Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Nt-35-2013.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/35/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským v trestnej veci U.. B. E., G.. X.X.XXXX Z. I., K. O. Č.. XXX na verejnom zasadnutí dňa 9.6.2015 takto
rozhodol:
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku povoľuje obnovu konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 159/2012 voči odsúdeného B. E..
Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku zrušuje trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa XX.X.XXXX A.. J.. XT XXX/XXXX v celom rozsahu a zároveň zrušuje aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
odôvodnenie:
Odsúdený B. E. podal návrh o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. XT XXX/XXXX, v ktorom ako dôvod uviedol, že skutok popísaný v trestnom rozkaze nespáchal, bývalej manželke svojím konaním nespôsobil žiadne zranenia a teda neublížil jej úmyselne na zdraví a taktiež sa jej nevyhrážal smrťou takým spôsobom, žeby to mohlo vzbudiť u nej dôvodnú obavu. Od detstva trpí detskou mozgovou obrnou, ktorá ho limituje vo fyzických možnostiach a tak ublíženia na zdraví spôsobom popísaným v trestnom rozkaze sa nemohol dopustiť, čo potvrdzuje aj znalecký posudok Č.. XX/XXXX M.. O. L., ktorý predložil ako prílohu k svojmu návrhu. Závery znalca M.. O. L., znalca z odboru zdravotníctva - farmácie, odvetvia chirurgia a neurochirurgia výrazne rozporujú, ba dokonca vyvracajú vykonané závery z doposiaľ vykonaných znaleckých posudkov, a ktoré jednoznačne poukazujú na jeho nevinu. Skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku doposiaľ neboli predmetom dokazovania.
Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XT XXX/XXXX súd zistil, že odsúdený B. E. bol trestným rozkazom dňa XX. X. XXXX uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 139 písm. c) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 139 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa dopustil tak, že dňa 2. 9. 2011 v čase okolo 10,00 hod. v obci O., U. W. pred vchodovými dverami bytu v obytnom bloku Č.. XXX/X, fyzicky napadol svoju t. č. svoju bývalú manželku E. E., E.. Č.. Y., a to tak, že ju rukami chytil za vlasy, stiahol ju na zem, v dôsledku čoho poškodená spadla na chrbát a udrela si temeno hlavy, pričom jej spadli z očí okuliare na zem a tak došlo k ich poškodeniu, čím spôsobil pre E. Y. škodu vo výške 600,-eur, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím, následne ju najmenej raz udrel päsťou ruky do oblasti úst, následne ju najmenej dvakrát nohou kopol do tela, rukou chytil za oblasť brady a líc obojstranne, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív záhlavovej oblasti, tržnú ranu na sliznici dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a krku obojstranne, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou, pomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami, podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom s
dobou liečenia v trvaní najmenej 36 dní, počas ktorých bola obmedzená v obvyklom spôsobe života a keďže sa voči nej správal agresívne aj v minulosti, vzbudili jeho vyhrážky u nej obavu, že ich aj uskutoční.
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol zaviazaný zaplatiť poškodenej E. Y., P.. B. náhradu škody vo výške 600,-eur z titulu poškodených okuliarov a škodu vo výške 1307,30 eur z titulu bolestného. So zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená odkázaná na občianske súdne konanie.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z citovaného ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že aby mohlo dôjsť k povoleniu obnovy konania je nutné splniť dve podmienky. Prvou podmienkou je, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu alebo prokurátorovi neznáme a druhou podmienkou je, že tieto skutočnosti buď samotné alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi majú možnosť viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo pôvodné. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodovanie o povolení obnovy konania je podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcu v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania však nemôže hodnotiť nové objavené dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pretože takéto hodnotenie by potom slúžilo ako podklad pre nové rozhodnutie o vine. Napriek tomu je však v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Teda súd konajúci o povolení obnovy konania posúdi, či existencia nového dôkazu v prípade jeho pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.
V pôvodnom konaní bol pribratý ako znalec M.. V. I., R.. ako znalec z odboru zdravotníctva - chirurgie a traumatológie. V znaleckom posudku Č.. XX/XXXX ( č.l. 105 -161 ) uviedol na strane 16, že poškodená E. E. V. X. X. XXXX utrpela tieto poranenia: pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, otras mozgu, tržnú ranu na sliznici dolnej pery, pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre v oblasti brady a krku obojstranne, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou, pomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždeniny na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami a podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom. Znalec ďalej uviedol, že doba liečenia a práceneschopnosti pre otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom a pretrvávajúcimi závratmi u poškodenej malo trvať od 2. 9. 2011 do 7. 10. 2011, t.j. 36 dní. Ostatné poranenia, ktoré poškodená utrpela, keby boli prítomné samostatne by si vyžadovali nasledovné doby liečenia a práceneschopnosti: pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre v oblasti brady a krku by si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti 3 až 4 dní, tržná rana na sliznici dolnej pery by si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti 3 až 4 dní, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou a pomliaždenie driekovej oblasti vpravo s krvnou podliatinou by si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti 10 až 14 dní a pomliaždeniny na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami by si nevyžadovali nijaké zvláštne liečenie a nevyžadovali by si ani práceneschopnosť.
