Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 521/2016
PDF · 190.41 KB
No categories available
I. ÚS 521/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 47
Charty základných práv Európskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 20
ods. 1 a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami
uvedenými v tabuľke č. 1 až 4 v prílohe tohto rozhodnutia v spojení s uzneseniami
Okresného súdu Brezno (tabuľka č. 1), Okresného súdu Veľký Krtíš (tabuľka č. 2),
Okresného súdu Lučenec (tabuľka č. 3) a Okresného súdu Revúca (tabuľka č. 4) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými
značkami: Rvp 501/2016, Rvp 712/2016, Rvp 713/2016, Rvp 715/2016 až Rvp 717/2016,
Rvp 927/2016, Rvp 928/2016, Rvp 1244/2016, Rvp 1252/2016, Rvp 1254/2016,
Rvp 2039/2016 až Rvp 2042/2016 a Rvp 2047/2016 až Rvp 2050/2016 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 521/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. januára
2016, 20. januára 2016, 22. januára 2016, 28. januára 2016, 3. februára 2016 a 2. marca
2016 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva podľa čl. 47 Charty základných
práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 12
ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 14 dohovoru
postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami
uvedenými v tabuľke č. 1 až 4 v prílohe tohto rozhodnutia v spojení s uzneseniami
Okresného súdu Brezno (tabuľka č. 1), Okresného súdu Veľký Krtíš (tabuľka č. 2),
Okresného súdu Lučenec (tabuľka č. 3) a Okresného súdu Revúca (tabuľka č. 4) (ďalej len
„okresné súdy“ a „napadnuté rozhodnutia“).
2. Zo sťažností a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že
v rámci tejto činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami –
dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových
zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich
záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov
(rozhodcovských rozsudkov) boli sťažovateľkou podané návrhy na začatie exekučných
konaní, pri ktorých okresné súdy zistili, že na podklade tých istých rozhodcovských
rozsudkov už raz boli vedené exekučné konania, pričom tie boli zastavené z dôvodu, že ich
súdy posúdili ako nulitné právne akty, na podklade ktorých nie je možné viesť exekúciu.
Z tohto dôvodu okresné súdy zastavili exekučné konania s poukazom na znenie § 103, § 104
ods. 1 a § 159 ods. 3 v spojení s § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok účinný v čase vydania rozhodnutia okresných súdov (ďalej aj „OSP“), keďže
prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimi uzneseniami rozhodnutia
súdov prvého stupňa potvrdil.
3. Napriek už uvedeným dôvodom zastavenia exekučných konaní sťažovateľka
v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti
okresných súdov v pôvodných exekučných konaniach, ktoré zastavili z dôvodu
nespôsobilého exekučného titulu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho
posúdenia relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení príslušných
právnych predpisov na predmetné exekučné konania sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje
ústavnému súdu ich vlastnú interpretáciu.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností žiada, aby ústavný súd
vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného práva podľa čl. 47 charty, ako aj základných
práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu
a ktorým napadnuté uznesenia zruší a veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie.
Sťažovateľka zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
5. Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení
krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa
na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.A K spoločnému prerokovaniu vecí
9. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) alebo
V súlade s § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými
značkami: Rvp 501/2016, Rvp 712/2016, Rvp 713/2016, Rvp 715/2016 až Rvp 717/2016,
Rvp 927/2016, Rvp 928/2016, Rvp 1244/2016, Rvp 1252/2016, Rvp 1254/2016,
Rvp 2039/2016 až Rvp 2042/2016 a Rvp 2047/2016 až Rvp 2050/2016 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc
na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecného súdu, rozhodol ústavný súd, uplatniac
citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom
a napadnutými uzneseniami okresných súdov
11. V súvislosti s namietaným porušením označených článkov ústavy, charty
a dohovoru postupom a uzneseniami okresných súdov ústavný súd poukazuje na princíp
subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že
sťažovateľka má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba
v prípade, ak jej túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.
12. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné
súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc
ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných
súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
13. Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou
ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv
a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
14. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov bola sťažovateľka oprávnená
podať odvolania (čo aj urobila), o ktorých bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský
súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach proti napadnutým uzneseniam
okresných súdov vylučuje právomoc ústavného súdu.
15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažností pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie.
