Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 498/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Mariánom Vojčíkom, Mäsiarska 3, Košice, vo veci namietaného

porušenia a 3, a a

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom v konaní

o povolení obnovy konania vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. júna

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia a 3, a (ďalej

len „ústava“) a čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom v konaní o povolení obnovy

konania vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. júna 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Trestným rozkazom sp. zn.

z 20. augusta 2012 (ďalej len „Trestný rozkaz“) uznal okresný súd obvineného bývalého

manžela sťažovateľky (ďalej len „obvinený“) za vinného zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa a s prihliadnutím

na a za prečin ublíženia na zdraví podľa a

písm. a) s prihliadnutím na , a to na tom

skutkovom základe, že mal fyzicky napadnúť sťažovateľku (svoju bývalú manželku)

a vyhrážať sa jej smrťou (Trestný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným

19. septembra 2012), za čo mu okresný súd uložil podmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou odkladu jeho výkonu v trvaní 15 mesiacov

a súčasne mu uložil nahradiť sťažovateľke škodu v sume 600 € a 1 307,30 € z titulu

bolestného, pričom s nárokom na náhradu zvyšku škody okresný súd odkázal sťažovateľku

na občianske súdne konanie.

3. Návrhom z 13. novembra 2013 sa obvinený domáhal povolenia obnovy trestného

konania na základe novej skutočnosti, ktorou mal byť znalecký posudok vypracovaný

− znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie,

neurochirurgie (ďalej len „znalec“), spracovaný na objednávku obvineného, v ktorom sa

znalec vyjadril k zdravotnému stavu trestnou činnosťou poškodenej sťažovateľky

a k spôsobu vzniku jej zranení, ako aj k zdravotnému stavu obvineného, ktorý od detstva

mal trpieť detskou mozgovou obrnou, čomu mali zodpovedať telesné postihnutia brániace

mu spôsobiť sťažovateľke jej zranenia. Na základe uvedeného návrhu okresný súd po dvoch

pojednávaniach konaných 20. mája 2015 a 9. júna 2015 uznesením sp. zn.

z 9. júna 2015 obnovu konania v trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

povolil a súčasne zrušil Trestný rozkaz z 20. augusta 2012.

4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta nezákonnosť

znaleckého posudku, na podklade ktorého okresný súd povolil obnovu konania, a to

z dôvodu, že na spracovanie tohto znaleckého posudku boli použité zdravotné záznamy

sťažovateľky, ktoré boli síce podkladom pre vypracovanie iných znaleckých posudkov

na účely trestného konania vedeného pod sp. zn. , avšak na ich použitie

na účely tohto znaleckého posudku, ktorého zhotovenie nenariadil súd, ale si ho objednal

obvinený, sťažovateľka nedala súhlas, čím malo byť zasiahnuté do jej osobnostných práv,

keďže jeho vyhotovenie bolo obvineným objednané už v čase, keď bolo trestné konanie

vedené pod sp. zn. právoplatne skončené, a teda na použitie tejto

dokumentácie sa mal vyžadovať súhlas sťažovateľky, a tiež v dôsledku toho aj uznesenie

okresného súdu o povolení obnovy konania spočívajúce, resp. vychádzajúce z tohto, podľa

sťažovateľky nezákonného znaleckého posudku, je tiež nezákonné a arbitrárne.

5. Okrem toho sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta porušenie

základného práva, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie aj z dôvodov, že jej ako osobe

(poškodenej trestnou činnosťou), ktorá mohla byť priamo dotknutá rozhodnutím o povolení

obnovy konania, nebol na vyjadrenie doručený návrh na povolenie tejto obnovy, a že ako

osoba priamo dotknutá nebola podľa okresným súdom

predvolaná na verejné zasadnutie v konaní o povolení obnovy konania, a napokon aj tým, že

jej nebolo doručené uznesenie o povolení obnovy konania sp. zn. z 9. júna

2015, o ktorom sa dozvedela až na hlavnom pojednávaní nariadenom okresným súdom po

povolení obnovy konania na 29. apríl 2016, takže takýmto postupom okresného súdu malo

byť sťažovateľke znemožnené podať proti tomuto uzneseniu o povolení obnovy konania

sťažnosť (sťažovateľka počíta lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu od konania

hlavného pojednávania 29. apríla 2016, keď sa mala dozvedieť o povolení obnovy konania

napádaným uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. júna 2015, pozn.).

6. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom tiež namieta, že na hlavnom

pojednávaní konanom po povolení obnovy konania okresný súd 29. apríla 2016 bez

zákonného dôvodu počas jej výsluchu vylúčil z pojednávania verejnosť, pričom

„Sťažovateľka má za to, že, nebol osvedčený ani jeden zo zákonných dôvodov na takýto

postup konajúceho súdu, teda na vylúčenie verejnosti počas výsluchu poškodenej.

Je pravdou, že sťažovateľka ako poškodená mala obavy vypovedať v prítomnosti

obžalovaného, avšak nemala žiaden dôvod na obavu vypovedať pred súdom za prítomnosti

verejnosti. Sťažovateľka naopak vo verejnosti pojednávania, na ktorom mala byť ako

poškodená vypočutá, videla spoločenskú kontrolu zákonnosti súdneho konania.

Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd ani nezisťoval okolnosti

preukazujúce existenciu niektorého zo zákonných dôvodov na vylúčenie verejnosti

z hlavného pojednávania. Konajúci súd k tomuto rozhodnutiu, k vylúčeniu verejnosti

na predmetnom hlavnom pojednávaní pristúpil autonómne z dôvodov, ktoré sú sťažovateľke

neznáme.“.

7. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

„Je v rozpore s účelom trestného konania a rovnako v rozpore s ochranou práv

poškodeného v trestnom konaní, aby súd rozhodol v prospech obžalovaného na základe

dôkazu, ktorý bol získaný protiprávnym spôsobom na úkor základných práv poškodeného.

Takýto postup popiera z ústavno-právneho hľadiska nemôže obstáť, pretože obžalovaného

dáva do postavenia, že za účelom obhajoby môže získavať a zadovažovať dôkazy aj

spôsobom, ktoré by bol za iných okolnosti protiprávny (poskytnutie zdravotnej

dokumentácie bez súhlasu dotknutej osoby alebo na úradné účely). Protiprávnosť takéhoto

postupu (porušovateľa) je ešte zvýraznená tým, ak dôkaz bol získaný porušením základných

práv obete trestného činu (poškodeného). Je neprípustné, aby poškodený (sťažovateľka)

okrem zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov spáchaním trestného činu proti

životu a zdraviu a iným právam a slobodám (viď trestný rozkaz), mal tolerovať ďalšie

porušovanie jeho práva na súkromie, najmä neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním a zneužívaním údajov o jeho osobe. ...

... sťažovateľka je osobou, ktorá je priamo dotknutá rozhodnutím o povolení obnovy

predmetného konania. Porušovateľ rozhodol o obnove konania na verejnom zasadnutí,

na ktoré sťažovateľku nepredvolal. Rozhodol tak o povolení obnovy konania bez jej účasti,

hoci sa jej vzhľadom na prisúdenú náhradu škody obnova trestného konania priamo týkala.

Tým poprel zásadu kontradiktórnosti konania, keďže sťažovateľka sa nemohla vyjadriť

k spôsobu vypracovania znaleckého posudku a jeho nezákonnosti. Ak by mala možnosť včas

súd oboznámiť s uvedenou skutočnosťou, mohlo to ovplyvniť rozhodovanie súdu o obnove

konania. Súd svojim konaním výrazne odoprel právo sťažovateľky ako poškodenej

na prístup k súdu. ...

... nedoručením predmetného Uznesenia sťažovateľke bola odňatá možnosť podať

voči nemu riadny opravný prostriedok - sťažnosť. Uvedené skutočnosti majú celkovo

za následok porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, konkrétne práva

na pristúp k súdu a práva na právnu istotu, najmä nezmeniteľnosť právoplatných súdnych

rozhodnutí.“

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním

alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe zakotvené v čí. 19 Slovenskej

republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým, že v konaní

o povolení obnovy konania vedenom pod sp. zn. pripustil ako zákonný dôkaz

znalecký posudok č.18/2013 , znalca z odboru zdravotníctva

a farmácia odvetvie chirurgia, neurochirurgia. ..., zo dňa 30.10.2013.

Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

práva na spravodlivý proces zakotvené v Slovenskej

republiky tým, že Okresný súd Spišská Nová Ves realizoval konanie o obnove konania

bez toho, aby sťažovateľku ako poškodenú o konaní tohto verejného

zasadnutia riadne vopred informoval a aby jej doručil návrh na obnovu

konania.

Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo na spravodlivý proces zakotvené v Slovenskej

republiky tým, že sťažovateľke nedoručil Uznesenie zo dňa 09.06.2015, ktorým Okresný súd

Spišská Nová Ves rozhodol podľa o povolení obnovy

konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová ves sp. zn.

voči odsúdenému .

Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v

Slovenskej republiky tým, že na pojednávaní vytýčenom na deň 29.04.2016 v rozpore

s ustanovením a v rozpore s ustanovením a

vylúčil verejnosť v časti výsluchu sťažovateľky ako poškodenej.

Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v

Slovenskej republiky tým, že Okresný súd Spišská Nová Ves odňal sťažovateľke možnosť

vyjadriť sa k dôkazu, ktorým je znalecký posudok č.18/2013 vypracovaný

, znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia odvetvie chirurgia,

neurochirurgia, ..., zo dňa 30.10.2013 pred rozhodnutím o povolení obnovy konania

Uznesením zo dňa 09.06.2015.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Spišská Nová Ves pripustil nezákonný listinný dôkaz

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. je Okresný súd Spišská Nová Ves

povinný obnoviť stav pred porušením základných práv a slobôd sťažovateľky a nezákonný

znalecký posudok č.18/2013 , znalca z odboru zdravotníctva

a farmácia odvetvie chirurgia, neurochirurgia, ..., zo dňa 30.10.2013 vylúčiť zo súdneho

spisu vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. .

Ústavný súd ruší rozhodnutie, ktorým je Uznesenie zo dňa 09.06.2015, ktorým

rozhodol podľa o povolení obnovy konania v trestnej veci

vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. voči odsúdenému

a vracia vec Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

150.000, Eur, ktoré je Okresný súd v Spišskej Nove Vsi povinný jej vyplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej

pomoci (vrátane režijného paušálu a DPH) vo výške 363,80 Eur, ktorú je Okresný súd

v Spišskej Nove Vsi povinný vyplatiť jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov odo dňa

doručenia tohto nálezu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľka svojou sťažnosťou v prvom rade namieta porušenie svojich práv

v súvislosti s konaním a rozhodnutím okresného súdu o návrhu obvineného na povolenie

obnovy konania skončeného právoplatným trestným rozkazom, a to z dôvodu, že okresný

súd mal túto obnovu konania povoliť na podklade nezákonného znaleckého posudku

predloženého obvineným, ktorý bol vypracovaný s použitím jej zdravotných záznamov

použitých na tento účel bez jej súhlasu, a z dôvodu, že okresný súd sťažovateľku ako

poškodenú v trestom konaní neinformoval o prebiehajúcom konaní o povolení obnovy

konania, pričom jej nezaslal na vyjadrenie návrh obvineného ani ju nepredvolal

na pojednávanie vo veci povolenia obnovy konania a napokon jej ani nedoručil uznesenie

sp. zn. z 9. júna 2015, ktorým obnovu konania okresný súd povolil.

12. Podľa „Obnova konania, ktoré sa skončilo...

právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu

skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už

skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré

upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore

s účelom trestu.“

13. Podľa „Obnovu konania možno povoliť len na

návrh oprávnenej osoby.“

14. Podľa „O návrhu na povolenie obnovy konania

rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.“

15. Podľa relevantnej časti „Predseda senátu

predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.

O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na

verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím. ...“

16. Z citovaného vyplýva, že obnova konania je prípustná, resp. prichádza do úvahy

iba v prípade, ak novoobjavená skutočnosť v čase skoršieho rozhodovania súdu je mu

neznáma, bola by spôsobilá privodiť iné rozhodnutie v otázke viny a trestu, nie však

v otázke škody, rozhodovanie o ktorej nie je primárnou podstatou trestného konania.

Vzhľadom na uvedené, t. j. vzhľadom na predmet konania o povolenie obnovy konania,

ktorého predmetom nie je bezprostredné rozhodovanie o vine a treste a o s nimi súvisiacich

výrokoch, ale jeho predmetom je len rozhodovanie o danosti a kvalitatívnej novosti novo

objavenej okolnosti a o jej potenciálnosti ovplyvniť skoršie rozhodnutie v otázke viny

a trestu; ako aj vzhľadom na vymedzenie okruhu osôb oprávnených iniciovať svojím

návrhom toto konanie o povolenie obnovy už skôr právoplatne skončeného konania, a to

