Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 609/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Laktišom,

Advokátska kancelária, Mariánska 8, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. V 2/2015

z 31. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

1 Obdo V 2/2015 z 31. marca 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca domáhal na

Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

z 11. februára 2010 registrovanej na Správe katastra Galanta pod č. V 332/10, v časti

týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho práva k podielu 50063089/56582400 z celku

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. , katastrálne územie ,

z predávajúceho (žalovaný v prvom rade) na kupujúceho (žalovaného v druhom rade),

z dôvodu porušenia predkupného práva sťažovateľa na kúpu spoluvlastníckeho podielu.

2.1 Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol dovolanie sťažovateľa proti

rozsudku najvyššieho súdu č. k. -328 z 30. októbra 2014, ktorým najvyšší súd

zmenil rozsudok krajského súdu č. k. -275 z 15. októbra 2013, ktorým krajský

súd rozhodol o žalobe sťažovateľa o neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade tak, že kúpna zmluva je neplatná.

2.2 Najvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol: „Predmetom dovolania je

právoplatný rozsudok odvolacieho súdu, ktorým prvostupňový súd rozsudok zmenil. ...

V danej veci je dovolanie žalobcu prípustné podľa Návrh

žalovaného v 1. rade, citovaný vo vyjadrení k dovolaniu, aby dovolací súd dovolanie

odmietol s poukazom na ustanovenie § 66f zákona č. 328/ 1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov, Najvyšší súd Slovenskej republiky ( )

označil za právne irelevantný, nakoľko na daný prípad sa citované ustanovenie nevzťahuje.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania je, či odvolací súd rozhodol

v súlade so zákonom, keď žalobu o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi

žalovaným v 1. rade ako predávajúcom a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, zamietol.

Z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca si jeho predkupné právo uplatnil

listom zaslaným správcovi dňa 27. 1. 2010, ale toto právo nevyužil. Táto skutočnosť je

zrejmá a z vykonaného dokazovania nesporná. Tvrdenie žalobcu v dovolaní, že ide

o zavádzajúce tvrdenie odvolacieho súdu, preto dovolací súd kvalifikuje ako nedôvodné

a ničím nepreukázané. Všetky tvrdenia žalobcu v dovolaní sú v podstate tendenčné, žalobca

v dovolaní ničím nepreukázal akou nečinnosťou správcu a jeho účelovým zameraním mu

žalovaný v 1. rade - správca konkurznej podstaty úpadcu, zabránil jeho predkupné právo

nevyužiť.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, že žalobca mal

vedomosť o tom, čo do podstaty patrí, ktorá je v spoluvlastníctve úpadcu a že si môže

predkupné právo uplatniť najneskôr do speňaženia majetku, vedel, že mal právo zaplatiť

sumu za spoluvlastnícky podiel, čím by splnil podmienku stanovenú zákonom o konkurze

a vyrovnaní. Fakt, že žalobca túto podmienku nesplnil je jednoznačný a vyplýva aj

zo samotného obsahu dovolania, keď je v ňom uvedené, že žalobca sa nemienil zúčastniť

ako záujemca na ponukovom konaní. Žalobca mohol mať vedomosť o predajnej cene

určenej znalcom a jeho tvrdenie, že o takto určenú predajnú cenu záujem nemal, nie je

dôvod na tvrdenie, že z dôvodu nečinnosti žalovaného v 1. rade - správcu konkurznej

podstaty, mu bola odňatá možnosť využiť jeho predkupné právo. Odvolací súd dospel

k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobcovi práve pre nečinnosť jeho

samého a nezložením zábezpeky, teda nevyužitím jeho predkupného práva, toto predkupné

právo, zaniklo.

Z predložených dôkazov založených v spise je zrejmé, že predaj bol uskutočnený na

základe opatrenia konkurzného súdu, teda na základe rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) v zmysle uvedeného dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie dovolaním, je vecne správne a dovolanie žalobcu

s poukazom na ustanovenie ako nedôvodné zamietol.“

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ako podielový spoluvlastník po oboznámení sa

o zamýšľanom speňažení spoluvlastníckeho podielu úpadcu uverejnenom žalovaným

v prvom rade ako správcom konkurznej podstaty úpadcu v denníkoch SME a UJ SZÓ dňa

2. januára 2010 o speňažení spoluvlastníckeho podielu mimo dražby reagoval písomným

podaním z 27. januára 2010 adresovaným žalovanému v prvom rade, ktorý ho osobne

prevzal 27. januára 2010, a uplatnil si predkupné právo ako spoluvlastník predmetných

nehnuteľností podľa . Podľa sťažovateľa na osobnom

rokovaní žalovaný v prvom rade odmietol so sťažovateľom absolútne rokovať o ním

uplatnenom nároku ako podielového spoluvlastníka nehnuteľností podľa ustanovenia § 140

a pri tomto osobnom rokovaní žalovaný v prvom rade poskytol

sťažovateľovi len podmienky predaja majetku úpadcu, ako keby sťažovateľ mal mať

postavenie záujemcu v rámci konkurzného konania. Navyše podľa sťažovateľa písomným

podaním z 1. februára 2010 žalovaný v prvom rade odmietol poskytnúť sťažovateľovi

akúkoľvek cenu, ktorá bola predmetom speňažovania v rámci predaja mimo dražby,

a zároveň cenu a číslo bankového účtu správcu konkurznej podstaty úpadcu, na ktoré chcel

sťažovateľ okamžite uhradiť cenu spoluvlastníckeho podielu do termínu tzv. speňažovania

majetku úpadcu mimo dražby.