Po podaní nového znaleckého posudku policajt dňa 19. 1. 2012 pribral ďalšieho znalca z odboru zdravotníctva, a to z odvetvia neurológie M.. M. I.. Znalkyňa v znaleckom posudku Č.. X/XXXX na č.l. 188-204, ako aj vo svojej výpovedi dňa 7. 6. 2012 na č.l. 206-207 uviedla, že fotodokumentácia svedčí tomu, že poškodená utrpela tržnú ranu dolnej pery a brady, pomliaždenie záhlavovej časti, pravého ramena, pravej driekovej oblasti a stehien oboch dolných končatín v zadnej časti. Súčasne mohla utrpieť aj podvrtnutie krčnej chrbtice. Nič však nenasvedčuje tomu, žeby bola utrpela aj otras mozgu - a to ani
ľahkého stupňa. Tento záver odôvodnila tým, že otras mozgu sa prejavuje poruchou vedomia tesne po úraze a je sprevádzaný pocitom na zvracanie alebo aj zvracaním. Ďalej sa prejavuje amnéziou na úraz, t.j. že pacient si nepamätá podrobnosti úrazu. U poškodenej sa nič také neudialo a sama vypovedala, že si na všetko pamätá, po incidente vstala zo zeme a volala o pomoc. Ani prvotné vyšetrenie u chirurga M.. M. po incidente túto diagnózu - otras mozgu - a ani podozrenie na ňu neuvádza. Z uvedeného preto nesúhlasila so závermi znalca M.. I., že poškodená utrpela zranenie a to otras mozgu.
Znalec M.. V. I., R.. počas výsluchu dňa 16. 5. 2012 na č.l. 163 uviedol, že otras mozgu stanovil dňa 5. 9. 2011 pri vyšetrení na klinike úrazovej chirurgie M.. C. a on sa s týmto názorom iba stotožnil. Mechanizmus vzniku poranenia zodpovedá tomu, že u poškodenej tento otras mozgu mohol byť ako to stanovili lekári. Otras mozgu sa však nedá zaznamenať objektívne žiadnym prístrojom. Na záver znalec uviedol, že nemal vedomosť o tom, že obvinený trpí detskou mozgovou obrnou a nemohol sa preto vyjadriť, či toto onemocnenie mohlo ovplyvniť silu úderu.
Prokurátor, ale aj súd pri vydaní trestného rozkazu tieto pochybnosti o rozsahu zranenia u poškodenej, a to o otrase mozgu, vyhodnotil v prospech odsúdeného a toto zranenie sa v skutkovej vete obžaloby, ale ani v trestnom rozkaze už neobjavuje.
Znalec M.. O. L. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý si objednal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že z objektívneho vyšetrenia chirurgom je evidentné, že na hlave konkrétne vo vlasatej časti hlavy neboli prítomné žiadne známky úrazu, žiadny opuch, odierky, rany, ani známky po vytrhnutí vlasov. Urgentné CT vyšetrenie, ktoré bolo v tom čase zrealizované nepotvrdilo žiadne známky opuchu alebo zakrvácanie do mäkkých častí záhlavia, čo by malo CT vyšetrenie túto okolnosť zaznamenať. Intenzita násilia stredného stupňa, ktorá je uvedená v posudku Č.. XX/XXXX musí zanechať vonkajšie známky poranenia na koži. Na základe nezistenia žiadnych objektívnych známok pomliaždenia záhlavia pri predmetnom incidente potom nemôžeme akceptovať, že z lekárskeho hľadiska predmetné zranenie v danej lokalite, hoci z objektívneho hľadiska v teoretickej rovine sa môže pripustiť násilie na túto oblasť nie malej, ale len značne malej intenzity, ktorá nezanechá žiadne vonkajšie známky poranenia. Preto stanovenie tejto diagnózy bolo vykonané iba na základe subjektívnych údajov a nie na základe objektívnych údajov, ktoré jednoznačne chýbajú. Preto sa nemôže akceptovať diagnóza pomliaždenie záhlavia.
