Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 412/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti IMA INVEST s. r. o., Hviezdoslavova 41,

Zlaté Moravce, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. René Hudzovič, s. r. o.,

Štefánikova trieda 49, Nitra, konajúcou advokátom JUDr. Reném Hudzovičom, ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti IMA INVEST s. r. o. o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 29. marca

2016 doručená sťažnosť spoločnosti IMA INVEST s. r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len ,,okresný súd“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla, že v procesnom postavení

oprávnenej je účastníkom exekučného konania, ktoré sa začalo jej návrhom na vykonanie

exekúcie, ktorý podala u súdneho exekútora 4. novembra 2014. Exekučným titulom

bolo uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -77 z 1. marca 2013, ktorým

v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -376

z 31. mája 2013 bolo (okrem iného) povinnej −

(ďalej aj ,,povinná“) nariadené, aby sa zdržala konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom

bránila sťažovateľke v užívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v hospodárení

v lesoch na bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach, ktoré je sťažovateľka oprávnená

užívať na základe nájomnej zmluvy.

3. Súdny exekútor vydal 12. januára 2015 upovedomenie o začatí exekúcie. Povinná

následne podala 27. januára 2015 u súdneho exekútora námietky proti exekúcii a tiež návrh

na odklad exekúcie. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplynulo, že okresný súd vyšším

súdnym úradníkom uznesením z 8. júna 2015 rozhodol tak, že námietky povinnej, ako aj jej

návrh na odklad exekúcie zamietol. Na odvolanie povinnej o veci rozhodoval sudca

okresného súdu, ktorý uznesením z 8. februára 2016 námietky, ako aj návrh na odklad

exekúcie rovnako zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. februára 2016.

4. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na skutočnosť, že v jej exekučnej veci bola

výrazne prekročená zákonná 60-dňová lehota na rozhodnutie o námietkach, a taktiež

uviedla, že sa opakovane obrátila so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu

okresného súdu, ktorý konštatoval čiastočnú dôvodnosť sťažností. Keďže však sťažovateľka

neakceptovala spôsob vybavenia svojej sťažnosti predsedom okresného súdu, obrátila sa

tiež opakovane na predsedu Krajského súdu v Žiline (ďalej len ,,krajský súd“) so žiadosťou

o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Predsedom krajského súdu bola jej prvá žiadosť

vyhodnotená ako opodstatnená, následná však ako nedôvodná.

5. Následne sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v súvislosti s prieťahmi sa

v uvedenom konaní obrátila aj na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak

ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nedostala odpoveď na jej podanie. V ďalšej časti

sťažnosti sťažovateľka cituje vybranú judikatúru ústavného súdu a rozsiahlo špecifikuje

význam predmetného exekučného konania pre ňu samotnú. V tejto súvislosti akcentuje

na konanie povinnej, ktorá jej znemožňuje užívať nehnuteľnosti, ktoré má v nájme, čím jej

vzniká veľká škoda (zmarené investície, nemožnosť poberania úžitkov z nehnuteľností,

nemožnosť ťažby dreva, úverové zaťaženie, mzdové výdavky a pod.). V petite sťažnosti

navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v označenom konaní porušené bolo, žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 96 683 € a náhradu trov konania v sume 363,79 €. Návrh na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v uvedenej sume sťažovateľka odôvodnila tak, že:

,,Táto suma by mala sťažovateľovi nahradiť aspoň z nepatrnej časti to, o čo prišiel

a bol ukrátený v dôsledku toho, že okresný súd nebol schopný konať tak, aby bola skutkovo

a právne jednoduchá vec právoplatne skončená v zákonnej lehote. Zo znaleckého posudku...

je zrejmé, že len predpokladaný ušlý zisk z predaja nevyťaženého dreva (škoda) v roku 2015

dosiahol sumu 580 100 €, čo v priemere na 1 mesiac činí sumu 48 341,66 € a teda

sťažovateľom uplatnená suma 96 683 € ako primerané finančné zadosťučinenie je

dvojmesačným ušlým ziskom z ťažby dreva.“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho

odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom

ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa stabilizovanej a konštantnej judikatúry ústavného súdu základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

základného práva ešte trvalo. Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto

poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, nedochádza

k porušovaniu namietaného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú podľa (napr. ,

). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu z 8. februára 2016

právoplatným 23. februára 2016 bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach povinnej

proti exekúcii, ako aj o jej návrhu na odklad exekúcie, čím došlo ku skončeniu konania

pred okresným súdom, v ktorom podľa tvrdení sťažovateľky malo byť porušené jej

základné právo podľa . Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému

súdu 29. marca 2016. Z uvedeného vyplýva, že konanie o námietkach povinnej proti

exekúcii a o jej návrhu na odklad exekúcie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu

sťažovateľkinho základného práva podľa , bolo v čase uplatnenia

ochrany práv prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému súdu skončené. Ak už teda

v čase podania sťažnosti okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal, nemohol ani porušovať

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto neostalo

ústavnému súdu iné, ako odmietnuť sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd sa

nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti (primerané finančné

zadosťučinenie a náhrada trov konania). Pre úplnosť však ústavný súd dodáva, že návrh

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno stotožňovať s prípadnou

škodou, ktorá mohla sťažovateľke vzniknúť nečinnosťou okresného súdu. Z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie

ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv (zbytočné prieťahy

v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. , ). Primerané

finančné zadosťučinenie však nemožno zamieňať s právom na náhradu škody spôsobenej

nečinnosťou okresného súdu (napr. , ), ktoré má iný ústavný

základ ( v spojení s ) a o ktorom rozhodujú príslušné

všeobecné súdy v konaní podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016