16. Nad rámec ústavný súd uvádza, že predmetnú časť ústavnej sťažnosti bolo možné
odmietnuť aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí vzhľadom na
skutočnosť, že ani v jednej sťažnosti nebol pripojený rovnopis uznesenia okresného súdu.
II.C K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom
a napadnutými uzneseniami krajského súdu
17. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia, ústavný súd v zásade nie je oprávnený
preskúmavať a posudzovať skutkové závery a právne názory všeobecného súdu vyjadrené
v jeho rozhodnutiach. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,
ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.
Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného
súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii
zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa
tento natoľko odchýlil od znenia jeho relevantných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
18. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažností bolo posúdiť, či
medzi odôvodnením napadnutých rozhodnutí krajského súdu a sťažovateľkou označenými
základnými právami podľa ústavy, charty, resp. právami podľa dohovoru a dodatkového
protokolu existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažností na
ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.
19. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí krajského súdu dospel
k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutia súdov prvého
stupňa ako vecne správne, náležitým spôsobom odôvodnil, čo potvrdzuje jeho
argumentácia. V odôvodnení krajský súd konštatoval, že prekážka rozsúdenej veci
predstavuje tzv. negatívnu procesnú podmienku civilného konania, ktorých posudzovanie
prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Keďže prekážka právoplatne rozhodnutej veci
nie je výslovne upravená v Exekučnom poriadku (zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. v platnom a účinnom znení), preto bolo potrebné postupovať
podľa § 251 ods. 4 OSP a zastaviť exekučné konanie v súlade s ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku. Aj keď v občianskom súdnom konaní nepredstavuje procesné
rozhodnutie prekážku právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní dochádza k jeho
zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu
v základnom (vyhľadávacom) sporovom konaní. Zastavenie exekučného konania preto
nepredstavuje výslovne procesné rozhodnutie. Lustráciou dotknutých spisov okresné súdy
zistili, že sťažovateľka opakovane podala návrhy na vykonanie exekúcie na podklade tých
istých rozhodcovských rozsudkov, o ktorých už raz exekučné súdy rozhodli, že nie sú
spôsobilým exekučným titulom, čo napokon potvrdil aj krajský súd, pretože už v týchto
prípadoch podala sťažovateľka odvolanie. Vzhľadom na to, že totožnosť veci, účastníkov,
ako aj nároku bola zachovaná, okresné súdy zastavili exekučné konania z dôvodu existencie
prekážky rozsúdenej veci. Nový návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne nové
dôvody, pre ktoré by mal exekučný súd posudzovať ten istý exekučný titul inak.
20. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je v súlade s ustálenou súdnou praxou
daná totožnosťou nároku, totožnosťou predmetu konania a totožnosťou osôb, pričom o tom
istom predmete konania možno hovoriť len v prípade, že tvrdený totožný nárok vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený.
21. Po vyhodnotení návrhu na vykonanie exekúcie ako totožného s predchádzajúcimi
návrhmi na vykonanie exekúcií v zmysle totožnosti veci danej tým istým právnym nárokom
a tým istým dôvodom vyplývajúcim z totožného skutkového stavu nemožno považovať
namietané rozhodnutia krajského súdu za svojvoľné.
22. Napadnuté rozhodnutia krajského súdu ani postup, ktorý im predchádzal, nie je
podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle
a sťažovateľka v sťažnostiach neuviedla takú argumentáciu vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu krajského súdu alebo k jeho postupu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať
pochybnosť o neudržateľnosti napadnutých rozhodnutí z ústavného hľadiska. Ústavný súd
tiež poukazuje na to, že krajský súd napadnutými rozhodnutiami, resp. svojím postupom,
sťažovateľke neodoprel spravodlivosť, a skutočnosť, že jej názor sa nezhoduje s právnym
názorom krajského súdu, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia.
23. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že niet žiadnej spojitosti
medzi posudzovanými rozhodnutiami krajského súdu a namietaným porušením práv
sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 charty a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto
sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti.
24. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, ku ktorému malo dôjsť z tých istých
dôvodov ako v prípade základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 charty a čl. 6 ods.
1 dohovoru.
25. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. II. ÚS 78/05) zastáva
názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv
a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1
ústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil
ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Inak povedané, o prípadnom
porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy by bolo možné uvažovať zásadne len
vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého
zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50
ústavy, resp. v spojení s ich porušením. Z uvedeného vyplýva, že porušenie základného
práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy (a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu) možno
v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať len v spojení s namietaním porušenia
základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až čl. 48 ústavy.
