Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 553/2016
PDF · 121.99 KB
No categories available
II. ÚS 553/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
a , obaja bytom , zastúpených
Advokátskou kanceláriou SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát Mgr. Peter Svitok, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 182/2013 a jeho uznesením
z 8. októbra 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronickým
podaním 29. decembra 2014 doručená sťažnosť a
, obaja bytom (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
Advokátskou kanceláriou SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát Mgr. Peter Svitok, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 182/2013 a jeho uznesením z 8. októbra 2014.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobou podanou Okresnému súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhali proti obchodnej spoločnosti
, (ďalej len „žalovaná“), uloženia
povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode bytu č. 22 na 2. poschodí bytového domu súpisné
číslo 3105 na ulici , spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a zariadeniach vo veľkosti 175/10000, zapísaných na na Okresnom
úrade , katastrálnom odbore (do 1. októbra 2013 Správa katastra
, pozn.), okres
(ďalej len „byt“), medzi žalovanou ako predávajúcou
a sťažovateľmi ako kupujúcimi, a to za cenu určenú podľa § 18 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov.
Okresný súd žalobu sťažovateľov zamietol (sťažovatelia v sťažnosti neuviedli
spisovú značku ani dátum vydania prvostupňového rozsudku, pozn.). Proti zamietavému
rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 9 Co 305/2011 z 31. januára 2013
tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Následne sťažovatelia
podali proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 9 Co 305/2011 z 31. januára 2013 dovolanie,
ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 182/2013 z 8. októbra 2014 odmietol.
Sťažovatelia argumentujú, že v ich „... právnej veci nenadobudol Žalovaný Byt na
základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva podľa § 4 Zákona o bytoch, avšak ako
nepeňažný vklad na základe vyhlásenia vkladateľa podľa Obchodného zákonníka v procese
veľkej privatizácie, a preto pri použití gramatického výkladu sa na túto právnu vec
nevzťahuje výnimka z kontraktačnej povinnosti podľa § 29 ods. 9 Zákona o bytoch.“.
V nadväznosti na citované sťažovatelia namietajú, že „pri posudzovaní kontraktačnej
povinnosti na strane žalovaného sa súdy prejednávajúce túto vec jednostranne stotožnili
so stanoviskom Žalovaného a uzavreli, že s ohľadom na skutkový stav prípadu nie je
Žalovaný povinný predať Sťažovateľom byt za cenu podľa Zákona o bytoch. Sťažovatelia
nesúhlasia s takýmto právnym posúdením povinnosti Žalovaného...“.
Sťažnosť sťažovateľov v predloženom znení nespĺňala náležitosti kvalifikovaného
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané v § 20 a § 50 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“), keďže k nej okrem iného nebola pripojená kópia sťažnosťou
napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a zároveň
nebolo k sťažnosti pripojené ani splnomocnenie na ich zastupovanie advokátom
s výslovným uvedením, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2
Ústavný súd prípisom zo 17. júna 2016 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby
sťažnosť doplnil o chýbajúce náležitosti v lehote 7 dní od doručenia tohto prípisu. Podľa
doručenky právny zástupca sťažovateľov prevzal výzvu na doplnenie sťažnosti 24. júna
2016, ale napriek upozorneniu ústavného súdu na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v ustanovenej lehote a ani do dňa
predbežného prerokovania sťažnosti nedoplnil.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť sťažovateľov nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Ústavný
súd napriek tomu, že nie je povinný odstraňovať nedostatky v náležitostiach sťažnosti
z úradnej povinnosti, pretože na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom [čo vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 409/04,
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010)], vyvinul úsilie zabezpečiť chýbajúce
náležitosti sťažnosti sťažovateľov.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to
splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.
II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, IV. ÚS 213/2010).
Právny zástupca sťažovateľov aj napriek výzve ústavného súdu zo 17. júna 2016 do
dňa predbežného prerokovania sťažnosti sťažnosť sťažovateľov o chýbajúce náležitosti
nedoplnil, hoci bol na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upozornený.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júla 2016