3.1 Sťažovateľ ďalej dôvodí, že pri uplatňovaní svojho predkupného práva nebol

povinný uhrádzať akýkoľvek preddavok v rámci vyhláseného speňažovania majetku úpadcu

mimo dražby, pretože svoj nárok ako podielový spoluvlastník dotknutých nehnuteľností

uplatnil voči žalovanému v prvom rade podľa , avšak podľa

sťažovateľa bezvýsledne vzhľadom na negatívny a nečinný postoj žalovaného v prvom

rade vyjadrený v jeho písomnom podaní z 1. februára 2010.

3.2 Bližšiu argumentáciu k obsahu napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a jeho

záverom, ktorými mali byť porušené označené ústavné práva sťažovateľa, sťažovateľ

v sťažnosti neuvádza.

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa (...) na súdnu ochranu podľa

, na vlastníctvo podľa

Slovenskej republiky, a na rovnoprávne postavenie v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3

, ako aj právo na majetok podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu SR

v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa zo dňa 31.03.2016 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 31.03.2016 sa

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. (...) sa priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,- EUR,

(slovom: pätnásťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť

do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. priznáva trovy právneho zastúpenia 363,79 EUR (slovom:

tristošesťdesiattri eur, sedemdesiatdeväť centov), ktoré je povinný Najvyšší súd SR zaplatiť

na účet advokáta JUDr. Gabriela Laktiša, advokáta, so sídlom Mariánska 8, 949 01 Nitra,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že svoje predkupné právo ako

spoluvlastník k nehnuteľnostiam uplatnil v súlade s , a preto

nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.

8. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) (právo na spravodlivý proces).

8.1 Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až ().

8.2 Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu

( ), ako aj práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť

každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného

procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva

na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť ().

8.3 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , ,

, ).

8.4 Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle

procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi

rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z , sú jedny

zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania

pred svojvôľou súdu.

8.5 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych

garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa

odvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne

nižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na

ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov

(pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie z 3. 5. 2001,

bod 2).

8.6 Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych

záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

9. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či

odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu signalizuje potenciálnu arbitrárnosť

v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem na vec sťažovateľa a s tým spojené

možné porušenie označených ústavných práv sťažovateľa, alebo naopak, či vzhľadom na

odôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu v ňom uvedené je sťažnosť zjavne

neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie konanie by nebolo možné konštatovať

porušenie označených ústavných práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

9.1 Posudzujúc procesný postup najvyššieho súdu v konaní o dovolaní sťažovateľa,

ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd vo veci sťažovateľovho dovolania konal zákonom

predpísaným procesným postupom (podľa v tom čase platného a účinného § 242 a nasl.

). Postup najvyššieho súdu plne korešpondoval

so zákonnými požiadavkami kladenými na postup dovolacieho súdu po zistení prípustnosti

dovolania a požiadavkami kladenými a dohovorom na procesný postup

všeobecného súdu.

9.2 Z formálneho hľadiska nemožno napadnutému rozsudku najvyššieho súdu pre

účely posudzovania dodržania dikcie a nasl. nič vytknúť. Napadnutý rozsudok

najvyššieho súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej reglementácie

formálnej kvality rozhodnutia dovolacieho súdu tejto procesnej formy.

9.3 Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie

ustanovení (právnych noriem týkajúcich sa predkupného práva

spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu  )

dovolacím súdom a aj odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ústavný súd

uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych

záveroch napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nič ústavne nekonformné, čo by

nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Najvyšší súd nijako

nevybočil z medzí určených a nasl. , ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny názor, aplikoval a interpretoval príslušné právne

normy v súlade s ich znením, obsahom i duchom.

9.4 Je pravdou, že odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je

stručnejšie, avšak najvyšší súd odpovedal na ťažiskové otázky vzťahujúce sa na vec

sťažovateľa a vyplývajúce zo skutkového stavu. Najvyšší súd najmä poukázal, že

sťažovateľ si síce uplatnil predkupné právo listom zaslaným správcovi úpadcu (t. j.

žalovanému v prvom rade) dňa 27. januára 2010, ale toto právo nevyužil, keďže nezaplatil

kúpnu cenu určenú znalcom, hoci o jej výške bol na základe osobného stretnutia

so žalovaným v prvom rade uzrozumený.

9.5 Žalovaný v prvom rade uskutočnil písomnú ponuku (§ 605 Občianskeho

zákonníka in fine), pričom pri osobnom stretnutí sťažovateľa so žalovaným v prvom rade po

uplatnení predkupného práva zo strany sťažovateľa mu oznámil cenu spoluvlastníckeho

podielu. Sťažovateľ však túto cenu určenú znalcom nebol ochotný zaplatiť, čím

neakceptoval ofertu ( a nasl. ), t. j. neprejavil vôľu uzatvoriť

zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu. Správne potom najvyšší súd konštatoval, že

predkupné právo sťažovateľovi neakceptovaním tejto ceny a z toho vplývajúcim

nezaplatením tejto na účet žalovaného v prvom rade zaniklo (§ 606 Občianskeho

zákonníka).

9.6 Právne závery najvyššieho súdu nie sú vzhľadom na (i) teoretické východiská

a princípy vlastné inštitútu predkupného práva spoluvlastníka podľa

( v spojení s až ), (ii) dokázaný skutkový stav

a (iii) potrebu odpovedať na ťažiskové premenné v konkrétnej veci, arbitrárne alebo ústavne

neudržateľné a nemohlo tak dôjsť k porušeniu ústavných procesných práv sťažovateľa

v zmysle a nasl. . Nemohlo taktiež dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa vlastniť

majetok ( a dodatkového protokolu), keďže otázku uplatnenia

predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu najvyšší súd posúdil ústavne udržateľným

spôsobom.

9.7 Závery najvyššieho súdu a ich odôvodnenie, ako aj jeho postup v dovolacom

konaní je teda nutné považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého

ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov ústavný súd

odmietol sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016