Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 416/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Danielom Malikom, Rázusova 4213/3, Martin, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie, predmetom ktorého je

návrh sťažovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

na čas po rozvode, začalo 23. apríla 2013 doručením návrhu sťažovateľa okresnému súdu.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedol:

«Prvé pojednávanie pred Okresným súdom Martin sa uskutočnilo až dňa 11. 03.

2014, to takmer po roku od podania návrhu.

Ďalšie pojednávanie bolo vykonané dňa 05. 09. 2014, opätovne bolo odročené a bol

nariadený termín pojednávania na 04. 11. 2014, to však bolo dňa 03. 11. 2014 zákonnou

sudkyňou odročené.

Následný termín pojednávania bol nariadený na deň 11. 03. 2015, až po takmer

5 mesiacoch. Pojednávanie bolo v daný deň odročené na termín 28. 04. 2015, avšak dňa

24. 04. 2015 zákonná sudkyňa... odročila termín nariadeného pojednávania na deň 27. 05.

2015 a to z nasledujúceho dôvodu : „ Pojednávanie určené na deň 28. 04. 2015 sa z dôvodu

na strane samosudkyne, ktorá pre pracovnú zaťaženosť nebola schopná preštudovať spis

za účelom doplnenia dokazovania.“ Tento dôvod považuje sťažovateľ za absurdný,

nemajúci zákonnú oporu v postupe súdu v konaní. Po viac ako dvoch rokov od podania

návrhu si samosudkyňa nebola schopná postupne spis naštudovať, čo aj sama uviedla.

Pojednávanie odročené na deň 27. 05. 2015 sa ani nekonalo, a bolo opätovne dňa

25. 05. 2015 odročené na deň 30. 06. 2015.

Dňa 02. 06. 2015 bola právnym zástupcom navrhovateľa zaslaná e-mailom žiadosť...

predsedníčke Okresného súdu Martin... a možné osobné stretnutie... Stretnutie sa konalo

dňa 05. 06. 2015... Na uvedenom stretnutí navrhovateľ... sa osobne... sťažoval a podal ústnu

sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle a nasl. o súdoch

na nekonanie zákonnej sudkyne vo veci . Pani predsedníčka súdu jeho ústnu

sťažnosť prijala a vyslovila, že vo veci sa pokúsi vykonať nápravu.

Pojednávanie určené na deň 30. 06. 2015 bolo odročené na deň 15. 07. 2015.

Dňa 15. 07. 2015 bolo na nariadenom pojednávaní po viac ako 27 mesiacoch

od podania návrhu vyhlásený rozsudok vo veci.

Zákonnej sudkyni na jej žiadosť bol 2x predsedníčkou súdu predĺžený termín

na vyhotovenia a odoslanie rozsudku a to najprv do 28. 09. 2015 a neskôr do 15. 10. 2015.

2

Po doručení Rozsudku... bolo zo strany navrhovateľa... podané dňa 27. 10. 2015

odvolanie a to iba voči výroku, ktorým došlo zo strany súdu k určeniu výživného.

... Na základe zistení OS Martine o vykonanom doručení Rozsudku v uvedenej veci

mu bola na písomnom vyhotovenom rozsudku vyznačená... právoplatnosť výroku o rozvod

manželstva.

Po viac ako mesiaci od vyznačenia vyššie uvedenej právoplatnosti, bolo zo strany

konajúceho súdu navrhovateľovi listom oznámené, že vyznačená právoplatnosť sa ruší, a to

z dôvodu že odporkyňou došlo k podaniu odvolania voči rozsudku v celom rozsahu.

V súčasnej dobe je vec na odvolacom súde - Krajskom súde v Žiline,

sp. zn. .

Uvedená vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.»

4. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia označených práv podľa , listiny

a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a na základe kritérií

aplikovaných na jeho prípad uvádza:

„... Predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva a neexistuje žiadna

skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné kvalifikovať namietané konanie ako právne

či skutkovo zložité.

... Správanie sťažovateľa v tomto konaní bolo a je také, že žiadnym spôsobom

nezapríčinil existujúce prieťahy v tomto konaní. Sťažovateľ sa zúčastňoval pojednávaní

nariadených okresným súdom, na výzvy súdu reagoval v súdom určených lehotách

prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu a neexistuje tu žiadna skutočnosť,

ktorá by mohla byť pripísaná na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

... Čo sa týka postupu Okresného súdu Martin v namietanom konaní, podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou

činnosťou... Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa

dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu...“

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresnému súdu Martin prikazuje, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. Krajskému súdu Žilina , prikazuje aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.000 Eur...,

ktoré mu je Okresný súd Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. Okresný súd Martin je povinný nahradiť trovy konania...“

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

9. Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v

ods. 2 listiny môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol

pred podaním sťažnosti podľa (), a preto už

k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže

dochádzať (m. m. ).

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

14. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní okresný

súd meritórne rozhodol o návrhu sťažovateľa rozsudkom z 15. júla 2015, ktorým rozviedol

manželstvo sťažovateľa a odporkyne, a zároveň rozhodol o úprave práv a povinností

rodičov k maloletému na čas po rozvode. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil,

že na základe účastníkmi konania podaných odvolaní okresný súd predložil 28. januára

2016 spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)

na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch. Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta

nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní, bola ústavnému

súdu doručená 9. mája 2016, teda v čase, keď k porušovaniu označeného základného práva

postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, pretože spis sa už nenachádzal

v dispozičnej sfére okresného súdu z dôvodu jeho predloženia odvolaciemu súdu.

Predložením spisu odvolaciemu súdu spolu s opravnými prostriedkami účastníkov konania

okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo

postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec

posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného

súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila predložením odvolaní

6

sťažovateľa a odporkyne odvolaciemu súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého konania, prípadne

prieťahy v ňom (, ).

15. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

17. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že podľa jeho

zistení bolo vo veci sťažovateľa meritórne rozhodnuté už aj odvolacím súdom (ktorého

postup sťažovateľ v sťažnosti ani nenamietal), a to rozsudkom z 8. júna 2016, ktorým

krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016