Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 521/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 20

ods. 1 a a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami

uvedenými v tabuľke č. 1 až 4 v prílohe tohto rozhodnutia v spojení s uzneseniami

Okresného súdu Brezno (tabuľka č. 1), Okresného súdu Veľký Krtíš (tabuľka č. 2),

Okresného súdu Lučenec (tabuľka č. 3) a Okresného súdu Revúca (tabuľka č. 4) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , , až ,

, , , , ,

Rvp 2039/2016 až a až s p á j a

na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. januára

2016, 20. januára 2016, 22. januára 2016, 28. januára 2016, 3. februára 2016 a 2. marca

2016 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva podľa čl. 47 Charty základných

práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 12

ods. 2 a (ďalej len „“) a dohovoru

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami

uvedenými v tabuľke č. 1 až 4 v prílohe tohto rozhodnutia v spojení s uzneseniami

Okresného súdu Brezno (tabuľka č. 1), Okresného súdu Veľký Krtíš (tabuľka č. 2),

Okresného súdu Lučenec (tabuľka č. 3) a Okresného súdu Revúca (tabuľka č. 4) (ďalej len

„okresné súdy“ a „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažností a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že

v rámci tejto činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami –

dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových

zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich

záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov

(rozhodcovských rozsudkov) boli sťažovateľkou podané návrhy na začatie exekučných

konaní, pri ktorých okresné súdy zistili, že na podklade tých istých rozhodcovských

rozsudkov už raz boli vedené exekučné konania, pričom tie boli zastavené z dôvodu, že ich

súdy posúdili ako nulitné právne akty, na podklade ktorých nie je možné viesť exekúciu.

Z tohto dôvodu okresné súdy zastavili exekučné konania s poukazom na znenie § 103, § 104

ods. 1 a v spojení s Občiansky súdny

poriadok účinný v čase vydania rozhodnutia okresných súdov (ďalej aj „OSP“), keďže

prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimi uzneseniami rozhodnutia

súdov prvého stupňa potvrdil.

3. Napriek už uvedeným dôvodom zastavenia exekučných konaní sťažovateľka

v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti

okresných súdov v pôvodných exekučných konaniach, ktoré zastavili z dôvodu

nespôsobilého exekučného titulu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho

posúdenia relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetné exekučné konania sa vzťahujúcich, a zároveň poskytuje

ústavnému súdu ich vlastnú interpretáciu.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite sťažností žiada, aby ústavný súd

vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu, základného práva podľa čl. 47 charty, ako aj základných

práv podľa , , a dohovoru

napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu

a ktorým napadnuté uznesenia zruší a veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie.

Sťažovateľka zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

5. Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa

na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“) alebo

.

V súlade s v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , až ,

, , , , ,

Rvp 2039/2016 až a až a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecného súdu, rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom

a napadnutými uzneseniami okresných súdov

11. V súvislosti s namietaným porušením označených článkov , charty

a dohovoru postupom a uzneseniami okresných súdov ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že

sťažovateľka má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba

v prípade, ak jej túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd.

12. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. ).

13. Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

14. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov bola sťažovateľka oprávnená

podať odvolania (čo aj urobila), o ktorých bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský

súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach proti napadnutým uzneseniam

okresných súdov vylučuje právomoc ústavného súdu.

15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažností pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie.

16. Nad rámec ústavný súd uvádza, že predmetnú časť ústavnej sťažnosti bolo možné

odmietnuť aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí vzhľadom na

skutočnosť, že ani v jednej sťažnosti nebol pripojený rovnopis uznesenia okresného súdu.

II.C K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom

a napadnutými uzneseniami krajského súdu

17. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Vychádzajúc zo svojho ústavného postavenia, ústavný súd v zásade nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať skutkové závery a právne názory všeobecného súdu vyjadrené

v jeho rozhodnutiach. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného

súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia jeho relevantných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam (m. m. , , ).

18. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažností bolo posúdiť, či

medzi odôvodnením napadnutých rozhodnutí krajského súdu a sťažovateľkou označenými

základnými právami podľa , charty, resp. právami podľa dohovoru a dodatkového

protokolu existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažností na

ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

19. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutia, ktorým potvrdil rozhodnutia súdov prvého

stupňa ako vecne správne, náležitým spôsobom odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia. V odôvodnení krajský súd konštatoval, že prekážka rozsúdenej veci

predstavuje tzv. negatívnu procesnú podmienku civilného konania, ktorých posudzovanie

prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Keďže prekážka právoplatne rozhodnutej veci

nie je výslovne upravená v Exekučnom poriadku (zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. v platnom a účinnom znení), preto bolo potrebné postupovať

podľa a zastaviť exekučné konanie v súlade s ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku. Aj keď v občianskom súdnom konaní nepredstavuje procesné

rozhodnutie prekážku právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní dochádza k jeho

zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu

v základnom (vyhľadávacom) sporovom konaní. Zastavenie exekučného konania preto

nepredstavuje výslovne procesné rozhodnutie. Lustráciou dotknutých spisov okresné súdy

zistili, že sťažovateľka opakovane podala návrhy na vykonanie exekúcie na podklade tých

istých rozhodcovských rozsudkov, o ktorých už raz exekučné súdy rozhodli, že nie sú

spôsobilým exekučným titulom, čo napokon potvrdil aj krajský súd, pretože už v týchto

prípadoch podala sťažovateľka odvolanie. Vzhľadom na to, že totožnosť veci, účastníkov,

ako aj nároku bola zachovaná, okresné súdy zastavili exekučné konania z dôvodu existencie

prekážky rozsúdenej veci. Nový návrh na vykonanie exekúcie neobsahoval žiadne nové

dôvody, pre ktoré by mal exekučný súd posudzovať ten istý exekučný titul inak.

20. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je v súlade s ustálenou súdnou praxou

daná totožnosťou nároku, totožnosťou predmetu konania a totožnosťou osôb, pričom o tom

istom predmete konania možno hovoriť len v prípade, že tvrdený totožný nárok vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený.

21. Po vyhodnotení návrhu na vykonanie exekúcie ako totožného s predchádzajúcimi

návrhmi na vykonanie exekúcií v zmysle totožnosti veci danej tým istým právnym nárokom

a tým istým dôvodom vyplývajúcim z totožného skutkového stavu nemožno považovať

namietané rozhodnutia krajského súdu za svojvoľné.

22. Napadnuté rozhodnutia krajského súdu ani postup, ktorý im predchádzal, nie je

podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle

a sťažovateľka v sťažnostiach neuviedla takú argumentáciu vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu alebo k jeho postupu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať

pochybnosť o neudržateľnosti napadnutých rozhodnutí z ústavného hľadiska. Ústavný súd

tiež poukazuje na to, že krajský súd napadnutými rozhodnutiami, resp. svojím postupom,

sťažovateľke neodoprel spravodlivosť, a skutočnosť, že jej názor sa nezhoduje s právnym

názorom krajského súdu, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia.

23. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovanými rozhodnutiami krajského súdu a namietaným porušením práv

sťažovateľky podľa , charty a dohovoru, a preto

sťažnosť v tejto jej časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

24. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie základného práva vlastniť majetok podľa

a dodatkového protokolu, ku ktorému malo dôjsť z tých istých

dôvodov ako v prípade základných práv podľa , charty a ods.

1 dohovoru.

25. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ) zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . Inak povedané, o prípadnom

porušení základného práva podľa by bolo možné uvažovať zásadne len

vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50

, resp. v spojení s ich porušením. Z uvedeného vyplýva, že porušenie základného

práva podľa (a práva podľa dodatkového protokolu) možno

v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať len v spojení s namietaním porušenia

základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov podľa až .

