Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 602/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou STOKLASA &

STOKLASOVÁ s. r. o., Farská 25, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 24. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016

doručená sťažnosť , , (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. marca 2016. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 6. júna 2016.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalovaná účastníčkou konania

vedeného Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. ,

v ktorom sa (ďalej len „žalobkyňa“) domáhala zaplatenia sumy 10 000 €

ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že sa domáhala práva na ochranu svojej osobnosti

a osobnostných práv podľa a nasl. , do ktorých sťažovateľka

neoprávnene zasiahla ako vodička motorového vozidla pri dopravnej nehode, pričom

v rámci trestného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. bola

preukázaná vina sťažovateľky. Žalobkyňa utrpela pri tejto dopravnej nehode trieštivú

vnútrokĺbovú zlomeninu dolnej časti ľavej vretennej kosti s posunom kostných úlomkov,

zlomeninu ľavého kŕčka stehennej kosti pod hlavicou stehennej kosti s posunom kostných

úlomkov a trieštivou zlomeninou ľavého predlaktia s posunom kostných úlomkov.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že samotná žalobkyňa v rámci svojej výpovede na

pojednávaní v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. svoj nárok

odôvodnila tým, že jej operácia trvala tri hodiny, na ruke jej zostali jazvy, ktoré si musí

zakrývať oblečením alebo veľkými hodinkami, bojí sa ísť cez prechod, hoci voľakedy bez

problémov vyšla aj na orech. Zatiaľ nevyhľadala pomoc psychiatra. Pri ceste autom musí

v ňom byť v pololežatej polohe. Kríva, mala by ísť na výmenu kĺbu, musí však dať

sponzorské nemocnici vo výške 3 000 € a musí dať aj sponzorské operatérovi. Vyžaduje si

24-hodinovú opateru. Žalobkyňa ďalej uvádza, že variť navarí a ožehlí len to najnutnejšie.

Nemôže chodiť po schodoch, býva na siedmom poschodí, stane sa, že dvakrát do mesiaca

nejde výťah a vtedy síce ide po schodoch, ale pomáha jej manžel. Má strach z áut

a prechodov. Je zamestnaná na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite ako upratovačka.

Pracovný čas má od 7.30 h do 15.30 h. K dispozícii má vozík, o ktorý sa môže oprieť,

rovnako tak aj o mop, pričom práca jej trvá dlhšie, robí ju pomalšie, ale robí ju. Musí

vydržať ešte tri roky, potom pôjde do dôchodku. Keď ide peši, udrží nákupnú tašku

s mliekom a rožkami. Podlahu umýva mopom tak, že ho drží oboma rukami, robí to

rovnako ako pred nehodou, avšak pomalšie.

Podľa zistenia okresného súdu žalobkyni bola z titulu bolestného vyplatená suma

2 751 €, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia suma 4 267 €, z titulu straty na zárobku

počas práceneschopnosti 435,40 € a z titulu vecnej škody 44,85 €, teda spolu 7 498,25 €.

Okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobkyňa sa

domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. Žalobkyňa

v žalobe aj na pojednávaní popísala zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, ale aj to,

aké sú následky poškodenia jej zdravia. Okresný súd považoval za preukázané, že sa

žalobkyňa nároku domáhala na základe tých istých skutkových okolností, v súvislosti

s ktorými jej bola poukázaná poisťovňou náhrada škody ako bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa inak skutkovo neodôvodnila tvrdenia, na základe

ktorých by mala prípadne nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13

ods. 2 . Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa sa nemôže na

základe totožných skutkových tvrdení domáhať ochrany osobnosti, keď na základe týchto

skutkových tvrdení jej už bola priznaná náhrada škody. Nie je totiž prípustné, aby sa osoba,

ktorá bola dotknutá na zdraví, pokúšala žalobou o ochranu osobnosti nahradzovať či

navyšovať svoje nároky z titulu náhrady škody. Na základe už uvedených dôvodov okresný

súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie, avšak neskôr ho v

plnom rozsahu vzala späť, na základe čoho uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 294/2015-

167 zo 16. júla 2015 bolo odvolacie konanie zastavené.

Uznesením okresného súdu č. k. -173 z 26. novembra 2015 bola

žalobkyňa zaviazaná zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške 2 513,30 € na

účet jej právneho zástupcu. Okresný súd vychádzal z hodnoty sporu 10 000 €, teda zo sumy

uplatnenej žalobkyňou.

Proti uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie s argumentáciou, že

správne sa pri stanovení výšky tarifnej odmeny nemalo vychádzať zo sumy 10 000 €, ale

zo sumy 2 000 € s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska

tarifa“), keďže v spore išlo o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Uznesením krajského súdu č. k. -181 z 24. marca 2016 bolo uznesenie

okresného súdu zmenené tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť sťažovateľke náhradu trov

konania vo výške 900,06 €. Podľa názoru krajského súdu predmetom sporu bola ochrana

osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, pričom v takomto prípade tarifná hodnota

v zmysle § 10 ods. 8 advokátskej tarify predstavovala sumu 2 000 €.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd porušil jej označené práva podľa ,

listiny a dohovoru.

Krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu konštatovaním, že na rozdiel od

okresného súdu je toho názoru, že predmetom sporu bola ochrana osobnosti s náhradou

nemajetkovej ujmy. Tento právny názor (napriek tomu, že išlo o zmeňujúce rozhodnutie)

podľa sťažovateľky nijakým spôsobom neodôvodnil, čo znamená, že uznesenie krajského

súdu je nedostatočne odôvodnené, a to zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b) .

Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla: „Skutočnosť, že

návrh navrhovateľky bol označený ako Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

neznamená, že navrhovateľka sa aj reálne domáhala náhrady nemajetkovej ujmy.

