Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 423/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

JUDr. Dagmar Valentovou, advokátska kancelária, Panská 15, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Dňa 19.11.2012 - bol podaný návrh

na Okresnom súde Bratislava I - žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov, sp. zn.

, ktorý návrh podala ako navrhovateľka

proti žalovaným v I. až IV. rade, a to (žalovaná v I. rade),

(žalovaný v II. rade), (žalovaná v III. rade) a

(žalovaná v IV. rade), ktorým návrhom bol žalovateľkou napádaný prevod

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam (uvedeným nižšie).“.

Sťažovateľka poukázala na to, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii žalovanej v 3. rade „o určenie

neplatnosti právnych úkonov“ došlo k zbytočným prieťahom. Uviedla, že vo veci boli

vydané dve predbežné opatrenia, ktoré boli napadnuté odvolaniami. „Súd sa počas konania

nezaoberal podanými odvolaniami a po takmer 2 rokoch konanie prerušil, pričom išlo

o nesprávne rozhodnutie, nakoľko vo veci prebiehalo dedičské konanie po žalovanom

v 2. rade, ktorý dňa 28.01.2014 zomrel, pre ktoré dedičské konanie bol predmetný spor

a jeho výsledok podstatný.“ V napadnutom konaní boli podané dve sťažnosti na prieťahy

v konaní, ktoré boli vyhodnotené ako dôvodné.

Sťažovateľka v sťažnosti konštatovala, že „Žalobkyňa a Žalovaní, najmä žalovaná

v III. rade boli pre nečinnosť súdu nútení uzavrieť mimosúdnu dohodu a žalobkyňa

so žalovanou v III. rade ako podielové spoluvlastníčky sa dohodli, že predmetnú

nehnuteľnosť predajú a výťažok z predaja nehnuteľnosti si rozdelia.“ Tiež uviedla, že

„Sťažovateľka ako aj ostatní žalovaní sa museli dať zastúpiť v konaní o mimosúdnom

urovnaní Advokátskou kanceláriou, s čím sa spájajú zvýšené náklady na ukončenie

predmetného sporu, pričom dohadovacie konanie trvalo niekoľko mesiacov a výsledkom

bola dohoda o urovnaní a ukončenie predmetného sporu späťvzatím návrhu žalobkyne.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

po prerokovaní veci rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, a aby prikázal

okresnému súdu zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 43 200 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd po zistení relevantných okolností prípadu konštatuje, že námietky

sťažovateľky sú nedôvodné. Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že účastníci

napadnutého konania uzavreli mimosúdnu dohodu, na základe ktorej došlo k späťvzatiu

návrhu v napadnutom konaní a ukončeniu predmetného sporu. Tieto skutočnosti uviedla

sama sťažovateľka a ústavný súd ich nemá dôvod spochybňovať. Zároveň poukazuje na to,

že pohnútky, ktoré viedli účastníkov napadnutého konania k uzavretiu mimosúdnej dohody,

a tým k ukončeniu sporu (aj keď tým dôvodom mala byť nečinnosť súdu), nie sú právne

relevantné z hľadiska rozhodovania o sťažnosti sťažovateľky.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnuté konanie vedené pred

okresným súdom bolo skončené uznesením o zastavení konania z 8. februára 2016, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 3. marca 2016. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu

doručená 21. apríla 2016.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola

ústavnému súdu doručená v čase, keď k prieťahom zo strany okresného súdu v napadnutom

konaní už nemohlo dochádzať, keďže v napadnutom konaní bol návrh vzatý späť a toto

konanie bolo právoplatne skončené 3. marca 2016. Uzavretím mimosúdnej dohody

a následným právoplatným zastavením napadnutého konania došlo k odstráneniu stavu

právnej neistoty sťažovateľky, pričom k tomu došlo pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ak v čase prerokovávania sťažnosti na ústavnom súde už nedochádza k porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru ústavný súd

sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25

ods. 2 po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr.

, , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016