Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 611/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2,

, a 2, a 2, , a

Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu č. 12

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5,

čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30

Všeobecnej deklarácie ľudských práv, práv zaručených Medzinárodným paktom

o občianskych a politických právach, Medzinárodným paktom o sociálnych, ekonomických

a kultúrnych právach, Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie na

akomkoľvek základe, Dohovorom proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovorom o právach osôb

so zdravotným postihnutím postupom v konaní a uzneseniami Okresného súdu Žilina č. k.

-173 z 11. júna 2010 a č. k. -319 z 25. januára 2012 v spojení

s postupom v konaní a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. augusta 2010 a sp. zn. z 29. februára 2012, ako aj postupom v konaní

a uzneseniami Okresného súdu Žilina č. k. -233 z 24. mája 2011, č. k.

-280 z 18. októbra 2011, č. k. -350 z 20. septembra 2012

a sp. zn. z 3. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta

2013 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1

a 2, , , (ďalej len „“),

ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), čl. 1 ods. 1

a 2 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „protokol č. 12“), čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3, čl. 5, čl. 7, čl. 8, čl. 10, čl. 12, čl. 17

ods. 1 a 2, čl. 22, čl. 25 ods. 1, čl. 28, čl. 29 ods. 2 a 3 a čl. 30 Všeobecnej deklarácie

ľudských práv (ďalej len „deklarácia“), práv zaručených Medzinárodným paktom

o občianskych a politických právach, Medzinárodným paktom o sociálnych, ekonomických

a kultúrnych právach, Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie na

akomkoľvek základe, Dohovorom proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovorom o právach osôb so zdravotným

postihnutím postupom v konaní a uzneseniami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -173 z 11. júna 2010 a č. k. -319 z 25. januára 2012

v spojení s postupom v konaní a uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 30. augusta 2010 a sp. zn. z 29. februára 2012,

ako aj postupom v konaní a uzneseniami okresného súdu č. k. -233

z 24. mája 2011, č. k. -280 z 18. októbra 2011, č. k. -350

z 20. septembra 2012 a sp. zn. z 3. decembra 2010 (spolu ďalej len

„napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že všeobecné súdy napadnutými uzneseniami

uložili sťažovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok, resp. nepriznali mu oslobodenie od

súdnych poplatkov. V jednom prípade (uznesenie č. k. -350 z 20. septembra

2012) okresný súd prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pred týmto

súdom pod sp. zn. .

3. Podľa sťažovateľa o nerovnakom zaobchádzaní, šikanovaní a prieťahoch v konaní

s poškodzovaním zdravia a ohrození života infarktom sťažovateľa (aj jeho manželky)

hovorí priebeh konaní pred všeobecnými súdmi, v ktorom mu súdy odmietli priznať

akékoľvek oslobodenie od súdnych poplatkov a prideliť mu bezplatného právneho zástupcu,

na čo má podľa jeho slov právo, lebo aj konajúci sudca ho v konaní vedenom pod sp. zn.

od súdnych poplatkov oslobodil za tých istých podmienok a pridelil mu

bezplatného právneho zástupcu, a oslobodený s pridelením bezplatného právneho zástupcu

bol aj v iných konaniach. Sťažovateľ preto považuje postup a napadnuté uznesenia

všeobecných súdov za nerovnaké zaobchádzanie, šikanovanie a diskrimináciu, ktoré sú

neprípustné, pretože aj v predchádzajúcom konaní zaplatil súdny poplatok prakticky

zbytočne, čo navodzuje podľa jeho názoru dojem, že je to robené úmyselne tak, aby sa

sťažovateľovi zbytočne „vyháňali finančné prostriedky z vačku“ a znemožnilo sa mu spory

o jeho vlastníctvo doviesť do úspešného konca, podľa mienky sťažovateľa zrejme

zo „zaujatosti“ súdu.