O skutočnosti, že navrhovateľka svojim návrhom nežiadala náhradu nemajetkovej ujmy

svedčí aj právoplatný rozsudok okresného súdu, v ktorom je uvedené, že navrhovateľka sa

v návrhu domáhala úhrady sumy 10 000 € na základe tých istých skutkových okolností,

na základe ktorých jej bola poukázaná zo strany Allianz náhrada škody vyplatená titulom

bolestného vo výške 2.751 € a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.267 €.

S poukazom na ustanovenie , sa má ust.

vyhl. č. aplikovať iba vtedy, ak bola súdom priznaná náhrada nemajetkovej

ujmy v peniazoch alebo aj v prípade, ak by navrhovateľke nebola priznaná náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale súd by konštatoval zásah do práva na ochranu

osobnosti navrhovateľky a primerané zadosťučinenie navrhovateľky by malo spočívať

v nejakej činnosti odporkyne, na ktorú by ju súd aj zaviazal. Navyše každé podanie je

potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a v tomto smere okresný súd jasne konštatoval, že

navrhovateľka sa svojim návrhom náhrady nemajetkovej ujmy nedomáhala, práve naopak

z obsahu podania, ako aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že sa duplicitne domáhala

náhrady škody.“

Na argumentoch uvedených vo vyjadrení na odvolanie sťažovateľka trvá aj teraz.

Zdôrazňuje pritom, že krajský súd sa s týmito námietkami sťažovateľky nezaoberal a iba

konštatoval svoj odlišný názor, podľa ktorého predmetom sporu bola ochrana osobnosti

s náhradou nemajetkovej ujmy. Sťažovateľka však má právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, pričom je povinnosťou súdu účinne sa zaoberať námietkami a argumentmi

účastníka konania, čo však krajský súd neurobil, keď svoj právny záver nijako neodôvodnil.

Uznesenie krajského súdu je preto arbitrárne, nepresvedčivé a popiera základné princípy

spravodlivého procesu.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -181 z 24. marca

2016 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -181 z 24. marca 2016

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konania.

3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia v sume 363,79 €

(2 úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie zastúpenia, sťažnosť á 143 € + režijný

paušál 8,58 € + 20 % DPH), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet

Advokátskej kancelárii STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -181 z 24. marca 2016 vyplýva, že

ním bolo zmenené uznesenie okresného súdu č. k. -173 z 26. novembra 2015

tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške 900,06 €

na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti. Podľa konštatovania krajského

súdu z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobkyne o náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10 000 € z titulu ochrany osobnosti podľa § 11

a nasl. . Sťažovateľka mala v konaní plný úspech, a preto podľa

mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej

v súvislosti s týmto konaním vznikli a boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie

práva. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne rozhodol o trovách konania podľa

, ale pritom nesprávne vychádzal z odmeny za

jeden úkon právnych služieb vo výške 270,54 €. Na rozdiel od okresného súdu je krajský

súd toho názoru, že predmetom sporu bola ochrana osobnosti s náhradou nemajetkovej

ujmy, pričom v takomto prípade tarifná hodnota v zmysle § 10 ods. 8 advokátskej tarify je

2 000 €. V dôsledku toho odmena za jeden úkon právnej služby bola iba 91,29 €.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľka je presvedčená že hoci žaloba podaná žalobkyňou bola označená ako

žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv žalobkyne

v zmysle a nasl. , v skutočnosti z obsahového hľadiska išlo

o náhradu škody na zdraví vo výške 10 000 €. To potvrdzujú podľa nej aj závery okresného

súdu vo veci samej.

Podľa názoru ústavného súdu závery krajského súdu sa javia ako dostatočné

a presvedčivé, nenesú teda známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Samotná

skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný názor, porušenie označených článkov

, listiny a dohovoru bez ďalšieho nezakladá.

Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, možno ustáliť, že

žalobkyňa sa nielen formálne (z hľadiska použitých slovných spojení, resp. právnych

termínov), ale aj z obsahového hľadiska domáhala peňažného nároku vyplývajúceho

zo zákonných ustanovení o ochrane osobnosti, teda z porušenia jej osobnostných práv. Tak

z jej žaloby, ako aj účastníckej výpovede pred okresným súdom je zrejmé, že podľa jej

právneho názoru či presvedčenia na základe označených skutočností má mať nárok nielen

na náhradu škody za ublíženie na zdraví v podobe bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, ale aj na peňažné odškodnenie za nemajetkovú ujmu utrpenú na osobnostných

právach v zmysle a nasl. .

Z právoplatného rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, vyplýva,

že žalobkyňa sa náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie osobnostných práv domáhala,

opierajúc sa o tie isté skutkové okolnosti, na základe ktorých už predtým bola (zrejme bez

súdneho rozhodnutia) odškodnená poisťovňou, u ktorej bola zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sťažovateľky poistená. Podľa právneho názoru

okresného súdu je vylúčené, aby na základe rovnakých skutočností, resp. na základe

rovnakých následkov bola poskytnutá tak náhrada škody na zdraví, ako aj peňažná náhrada

nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany osobnosti. Keďže na základe uplatnených skutočností

žalobkyňa už dostala náhradu škody, jej nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy

z titulu ochrany osobnosti vyhodnotil ako nedôvodný, a žalobu preto zamietol.

Vzhľadom na obsah uvedených listinných dôkazov ústavný súd nemá pochybnosti

o tom, že predmetom konania bol nárok na peňažné plnenie ako satisfakciu za porušenie

osobnostných práv, a preto právne posúdenie otázky výšky náhrady trov právneho

zastúpenia zo strany krajského súdu sa javí ako opodstatnené.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2016