Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 481/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [pôvodne vedenom

pod sp. zn.1 T 114/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 2. mája 2014 doručenej

Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 6. mája 2014 tento vydal dňa 25. novembra 2014

Nález sp. zn.: , ktorým rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaniach vedených pod sp. zn.: a sp. zn.: porušené boli.

Vec vedená pod sp. zn.: bola pôvodne vedená pod sp. zn.: .

Pred vydaním uvedeného nálezu boli uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn.:

zo dňa 25. mája 2011 konania vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.:

a pod sp. zn.: spojené na spoločné konanie. Dňa 21. mája 2014

okresný súd vylúčil zo spoločného konania vedeného pod sp. zn.: vec pôvodne

vedenú pod sp. zn.: na samostatné konanie a vylúčenej veci pridelil sp. zn.:

.

Po vydaní nálezu obdržal sťažovateľ predvolanie zo dňa 7. januára 2015 na hlavné

pojednávania nariadené na 12. februára 2015 o 10:00 hod. Ďalšie pojednávanie vo veci

bolo nariadené na 25. septembra 2015 o 8:30 hod. Hlavné pojednávanie bolo následne

odročené na 6. novembra 2015 o 9:30 hod. Hlavné pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť

6. novembra 2015 sa odročilo na 23. decembra 2015 o 9:30 hod.

Na hlavnom pojednávaní uskutočnenom dňa 23. decembra 2015 súd vydal rozsudok,

ktorým bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, pretože nie je pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný. Na strane 11 písomného vyhotovenia rozsudku súd uviedol: „Súd mal teda

v konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaný úmyselne uviedol nepravdivý údaj

o poškodenom, ktorý bol spôsobilý narušiť jeho rodinné vzťahy, čo údaj o nevere

nepochybne je spôsobilý.“

Sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal, pretože prípad považuje za premlčaný a má

za to, že súd zistil nielen neúplný skutkový stav, ale aj nepravdivý, nesprávne právne posúdil

vec, nepreukázalo sa, že by sa stal skutok tak, ako uvádza obžaloba, nebol preukázaný ani

úmysel a z ďalších v odvolaní uvedených dôvodov.

Krajský súd v Žiline sťažovateľa upovedomil, že dňa 26. mája 2016 o 11:00 hod. sa

uskutoční verejné zasadnutie.

Vec nebola do dnešného dňa právoplatne ukončená.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Právo podľa článku 48 ods. 2

a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: porušené bolo.

2. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-

EUR, ktoré je mu Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy konania

vo výške 303,16 EUR k rukám jeho právneho zástupcu a to do 15 dní od doručenia tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) malo dôjsť

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v priebehu

napadnutého konania v období po náleze ústavného súdu sp. zn.

z 25. novembra 2014 rozsudkom sp. zn. z 23. decembra 2015 rozhodol vo veci

a po podaní odvolania sťažovateľom Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.

z 26. mája 2016 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sťažovateľa spod obžaloby

oslobodil. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím

ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol

v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom

v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 10. mája 2016, t. j. v čase, keď okresný súd

už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom

nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016