Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 416/2016
PDF · 162.75 KB
No categories available
I. ÚS 416/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom
JUDr. Danielom Malikom, Rázusova 4213/3, Martin, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom
pod sp. zn. 20 P 163/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 163/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie, predmetom ktorého je
návrh sťažovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
na čas po rozvode, začalo 23. apríla 2013 doručením návrhu sťažovateľa okresnému súdu.
3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedol:
«Prvé pojednávanie pred Okresným súdom Martin sa uskutočnilo až dňa 11. 03.
2014, to takmer po roku od podania návrhu.
Ďalšie pojednávanie bolo vykonané dňa 05. 09. 2014, opätovne bolo odročené a bol
nariadený termín pojednávania na 04. 11. 2014, to však bolo dňa 03. 11. 2014 zákonnou
sudkyňou odročené.
Následný termín pojednávania bol nariadený na deň 11. 03. 2015, až po takmer
5 mesiacoch. Pojednávanie bolo v daný deň odročené na termín 28. 04. 2015, avšak dňa
24. 04. 2015 zákonná sudkyňa... odročila termín nariadeného pojednávania na deň 27. 05.
2015 a to z nasledujúceho dôvodu : „ Pojednávanie určené na deň 28. 04. 2015 sa z dôvodu
na strane samosudkyne, ktorá pre pracovnú zaťaženosť nebola schopná preštudovať spis
za účelom doplnenia dokazovania.“ Tento dôvod považuje sťažovateľ za absurdný,
nemajúci zákonnú oporu v postupe súdu v konaní. Po viac ako dvoch rokov od podania
návrhu si samosudkyňa nebola schopná postupne spis naštudovať, čo aj sama uviedla.
Pojednávanie odročené na deň 27. 05. 2015 sa ani nekonalo, a bolo opätovne dňa
25. 05. 2015 odročené na deň 30. 06. 2015.
Dňa 02. 06. 2015 bola právnym zástupcom navrhovateľa zaslaná e-mailom žiadosť...
predsedníčke Okresného súdu Martin... a možné osobné stretnutie... Stretnutie sa konalo
dňa 05. 06. 2015... Na uvedenom stretnutí navrhovateľ... sa osobne... sťažoval a podal ústnu
sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
na nekonanie zákonnej sudkyne vo veci 20P/163/2013. Pani predsedníčka súdu jeho ústnu
sťažnosť prijala a vyslovila, že vo veci sa pokúsi vykonať nápravu.
Pojednávanie určené na deň 30. 06. 2015 bolo odročené na deň 15. 07. 2015.
Dňa 15. 07. 2015 bolo na nariadenom pojednávaní po viac ako 27 mesiacoch
od podania návrhu vyhlásený rozsudok vo veci.
Zákonnej sudkyni na jej žiadosť bol 2x predsedníčkou súdu predĺžený termín
na vyhotovenia a odoslanie rozsudku a to najprv do 28. 09. 2015 a neskôr do 15. 10. 2015.
2
Po doručení Rozsudku... bolo zo strany navrhovateľa... podané dňa 27. 10. 2015
odvolanie a to iba voči výroku, ktorým došlo zo strany súdu k určeniu výživného.
... Na základe zistení OS Martine o vykonanom doručení Rozsudku v uvedenej veci
mu bola na písomnom vyhotovenom rozsudku vyznačená... právoplatnosť výroku o rozvod
manželstva.
Po viac ako mesiaci od vyznačenia vyššie uvedenej právoplatnosti, bolo zo strany
konajúceho súdu navrhovateľovi listom oznámené, že vyznačená právoplatnosť sa ruší, a to
z dôvodu že odporkyňou došlo k podaniu odvolania voči rozsudku v celom rozsahu.
V súčasnej dobe je vec na odvolacom súde - Krajskom súde v Žiline,
sp. zn. 7CoP/7/2016.
Uvedená vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.»
4. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia označených práv podľa ústavy, listiny
a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a na základe kritérií
aplikovaných na jeho prípad uvádza:
„... Predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva a neexistuje žiadna
skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné kvalifikovať namietané konanie ako právne
či skutkovo zložité.
... Správanie sťažovateľa v tomto konaní bolo a je také, že žiadnym spôsobom
nezapríčinil existujúce prieťahy v tomto konaní. Sťažovateľ sa zúčastňoval pojednávaní
nariadených okresným súdom, na výzvy súdu reagoval v súdom určených lehotách
prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu a neexistuje tu žiadna skutočnosť,
ktorá by mohla byť pripísaná na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
... Čo sa týka postupu Okresného súdu Martin v namietanom konaní, podľa ustálenej
judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen
samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou
činnosťou... Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu...“
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/163/2013 porušené boli.
2. Okresnému súdu Martin prikazuje, aby vo veci sp. zn. 20P/163/2013 konal
bez zbytočných prieťahov.
3. Krajskému súdu Žilina , prikazuje aby vo veci sp. zn. 7CoP/7/2016 konal
bez zbytočných prieťahov.
4. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.000 Eur...,
ktoré mu je Okresný súd Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
5. Okresný súd Martin je povinný nahradiť trovy konania...“
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4
8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P 163/2013.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38
ods. 2 listiny môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol
pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už
k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže
dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť
účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
14. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní okresný
súd meritórne rozhodol o návrhu sťažovateľa rozsudkom z 15. júla 2015, ktorým rozviedol
manželstvo sťažovateľa a odporkyne, a zároveň rozhodol o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému na čas po rozvode. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil,
že na základe účastníkmi konania podaných odvolaní okresný súd predložil 28. januára
2016 spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch. Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta
nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní, bola ústavnému
súdu doručená 9. mája 2016, teda v čase, keď k porušovaniu označeného základného práva
postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, pretože spis sa už nenachádzal
v dispozičnej sfére okresného súdu z dôvodu jeho predloženia odvolaciemu súdu.
Predložením spisu odvolaciemu súdu spolu s opravnými prostriedkami účastníkov konania
okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie
právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo
postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec
posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného
súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila predložením odvolaní
6
sťažovateľa a odporkyne odvolaciemu súdu pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohol
žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého konania, prípadne
prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05).
15. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch
sťažovateľa už nerozhodoval.
17. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že podľa jeho
zistení bolo vo veci sťažovateľa meritórne rozhodnuté už aj odvolacím súdom (ktorého
postup sťažovateľ v sťažnosti ani nenamietal), a to rozsudkom z 8. júna 2016, ktorým
krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016