Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 437/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátska kancelária, Bajzova 2, Košice,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2016

faxom a 23. mája 2016 poštou doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha ochrany základného práva podľa č1. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ktoré bolo podľa jej názoru porušené postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s konaním

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pretože:

„Odo dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného až do dňa

vydania uznesenia Krajského súdu v Košiciach, tak uplynulo obdobie vyše roka a pol, kedy

súd nevykonával úkony smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Súdy

tak o návrhu zastavenie exekúcie rozhodovali súhrnne devätnásť mesiacov...“

Podľa tvrdenia sťažovateľky „nekoncepčnou a sporadickou činnosťou súdu

dochádza k porušovaniu jedného zo základných práv sťažovateľky garantovaného

SR, v čl. 48 ods. 2, ako aj medzinárodných právnych predpisoch, čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd“.

Sťažovateľka požiada o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 €,

ktorú odôvodnila stavom „trvania jej právnej neistoty, straty dôvery v základné princípy

súdnej činnosti“. Poukázala na obdobie, počas ktorého ostala sama s ťažko postihnutou

dcérou a nemohla sa domôcť plnenia, na ktoré mala v zmysle zákona nárok. Takýto stav

podľa názoru sťažovateľky nemôže byť v právnom štáte akceptovateľným a ústavne

udržateľným.

Navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice II, v konaní vedenom pod sp. zn. , porušil práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je

Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

363,79 Eur do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet právnej zástupkyne sťažovateľky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obdobne tak aj

práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd si obstaral spisový materiál na vec sa vzťahujúci a zistil tento priebeh

namietaného konania:

- 25. marca 2014 okresný súd na základe žiadosti súdnej exekútorky

JUDr. Hlavňovej, doručenej okresnému súdu 27. februára 2014, vydal poverenie pre súdnu

exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú vo veci oprávnenej (sťažovateľky) proti povinnému

na vymoženie povinnosti zaplatiť sťažovateľke dlžné manželské

výživné vo výške 1 065,06 € a bežné manželské výživné vo výške 16,60 €,

- 20. júna 2014 exekútorka doručila okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie,

ktorý podal povinný,

- 6. októbra 2014 okresný súd doručil právnej zástupkyni sťažovateľky

JUDr. Geleneky Hencovskej návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný, s tým, aby

sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrila,

- 16. októbra 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila vyjadrenie k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie. Sťažovateľka nesúhlasí so zastavením exekúcie,

- 17. októbra 2014 exekútorka doručila okresnému súdu žiadosť o oznámenie, ako

okresný súd rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal povinný,

- 3. novembra 2014 okresný súd uznesením č. k. -29 návrh povinného

na zastavenie exekúcie zamietol (právoplatnosť nadobudlo 13. mája 2016),

- 8. decembra 2014 povinný doručil odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 3. novembra 2014,

- 17. decembra 2014 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky

na vyjadrenie sa k odvolaniu povinného,

- 16. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o predĺženie lehoty

na vyjadrenie,

- 6. februára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky doručila vyjadrenie k odvolaniu

povinného. Navrhla, „aby ho súd v celom rozsahu zamietol“,

- 22. septembra 2015 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 26. februára 2016 krajský súd vrátil spis okresnému súdu s uznesením č. k.

-47 z 27. januára 2016, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením č. k.

29 z 3. novembra 2014 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Po odvolaní

povinného proti tomuto uzneseniu krajský súd rozhodol uznesením č. k.

47 z 27. januára 2016 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažnosť ústavnému

súdu sťažovateľka doručila 23. mája 2016. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd

konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu

vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom,

a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 19. mája 2016 faxom a 23. mája 2016

poštou, t. j. v čase, keď okresný súd už v namietanej veci nekonal, v dôsledku čoho už

k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016