla 2013 zrušil napadnuté rozhodnutie

SAK z dôvodu, že v konaní pred žalovaným, t. j. pred predsedníctvom SAK, ktorý

rozhodoval o vyčiarknutí sťažovateľa zo zoznamu advokátov, bolo porušené právo

sťažovateľa osobne sa vyjadriť k veci, a to konkrétne vyjadriť sa pred samotným

rozhodnutím k dôvodom, pre ktoré rozhoduje žalovaný o jeho vyčiarknutí zo zoznamu

advokátov, čím v konečnom dôsledku podľa názoru krajského súdu bolo porušené právo

sťažovateľa na spravodlivý proces  prerokovanie veci pred samosprávnou stavovskou

organizáciou. Najvyšší súd rozhodujúci ako odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil

rozsudok krajského súdu tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

3. Sťažovateľ uvádza, že sťažnosť nepodáva z dôvodu, že by si nebol vedomý toho,

aký skutok spáchal  napokon ku skutku sa priznal a od samého začiatku vyšetrovania

s vyšetrovateľom spolupracoval, spáchanie skutku oľutoval, čo zohľadnil podľa jeho slov

i súd v trestnom rozkaze. Sťažnosť však sťažovateľ podáva proti rozhodovaniu SAK, ktorá

ho podľa jeho slov napadnutým rozhodnutím vyčiarkla zo zoznamu advokátov v jeho

neprítomnosti, čím mu mala uprieť základné právo na súdnu ochranu a právo obhajovať sa

pred SAK. Tým, že sa sťažovateľ osobne prerokúvania veci na SAK v Bratislave

nezúčastnil, nemohol sa podľa jeho slov obhajovať a nemohol na SAK prebehnúť

spravodlivý súdny (správny) proces so sťažovateľom ako advokátom. Podľa sťažovateľa

následne najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zamietol žalobu, čím konal

podľa presvedčenia sťažovateľa protiprávne.

3.1 Sťažovateľ ďalej poukázal, že napadnuté rozhodnutie SAK o vyčiarknutí

zo zoznamu advokátov malo pre neho aj iný dopad  horší ako samotné vyčiarknutie

zo zoznamu advokátov. Následkom vyčiarknutia zo zoznamu advokátov stratil zamestnanie,

stratou zamestnania sa u neho začali podľa jeho tvrdenia v roku 2013 prejavovať depresívne

stavy, ktoré znásobili a zhoršili jeho zdravotný stav. Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa po

doručení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu psychicky zrútil, nemohol pracovať

fyzicky ani psychicky, poukázal, že mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd konštatoval porušenie jeho označených

ústavných práv napadnutým rozhodnutím SAK a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu,

aby zrušil napadnuté rozhodnutie SAK a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, aby ďalej

„ponechal v platnosti“ rozsudok krajského súdu č. k. -55 zo 17. apríla 2013

a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 eur.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

6. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným

právam sťažovateľa a rekapitulácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SAK alebo

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je potrebné konštatovať, že sťažnosť je podaná

oneskorene.

6.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.2 Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol v zmysle doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej podľa odkazu sťažovateľa Okresným súdom

Žilina 29. júla 2015 právoplatnosť 7. mája 2015 a vykonateľnosť 9. júna 2015. Sťažovateľ

tak nepodal sťažnosť v lehote predpokladanej .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť odmietol podľa

pre jej oneskorenosť.

7. Nad rámec ústavný súd uvádza, že aj v prípade, ak by bola sťažnosť podaná

v lehote predpokladanej , by ústavný súd musel sťažnosť

odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V prvom rade je potrebné

konštatovať, že sťažovateľ nepriložil k sťažnosti žiadnu kópiu konkrétneho právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu (požiadavka vyplývajúca z § 50 ods. 2

). Ďalej sťažovateľ nepriložil k sťažnosti splnomocnenie na

zastupovanie advokátom pred ústavným súdom (požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 2

) a ani nezdokladoval svoje majetkové pomery.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016