3.1 Sťažovateľ poukazuje aj na to, že konanie pred okresným súdom prerušené

uznesením č. k. -350 z 20. septembra 2012 bolo neoprávnene prerušené

z toho dôvodu, že v tejto istej veci s tými istými účastníkmi bola ,

odporkyňou v druhom rade, podaná 10. októbra 2011 žaloba o určenie vlastníckeho práva

vedená na okresnom súde pod sp. zn. , hoci podľa názoru sťažovateľa podľa

ustanovenia začatie konania bráni tomu, aby v tej istej

veci prebiehalo na súde iné konanie, čo tiež sťažovateľ považuje za zaujatosť súdu,

diskrimináciu, cielené prieťahy v konaní, finančné šikanovanie a snahu zo strany súdu

pripraviť ho o majetok, ako to je podľa neho zrejmé z predložených dokumentov, pretože

táto žaloba nie je podľa presvedčenia sťažovateľa podložená žiadnym právnym podkladom,

iba klamstvom a zavádzaním zo strany navrhovateľky a podvodným konaním strediska

geodézie Žilina pri vykonávaní THM v 80 rokoch.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom v konaní

napadnutými uzneseniami všeobecných súdov boli porušené ním označené práva, ďalej aby

ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia všeobecných súdov a vec vrátil týmto na ďalšie

konania a aby priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu označených práv postupom v konaní a uzneseniami

okresného súdu č. k. -173 z 11. júna 2010 a č. k. -319

z 25. januára 2012 v spojení s postupom v konaní a uzneseniami krajského súdu sp. zn.

z 30. augusta 2010 a sp. zn. z 29. februára 2012

6. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

6.1 Princíp subsidiarity spočíva v tom, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. , ).

6.2 Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti postupu

v konaní a napadnutým uzneseniam okresného súdu č. k. -173 z 11. júna

2010 a č. k. -319 z 25. januára 2012 odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach

sťažovateľa v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať

o napadnutých uzneseniach okresného súdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný

prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutým uzneseniam okresného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti

namietaného porušenia ústavných práv sťažovateľa postupom v konaní a uzneseniami

okresného súdu č. k. -173 z 11. júna 2010 a č. k. -319

z 25. januára 2012 odmietol podľa pre nedostatok

svojej právomoci.

7. Čo sa týka postupu v konaní a uznesení krajského súdu sp. zn.

z 30. augusta 2010 a sp. zn. z 29. februára 2012, ústavný súd zistil, že tieto

uznesenia nadobudli právoplatnosť 20. októbra 2010, resp. 11. apríla 2012.

7.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

7.2 Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 2. augusta 2013. Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť nebola podaná v lehote predpokladanej pre

podanie sťažnosti.

7.3 Ústavný súd preto sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv

postupom v konaní a uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 30. augusta 2010

a sp. zn. z 29. februára 2012 odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 3 pre oneskorenosť.

K namietanému porušeniu označených práv postupom v konaní a uzneseniami

okresného súdu č. k. -233 z 24. mája 2011, č. k. -280

z 18. októbra 2011, č. k. -350 z 20. septembra 2012 a sp. zn.

z 3. decembra 2010

8. Z napadnutých uznesení okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol vo všetkých

štyroch prípadoch oprávnený podať proti uzneseniam okresného súdu odvolania, o čom bol

aj riadne poučený. O podaných odvolaniach bol oprávnený rozhodovať krajský súd.

8.1 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

8.2 Zo sťažnosti nie je zrejmé či sťažovateľ takéto odvolania aj podal. Akokoľvek

však sťažnosť smerujúca iba proti napadnutým uzneseniam okresného súdu, proti ktorým

bolo prípustné odvolanie, je podaná predčasne, keďže existoval iný orgán verejnej moci

(krajský súd) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľovým právam a slobodám.

8.3 Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

v časti namietaného porušenia ústavných práv sťažovateľa postupom v konaní

a uzneseniami okresného súdu č. k. -233 z 24. mája 2011, č. k.

-280 z 18. októbra 2011, č. k. -350 z 20. septembra 2012

a sp. zn. z 3. decembra 2010 odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 1 pre neprípustnosť.

9. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2016