či už v prospech alebo v neprospech obvineného, je zrejmé, že poškodený nie je osobou

zainteresovanou na tomto konaní, t. j. poškodený nielenže nie je osobou, ktorá nie je

spôsobilá iniciovať svojím návrhom toto konanie ani v prospech a ani v neprospech

obvineného, ale nie je ani osobou, ktorá by svojím stanoviskom mohla akýmkoľvek

spôsobom reálne ovplyvniť, resp. mať dosah na rozhodnutie o tom, či novoobjavená

skutočnosť má potenciál ovplyvniť skoršie právoplatné rozhodnutie o vine a treste, a teda či

obnova už skôr právoplatne skončeného konania o vine a treste bude alebo nebude

povolená, takže nie je osobou, ktorá by rozhodnutím v tomto konaní mohla byť priamo

dotknutá v zmysle predikcie .

Uvedené vyplýva aj zo znenia ustanovení a nasl.

upravujúcich obnovu konania, ktoré súdu konajúcemu o návrhu na povolenie obnovy

konania neukladajú povinnosť doručovať tento návrh poškodenému, resp. vyzývať ho na

vyjadrenie sa k nemu. Poškodený v trestnom konaní nachádza svoj priestor či už na

prednesenie svojich nárokov súvisiacich s ním uplatneným nárokom na náhradu škody

alebo ohľadom prednesenia svojho svedectva spôsobilého ovplyvniť výrok o vine a treste až

v samotnom obnovenom konaní, v ktorom sa už rozhoduje o vine a treste a o s nimi

súvisiacich výrokoch, tak ako to bolo a je aj v tomto prípade, keď sťažovateľka majúca

status poškodenej trestným činom bola riadne predvolaná na hlavné pojednávanie konané

okresným súdom po povolení obnovy konania, pričom v rámci tohto obnoveného konania

bude mať sťažovateľka opäť možnosť nielen spochybňovať kvalitatívnu novosť informácie

o zdravotnom stave obvineného vyplývajúcu zo znaleckého posudku, na podklade ktorého

bola povolená obnova konania, ale bude mať možnosť svojimi vyjadreniami ako svedok tiež

ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste.

17. Keďže sťažovateľka (poškodená v trestnom konaní) namietala porušenie svojich

práv v príčinnej súvislosti s konaním, v ktorom sa rozhodovalo len o tom, či obnova

konania bude alebo nebude povolená (nie o otázke viny a trestu), ktorého nebola a ani

nemôže byť ako poškodená v trestnom konaní účastná, ústavný súd jej sťažnosť v tejto časti

odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou ( ).

18. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základného práva na verejné

prerokovanie veci zaručeného v , ktorého porušenie sťažovateľka

odôvodnila tým, že na hlavnom pojednávaní 29. apríla 2016 konanom po povolení obnovy

konania vedeného pod sp. zn. okresný súd bezdôvodne počas jej výsluchu

vylúčil verejnosť, ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne

neopodstatnenú, pretože sťažovateľka v sťažnosti súčasne uvádza, že okresný súd tak urobil

„... s poukazom na ustanovenie .“, t. j. okresný súd tak

nepostupoval bezdôvodne, resp. bez príčiny, ako tvrdí sťažovateľka, ale preto, že tu bola

dôvodná obava, že sťažovateľka ako svedok v prítomnosti obvineného nevypovie pravdu

alebo že z podaného svedectva by jej hrozila ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné

nebezpečenstvo, pričom v týchto prípadoch je predseda senátu počas výsluchu takéhoto

svedka povinný vykonať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie

totožnosti tohto svedka, prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť

po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti. Napokon sťažovateľka potenciu

takejto obavy sama potvrdila, keď v sťažnosti (strana 10 sťažnosti, pozn.) sama uviedla, že

„Je pravdou, že sťažovateľka ako poškodená mala obavy vypovedať v prítomnosti

obžalovaného...“, pričom na tvrdení nič nemení ani jej nasledujúce tvrdenie, podľa ktorého

„... však nemala žiaden dôvod na obavu vypovedať pred súdom za prítomnosti verejnosti“,

pretože v tomto prípade nemohlo byť ani súdu a ani sťažovateľke zrejmé, či by sa v radoch

verejnosti nenachádzala osoba spriaznená obvinenému, a teda či by opatrenia vykonané

okresným súdom na zaistenie bezpečnosti sťažovateľky neboli efektívne

a kontraproduktívne, a teda v konečnom dôsledku na jej škodu.

19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného

rozhodnutia všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo

slobôd ( prvá veta ), ústavný súd o tých častiach sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016