26. Ústavný súd v okolnostiach jednotlivých prípadov nezistil, že by rozhodnutia

krajského súdu boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom

omyle a v rozpore s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden

dôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov, ku ktorým všeobecné súdy dospeli.

Ústavný súd na záver konštatuje, že označené rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj

dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnostiach neobsahujú také skutočnosti, ktoré by

svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov podľa až , a teda ani

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa dodatkového

protokolu. Naopak, sťažovateľka pokračuje v nastolenom trende, t. j. v neustálom podávaní

tzv. formulárových ústavných sťažností, v ktorých namieta skutočnosti nesúvisiace

s napadnutými rozhodnutiami súdov.

27. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosti

sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti aj v časti, v ktorej namietala porušenie už

uvedených práv ( ).

28. Po odmietnutí sťažností sťažovateľky ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa ich ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie uznesenia krajského súdu a uznesení

okresných súdov a priznaním náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Tabuľka č. 1 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení

všeobecných súdov

p. č. sťažnosťuznesenie Okresnéhouznesenie Krajského súdu

(Rvp)súdu Breznov Banskej Bystrici

4 Er 2289/20146 CoE 204/2015

1.z 27. apríla 2015z 12. novembra 2015

4 Er 2123/201412 CoE 27/2015

. decembra 2014z 27. októbra 2015

1 Er 286/201543 CoE 384/2015

3.z 24. júna 2015z 28. októbra 2015 4. 7 Er 362/201543 CoE 403/2015 z 25. júna 2015z 28. októbra 2015 5. Rvp 1254/2016 4 Er 2245/20145 CoE 196/2015 z 27. apríla 2015z 3. novembra 2015 6. Rvp 2041/2016 3 Er 356/201514 CoE 130/2015 z 1. júla 2015z 1. decembra 2015 7. Rvp 2042/2016 7 Er 384/201516 CoE 126/2015 z 25. júna 2015z 9. decembra 2015

Tabuľka č. 2 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení

všeobecných súdov

p. č. sťažnosťuznesení Okresného súduuznesení Krajského súdu

(Rvp)Veľký Krtíšv Banskej Bystrici

2 Er 794/201415 CoE 112/2015

1.z 27. júla 2015z 10. novembra 2015

8 Er 780/20142 CoE 386/2015

. augusta 2015z 30. októbra 2015 3. 2 Er 348/20155 CoE 230/2015 z 20. augusta 2015z 1. decembra 2015 4. Rvp 2040/2016 10 Er 678/20142 CoE 448/2015 zo 7. septembra 2015z 30. novembra 2015

Tabuľka č. 3 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení

všeobecných súdov

p. č. sťažnosťuznesení Okresného súduuznesení Krajského súdu

(Rvp)Lučenecv Banskej Bystrici

17 Er 401/20101 CoE 270/2015

1.z 29. mája 2012z 27. októbra 2015

21 Er 152/201514 CoE 169/2015

. júla 2015z 18. novembra 2015

21 Er 145/201543 CoE 504/2015

3.z 28. júla 2015z 26. novembra 2015 4. 8 Er 396/20152 CoE 428/2015 z 31. júla 2015z 20. novembra 2015 5. Rvp 2050/2016 8 Er 483/20152 CoE 427/2015 z 19. augusta 2015z 20. novembra 2015

Tabuľka č. 4 – spisové značky sťažností vedených ústavným súdom (Rvp) a uznesení

všeobecných súdov

p. č. sťažnosťuznesenie Okresnéhouznesení Krajského súdu

(Rvp)súdu Revúcav Banskej Bystrici

6 Er 347/201441 CoE 208/2015

1.z 12. novembra 2014z 30. septembra 2015

Rvp 1244/2016 6 Er 129/20142 CoE 357/2015

. novembra 2014z 30. októbra 2015

6 Er 250/201441 CoE 206/2015

3.zo 4. novembra 2014z 30. septembra 2015