26. Ústavný súd v okolnostiach jednotlivých prípadov nezistil, že by rozhodnutia
krajského súdu boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom
omyle a v rozpore s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden
dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov, ku ktorým všeobecné súdy dospeli.
Ústavný súd na záver konštatuje, že označené rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj
dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnostiach neobsahujú také skutočnosti, ktoré by
svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov podľa čl. 46 až čl. 50 ústavy, a teda ani
základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu. Naopak, sťažovateľka pokračuje v nastolenom trende, t. j. v neustálom podávaní
tzv. formulárových ústavných sťažností, v ktorých namieta skutočnosti nesúvisiace
s napadnutými rozhodnutiami súdov.
27. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosti
sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti aj v časti, v ktorej namietala porušenie už
uvedených práv (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
28. Po odmietnutí sťažností sťažovateľky ako celku nebol už právny dôvod zaoberať
sa ich ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie uznesenia krajského súdu a uznesení
okresných súdov a priznaním náhrady trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016
Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 521/2016
Tabuľka č. 1 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení
všeobecných súdov
p. č. sťažnosťuznesenie Okresnéhouznesenie Krajského súdu
(Rvp)súdu Breznov Banskej Bystrici
Rvp 501/2016 4 Er 2289/20146 CoE 204/2015
1.z 27. apríla 2015z 12. novembra 2015
Rvp 716/2016 4 Er 2123/201412 CoE 27/2015
2.z 18. decembra 2014z 27. októbra 2015
Rvp 717/2016 1 Er 286/201543 CoE 384/2015
3.z 24. júna 2015z 28. októbra 2015 4. Rvp 927/2016 7 Er 362/201543 CoE 403/2015 z 25. júna 2015z 28. októbra 2015 5. Rvp 1254/2016 4 Er 2245/20145 CoE 196/2015 z 27. apríla 2015z 3. novembra 2015 6. Rvp 2041/2016 3 Er 356/201514 CoE 130/2015 z 1. júla 2015z 1. decembra 2015 7. Rvp 2042/2016 7 Er 384/201516 CoE 126/2015 z 25. júna 2015z 9. decembra 2015
Tabuľka č. 2 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení
všeobecných súdov
p. č. sťažnosťuznesení Okresného súduuznesení Krajského súdu
(Rvp)Veľký Krtíšv Banskej Bystrici
Rvp 713/2016 2 Er 794/201415 CoE 112/2015
1.z 27. júla 2015z 10. novembra 2015
Rvp 1252/2016 8 Er 780/20142 CoE 386/2015
2.z 18. augusta 2015z 30. októbra 2015 3. Rvp 2039/2016 2 Er 348/20155 CoE 230/2015 z 20. augusta 2015z 1. decembra 2015 4. Rvp 2040/2016 10 Er 678/20142 CoE 448/2015 zo 7. septembra 2015z 30. novembra 2015
Tabuľka č. 3 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení
všeobecných súdov
p. č. sťažnosťuznesení Okresného súduuznesení Krajského súdu
(Rvp)Lučenecv Banskej Bystrici
Rvp 712/2016 17 Er 401/20101 CoE 270/2015
1.z 29. mája 2012z 27. októbra 2015
Rvp 2047/2016 21 Er 152/201514 CoE 169/2015
2.z 20. júla 2015z 18. novembra 2015
Rvp 2048/2016 21 Er 145/201543 CoE 504/2015
3.z 28. júla 2015z 26. novembra 2015 4. Rvp 2049/2016 8 Er 396/20152 CoE 428/2015 z 31. júla 2015z 20. novembra 2015 5. Rvp 2050/2016 8 Er 483/20152 CoE 427/2015 z 19. augusta 2015z 20. novembra 2015
Tabuľka č. 4 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení
všeobecných súdov
p. č. sťažnosťuznesenie Okresnéhouznesení Krajského súdu
(Rvp)súdu Revúcav Banskej Bystrici
Rvp 715/2016 6 Er 347/201441 CoE 208/2015
1.z 12. novembra 2014z 30. septembra 2015
Rvp 1244/2016 6 Er 129/20142 CoE 357/2015
2.z 13. novembra 2014z 30. októbra 2015
Rvp 928/2016 6 Er 250/201441 CoE 206/2015
3.zo 4. novembra 2014z 30. septembra 2015