Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 476/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., Politických

vězňů 1272/21, Praha - Nové Město, Česko, zastúpenej advokátskou kanceláriou

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. februára

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., Politických

vězňů 1272/21, Praha - Nové Město, Česko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. februára 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 13 C

43/2014 zo 4. augusta 2014 vyhovel návrhu sťažovateľky a zaviazal žalovanú

na zaplatenie zmenkovej sumy 1 011,01 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne

zo sumy 1 011,01 € od 30. januára 2011 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej

sumy 1 011,01 € od 7. marca 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3

zmenkovej sumy a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania. O odvolaní žalovanej

rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. z 28. apríla

2015 tak, potvrdil označený rozsudok súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku

odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým

uznesením tak, že zrušil označený rozsudok odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu a vec

vrátil Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie najvyšší súd

odôvodnil tým, že postupom vo veci konajúcich súdov došlo k odňatiu možnosti konať

pred súdom.

Sťažovateľka v sťažnosti nesúhlasí s právnymi názormi uvedenými v odôvodnení

napadnutého uznesenia a tvrdí, že neboli splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, preto je toho názoru, že najvyšší súd nepostupoval správne, ak dospel k záveru

o existencii procesnej vady zakladajúcej prípustnosť dovolania žalovanej. Sťažovateľka

svoje presvedčenie odôvodňuje s poukazom na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu k výkladu Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pričom je toho názoru, že

námietky žalovanej uvedené v dovolaní smerovali k nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, a teda neboli splnené podmienky prípustnosti jej dovolania.

V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

o jej sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením najvyššieho

súdu bolo porušené jej základné práva podľa a právo podľa

dohovoru, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a veci vráti najvyššiemu súdu

na ďalšie konania a prizná jej úhradu trov konania.

2

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnený návrh ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Sťažovateľka svoje námietky založila na premise, že najvyšší súd v odôvodnení

svojho napadnutého rozhodnutia nesprávne postupoval, ak nedostatočné a nepreskúmateľné

odôvodnenie napadnutého uznesenia posúdil ako dôvod prípustnosti dovolania žalovanej

podľa s poukazom na už uvedené zjednocujúce stanovisko

občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu k výkladu , v zmysle

ktorého sa považuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia len za inú vadu [§ 241 ods. 2

písm. b) , pozn.], ktorá však nezakladá vadu v zmysle .

Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

konštatuje, že sťažovateľka vychádza zo zlej premisy, v dôsledku ktorej jej námietky sú

neopodstatnené. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu, v ktorej najvyšší súd uviedol:

„Žalovaná v dovolaní namieta, že záväzok zo zmenky vznikol na základe zmluvy

o úvere, uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava zo dňa 23.2 2010,

pričom predmetný úver jej bol poskytnutý ako spotrebiteľovi, na ktorého sa vzťahuje

ochrana podľa o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho

vzhľadom na príslušný procesný postup v zmysle Nariadenia ako aj právny základ

predmetného vzťahu bol súd povinný vyzvať žalobcu na doplnenie jeho podania ako aj

predloženie ďalších dôkazov.

4

Z

lánku 19 Nariadenia, ktorého ustanovenia je potrebné aplikovať na predmetné

konanie vyplýva, že pokiaľ nie je ustanovené inak. európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Je

zrejmé, že pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý

proces a zásadu kontradiktórnosti konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho

pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie

rozhodnutia /čl. 9 Nariadenia/. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské

spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného.

Z

l. 4 odsek 4 Nariadenia vyplýva, Že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré

poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, umožní žalobcovi predložiť

určené doplňujúce informácie alebo doklady v lehote, ktorú mu určí.

V predmetnej veci žalobca nepožadoval vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Nariadenie možno preto považovať za procesný prostriedok, ktorým možno urýchliť

konanie, čo však nebráni súdu postupovať s rešpektovaním vyššej ochrany spotrebiteľa,

na ktorého sa vzťahuje ochrana podľa o spotrebiteľských úveroch,

ako aj v znení neskorších predpisov, do ktorých bola transponovaná

smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vykonaním

potrebného dokazovania.

V danom prípade konajúce súdy vychádzali výlučne zo skutočnosti, že predmetom

konania je právo žalobcu zo zmenky ako abstraktného cenného papiera, oddeleného

od dôvodov jej vystavenia bez doplnenia podania žalobcu o skutočnosti, umožňujúce

zohľadniť existenciu právnej úpravy, týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a ochrany

spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie

podľa a

lánku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Je preto daná existencia

namietaného dovolacieho dôvodu podľa ..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 3

a § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.“

Ústavný súd považuje za vhodné na tomto mieste skonštatovať, že odôvodnenie

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je

z tohto pohľadu akceptovateľné, rešpektuje zákonnú úpravu, pričom prekročenie právomoci

najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého uznesenia ústavný súd nezistil. Zároveň ho

nemožno považovať ani za arbitrárne, pretože najvyšší súd uviedol úvahu, na základe ktorej

dospel k svojim záverom.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne

konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet

žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú

dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu

uplatneným v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti toho názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu

nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecnými súdmi by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa ten natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa

názoru ústavného súdu predmetný výklad najvyššieho súdu takéto nedostatky nevykazuje

(m. m. ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016

6