Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 477/2016
PDF · 111.69 KB
No categories available
II. ÚS 477/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory č. 104/8/2012 zo 7. septembra 2012
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 57/2013 z 26. marca
2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3
ústavy rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) č. 104/8/2012
zo 7. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 57/2013 z 26. marca 2015
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Žilina č. k. 28 T 24/2012-213 z 24. apríla 2012 právoplatným a vykonateľným 8. mája
2012 za úmyselný trestný čin podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, za spáchanie prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky. Následne SAK napadnutým rozhodnutím vyčiarkla sťažovateľa
zo zoznamu advokátov vedených SAK. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
svojím rozsudkom č. k. 21 S 131/2012-55 zo 17. apríla 2013 zrušil napadnuté rozhodnutie
SAK z dôvodu, že v konaní pred žalovaným, t. j. pred predsedníctvom SAK, ktorý
rozhodoval o vyčiarknutí sťažovateľa zo zoznamu advokátov, bolo porušené právo
sťažovateľa osobne sa vyjadriť k veci, a to konkrétne vyjadriť sa pred samotným
rozhodnutím k dôvodom, pre ktoré rozhoduje žalovaný o jeho vyčiarknutí zo zoznamu
advokátov, čím v konečnom dôsledku podľa názoru krajského súdu bolo porušené právo
sťažovateľa na spravodlivý proces prerokovanie veci pred samosprávnou stavovskou
organizáciou. Najvyšší súd rozhodujúci ako odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil
rozsudok krajského súdu tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.
3. Sťažovateľ uvádza, že sťažnosť nepodáva z dôvodu, že by si nebol vedomý toho,
aký skutok spáchal napokon ku skutku sa priznal a od samého začiatku vyšetrovania
s vyšetrovateľom spolupracoval, spáchanie skutku oľutoval, čo zohľadnil podľa jeho slov
i súd v trestnom rozkaze. Sťažnosť však sťažovateľ podáva proti rozhodovaniu SAK, ktorá
ho podľa jeho slov napadnutým rozhodnutím vyčiarkla zo zoznamu advokátov v jeho
neprítomnosti, čím mu mala uprieť základné právo na súdnu ochranu a právo obhajovať sa
pred SAK. Tým, že sa sťažovateľ osobne prerokúvania veci na SAK v Bratislave
nezúčastnil, nemohol sa podľa jeho slov obhajovať a nemohol na SAK prebehnúť
spravodlivý súdny (správny) proces so sťažovateľom ako advokátom. Podľa sťažovateľa
následne najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zamietol žalobu, čím konal
podľa presvedčenia sťažovateľa protiprávne.
3.1 Sťažovateľ ďalej poukázal, že napadnuté rozhodnutie SAK o vyčiarknutí
zo zoznamu advokátov malo pre neho aj iný dopad horší ako samotné vyčiarknutie
zo zoznamu advokátov. Následkom vyčiarknutia zo zoznamu advokátov stratil zamestnanie,
stratou zamestnania sa u neho začali podľa jeho tvrdenia v roku 2013 prejavovať depresívne
stavy, ktoré znásobili a zhoršili jeho zdravotný stav. Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa po
doručení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu psychicky zrútil, nemohol pracovať
fyzicky ani psychicky, poukázal, že mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol priznaný
predčasný starobný dôchodok.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd konštatoval porušenie jeho označených
ústavných práv napadnutým rozhodnutím SAK a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu,
aby zrušil napadnuté rozhodnutie SAK a napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, aby ďalej
„ponechal v platnosti“ rozsudok krajského súdu č. k. 21 S 131/2012-55 zo 17. apríla 2013
a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 eur.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
III.
6. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným
právam sťažovateľa a rekapitulácie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SAK alebo
napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je potrebné konštatovať, že sťažnosť je podaná
oneskorene.
6.1 Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
6.2 Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol v zmysle doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej podľa odkazu sťažovateľa Okresným súdom
Žilina 29. júla 2015 právoplatnosť 7. mája 2015 a vykonateľnosť 9. júna 2015. Sťažovateľ
tak nepodal sťažnosť v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre jej oneskorenosť.
7. Nad rámec ústavný súd uvádza, že aj v prípade, ak by bola sťažnosť podaná
v lehote predpokladanej zákonom o ústavnom súde, by ústavný súd musel sťažnosť
odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V prvom rade je potrebné
konštatovať, že sťažovateľ nepriložil k sťažnosti žiadnu kópiu konkrétneho právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu (požiadavka vyplývajúca z § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Ďalej sťažovateľ nepriložil k sťažnosti splnomocnenie na
zastupovanie advokátom pred ústavným súdom (požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 2
zákona o ústavnom súde) a ani nezdokladoval svoje majetkové pomery.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016