Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 508/2016
PDF · 180.98 KB
No categories available
III. ÚS 508/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Cycle, s. r. o., Svetlá 1, Bratislava,
zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátska kancelária, Haličská cesta
3200, Lučenec, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok
zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd „konaním“ Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 K 79/2015
a „v konaní“ Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKR 8/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Cycle, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2016
doručená sťažnosť spoločnosti Cycle, s. r. o., Svetlá 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“,
v citáciách aj „dlžník“), v ktorej namieta porušenie základného práva vlastniť majetok
zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd „konaním“ Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
1 K 79/2015 a „v konaní“ Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 43 CoKR 8/2016.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd na základe návrhu spoločnosti GB
management, a. s., Slavníkova 2357/9, Praha-Břevnov, Česká republika (ďalej len „veriteľ“
alebo „navrhovateľ“), uznesením č. k. 1 K 79/2015-66 z 13. januára 2016 vyhlásil
na majetok sťažovateľa konkurz, ustanovil správcu a vyzval veriteľov na prihlasovanie ich
pohľadávok. Podľa tvrdenia sťažovateľa mu predmetné uznesenie „nebolo... doručené
a dozvedel sa o ňom zo zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku...“.
Sťažovateľ napadol prvostupňové uznesenie okresného súdu odvolaním,
v ktorom namietal splnenie hmotnoprávneho predpokladu vyhlásenia konkurzu, ktorým je
platobná neschopnosť. Ako dôkaz predložil audítorskú správu z 3. augusta 2015,
ktorou preukazoval, že obchodná spoločnosť EKOTREND MYJAVA, s. r. o., Rudník 16,
ktorá sa so sťažovateľom zlúčila, „evidovala ku dňu 3.6.2015 len jeden neuhradený
finančný záväzok vo výške 142 052,01 Eur a jednu pohľadávku vo výške 168.258,65 Eur,
ktoré sú predmetom súdnych sporov“.
Krajský súd uznesením č. k. 43 CoKR 8/2016-192 z 21. apríla 2016 prvostupňové
uznesenie okresného súdu potvrdil. Zdôraznil skutkovú stránku veci, keď uviedol, že «súd
prvého stupňa postupoval v zmysle § 19 ods. 1 ZKR, keď uznesením č. k. 1K/79/2015-52
zo dňa 26. 11. 2015 vyzval dlžníka, aby sa do 20 dní od doručenia uznesenia vyjadril
k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Uznesenie bolo dlžníkovi doručované na
jeho adresu Hronská 85, Banská Bystrica, zásielka súdu bola poštou vrátená dňa 07. 12.
2015 s poznámkou „adresát neznámy“. Podľa zápisnice z mimoriadneho valného
zhromaždenia spoločnosti dlžníka konaného dňa 19. 01. 2016, ktoré dlžník pripojil
k odvolaniu MVZ schválilo zmenu sídla spoločnosti z doterajšieho sídla Hronská 85,
Banská Bystrica na nové sídlo Svetlá 1, 811 02 Bratislava. Do obchodného registra bola
nová adresa sídla spoločnosti dlžníka zapísaná od 31. 03. 2016.».
Krajský súd potom s poukazom na fikciu doručenia podľa § 48 ods. 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ako aj na § 19
ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uzavrel, že okresný súd „postupoval
správne... keď zásielku súdu obsahujúcu uvedené uznesenie považoval za doručenú
po 3 dňoch od vrátenia tejto zásielky ako nedoručenej súdu, t. j. 11. 12. 2015. Odvolací súd
súhlasí so záverom súd prvého stupňa v tom, že 20 - dňová lehota na preukázanie platobnej
schopnosti dlžníkovi uplynula dňa 31. 12. 2015, dlžník svoju platobnú schopnosť
neosvedčil.“.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sa opätovne akcentujú skutočnosti tvrdené už
v odvolaní sťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu o vyhlásení
konkurzu. Následne sa predmetom kritiky stáva nedostatočné odôvodnenie uznesenia
krajského súdu i nesprávne právne posúdenie veci z jeho strany. K namietanému porušeniu
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy malo dôjsť tým, že okresný súd
sťažovateľa „s návrhom na vyhlásenie konkurzu neoboznámil a konkurz vyhlásil na jeho
majetok bez pojednávania a bez toho, aby bol sťažovateľ k veci vypočutý“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo vec samej takto rozhodol:
„Právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, základného práva vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky konaním Okresného súdu Banská Bystrica číslo 1K/79/2015 a v konaní Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 43CoKR/8/2016 porušené bolo.
Ústavný súd SR ruší rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica číslo 1K/79/2015
- 66 zo dňa 13.1.2016
Ústavný súd SR ruší rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica číslo
43CoKR/8/2016 – 192 zo dňa 21.4.2016, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica číslo 1K/79/2015 – 66 zo dňa 13.1.2016
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré sú
porušovatelia povinní uhradiť advokátovi JUDr. Ondrej Szilágyi, advokátska kancelária,
Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, na jeho účet vedený v ....
vo výške 363,80 Eur.“
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol aj nariadenie dočasného opatrenia spočívajúceho
v zákaze „pokračovať v konkurznom konaní č. 1K/79/2015“ adresovanom okresnému súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona
o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné
náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.
Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.
Začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ovládané dispozičnou zásadou,
ktorá prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna
ochrana, na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu tak
formálne vybavený návrh na začatie konania (sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných
podmienok pre ďalšie konanie o sťažnosti.
1. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy...
Z obsahu návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že tento bol spísaný 9. mája
2016 a doručený ústavnému súdu osobne 15. júla 2016. Ako sťažovateľ je označená
spoločnosť „Cycle s. r. o., so sídlom Svetlá 1, 811 02 Bratislava Zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel sro, vložka č. 29467/S“.
Z internetovej domény obchodného registra (www.orsr.sk) ústavný súd zistil,
že obchodná spoločnosť sídliaca na ulici Svetlá 1, Bratislava, s identifikačným číslom
organizácie 46 879 501, od 2. júna 2016 právne neexistuje pod obchodným menom „Cycle
s. r. o.“, ale pod obchodným menom „SAPUCHA s. r. o.“. Tieto fakty potvrdzujú aj údaje
uverejnené v registri úpadcov, ktorý je informačným systémom verejnej správy vedeným
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (https://ru.justice.sk/ru-verejnost-
web/pages/konanieDetail.xhtml?konanieId=1123&back=true).
Z popísaných skutočností a zistení vyplýva, že 15. júla 2016, keď bol návrh
na začatie konania doručený ústavnému súdu, a tým začalo konanie o ňom, už navrhovateľ
nepoužíval obchodné meno „Cycle s. r. o.“. Pritom obchodné meno obchodnej spoločnosti
individualizuje túto právnickú osobu ako subjekt práva a odlišuje ju od iných subjektov.
Niet teda pochýb, že § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde pri uvedení, kto návrh na začatie
konania ústavnému súdu podáva, musí v prípade obchodnej spoločnosti ako právnickej
osoby obsahovať jej aktuálne obchodné meno, nie obchodné meno, ktoré táto obchodná
spoločnosť používala v minulosti.
Sťažnosť teda nespĺňa jednu zo zákonných náležitostí predpísaných v § 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v čase spísania
sťažnosti (9. mája 2016) ešte sťažovateľ používal obchodné meno „Cycle s. r. o.“.
Rozhodujúcim je totiž časový okamih začatia konania pred ústavným súdom, a to je deň
doručenia návrhu na začatie konania ústavnému súdu (§ 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
nie deň spísania podania obsahujúceho návrh na začatie konania.
2. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Uplatňovanie citovaného ustanovenia osobitnej časti zákona o ústavnom súde je úzko
previazané so zásadou viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konanie.
Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). To znamená, že ústavný súd
môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.
Judikovaný názor sa nepochybne vzťahuje aj na zásah, ktorý rešpektujúc § 50 ods. 1
písm. b) zákona o ústavnom súde sťažovateľ ako vadný identifikuje spôsobom pre ústavný
súd záväzným. Inak povedané, z petitu sťažnosti musí ústavný súd jednoznačným
a nezameniteľným spôsobom rozpoznať, aký verejnomocenský zásah má podrobiť ústavno-
súdnemu prieskumu.
Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje vyslovenie porušenia jeho označených práv
„konaním“ okresného súdu sp. zn. 1 K 79/2015 a „v konaní“ krajského súdu sp. zn.
43 CoKR 8/2016. Konanie predstavuje v procesno-právnom zmysle súhrn množstva
procesných úkonov orgánu verejnej moci i účastníkov konania a iných subjektov na ňom
zúčastnených, ktoré sú z vecného hľadiska spojené orientáciou na právne záväzné
vyriešenie hmotnoprávnej stránky prejednávanej veci. Preto úlohou sťažovateľa
namietajúceho porušenie základných práv a slobôd v takom konaní je identifikovať
procesný úkon alebo iný konkrétny právne významný aspekt konania (napr. bezdôvodná
procesná pasivita), ktorý je podľa jeho názoru ústavno-právne vadný. Sťažovateľ tak musí
súčasne urobiť v petite svojej sťažnosti, teda v tej jej systematickej časti, v ktorej prednáša
svoju predstavu o výroku meritórneho rozhodnutia ústavného súdu. Vyžaduje to už
spomínaný § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ však v petite svojej sťažnosti neučinil zadosť požiadavke analyzovanej
v predchádzajúcom odseku. Ako ústavne škodlivé označil konanie oboch žalovaných
všeobecných súdov, čo je po právnej stránke pojem príliš široký na to, aby ústavný súd
dokázal spoľahlivo a bez rizika nežiaducej zámeny ustáliť predmet svojho prieskumu.
V tejto súvislosti ústavný súd, pravdaže, neopomenul, že zo spojenia odôvodnenia
sťažnosti s jej nedostatočným petitom by bolo možné vyvodiť, aké mocenské zásahy
všeobecných súdov porušujú podľa názoru sťažovateľa jeho základné práva a slobody.
Ústavný súd však v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyznačujúcom sa pri jeho začatí
bezvýnimočným uplatňovaním už konštatovanej dispozičnej zásady nie je oprávnený
„dopĺňať“ vlastným hodnotením sťažnosti ako celku taký sťažnostný návrh, ktorý nespĺňa
požiadavky kladené na jeho kvalitu zákonom o ústavnom súde.
Ústavný súd uzatvára, že predložená sťažnosť nespĺňa ani náležitosť predpísanú § 50
ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde.
3. V závere ešte ústavný súd dodáva, že pri charaktere popísaných formálnych
nedostatkov predloženej sťažnosti neprichádza do úvahy eventuálny procesný postup
spočívajúci vo výzve právnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
sťažnosti (§ 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 31a ods. 1 zákona
o ústavnom súde). Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené
zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené
náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05,
III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
4. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,
ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje zákon o ústavnom súde, a síce
označenie sťažovateľa (navrhovateľa) zodpovedajúce skutkovému a právnemu stavu v čase
podania sťažnosti, ako ani spoľahlivú a nezameniteľnú identifikáciu zásahu,
ktorý sťažovateľ vníma ako porušujúci jeho práva, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi obsiahnutými v sťažnostnom petite i návrhom na dočasné opatrenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016