K diagnóze otras mozgu uviedol, že v úrazovej zdravotnej dokumentácii poškodenej neboli prítomné žiadne objektívne známky zranenia na koži hlavy - záhlavia, z toho dôvodu intenzita násilia na hlavu nemohla byť strednej intenzity. Možno pripustiť len takú okolnosť, že intenzita násilia bola na túto lokalitu značne malá a preto nezanechala žiadne vonkajšie známky násilia na koži. Je preto otázne, či z medicínskeho hľadiska môže takáto značne malá intenzita násilia vyvolať na hlavu otras mozgu. Preto vznik otrasu mozgu za takúto intenzitu vonkajšieho násilia je prakticky nepravdepodobný a túto okolnosť výrazne podporuje aj skutočnosť, že u poškodenej absentovala porucha vedomia, amnézia na úraz a neboli podľa prvotnej zdravotnej poúrazovej dokumentácie prítomné žiadne vegetatívne príznaky, čo otras mozgu vylučuje. Traumatológ pri prvotnom traumatologickom vyšetrení dňa 2. 9. 2011 otras mozgu nepotvrdil, taktiež neurológ pri prvotnom vyšetrení dňa 5. 9. 2011 otras mozgu nepotvrdil ani len v suspektnej forme ( podozrenie na otras mozgu ). Pri opakovanom ( druhom ) traumatologickom vyšetrení dňa 5. 9. 2011 traumatológ síce uviedol v závere diagnózu otras mozgu, ale bez objektivizácie príznakov.
K podvrtnutiu krčnej chrbtice znalec uviedol, že nemožno akceptovať ani diagnózu podvrtnutia krčnej chrbtice, pretože intenzita možného násilia na oblasť hlavy mohla byť minimálne len veľmi malá, resp. žiadna. Potom aj intenzita násilia, ktorá sa prenáša na krčnú chrbticu a mala by spôsobiť podvrtnutie je veľmi otázna. V žiadnom prípade nemohla byť intenzita násilia stredne silná ako je to uvedené v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX. Pri prvotnom vyšetrení chirurgom - traumatológom sa podvrtnutie ani nespomína a z objektívneho nálezu nič nevyplýva ani len podozrenie, aby boli nejaké ťažkosti s chrbticou. Ani pri ďalších vyšetreniach sa ťažkosti s chrbticou neobjavujú a až 10 dní po úraze, t.j. dňa 12. 9. 2011 sa spomína traumatológom diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice úrazového pôvodu, ale objektívne známky v lekárskom náleze jednoznačne popísané neboli. Ťažkosti poškodenej v prepúšťacej správe, v traumatologických a neurologických vyšetreniach korešponduje však s príznakmi, ktoré odpovedajú predmetným degeneratívnym zmenám na krčnej chrbtici ako to potvrdzuje vyšetrenie MRI. Ťažkosti z degeneratívnych zmien sa aktivizujú najčastejšie napr. pri neprimeranom, neočakávanom, aj opakovanom pohybe, pri dlhšom atypickom postavení hlavy, napr. v
spánku, pri bežných denných opakujúcich sa činnostiach, pri fyzickom zaťažení horných končatín, ale aj pri zmene počasia, prievane, pôsobení klimatizácie a podobne. Všetky tieto stavy môžu aktivizovať degeneratívny proces chrbtice, čo sa prejaví bolesťami krčnej chrbtice, závratovými stavmi, pocitom na zvracanie, bolesťami záhlavia, ramien a ďalšími pridruženými príznakmi, ako sú popísané v lekárskych nálezoch. Proti vzniku podvrtnutia krčnej chrbtice svedčí fakt, že násilie na chrbticu nebolo takého charakteru, aby spôsobilo podvrtnutie s príznaky krčného, krčnohlavového syndrómu, ako aj vestibulocerebellárneho syndrómu ( štruktúry zodpovedné za rovnováhu ) a ich ťažkosti majú podklad v degeneratívnych zmenách na krčnej chrbtici, ktorý bol jasne zdokumentovaný a popísaný pri MRI vyšetrení.
K tržnej rane na dolnej pere znalec uviedol, že takúto malú ranku o dĺžke cca 0,5 cm je všeobecne ťažko zaklasifikovať, či sa jednalo o tržnú, zmliaždenú, hryznú alebo reznú ranu. K pomliaždeninám a krvným podliatinám na brade a na krku uviedol, že charakter týchto zmien na koži mal byť zachytený pri prvotnom chirurgickom vyšetrení ( cca 1 hod. po úraze ). Objektívnym vyšetrením však bol zistený len bolestivý tlak na bradu, čo sa považuje za nepriamy znak úrazu. Priame známky úrazu napr. rana, odierka, hematóm alebo opuch pri traumatologickom vyšetrení dňa 5. 9. 2011 neboli prítomné. Tieto priame známky úrazu v zdravotnej fotodokumentácii jednotlivých poúrazových vyšetrení bezprostredne po úraze, ale ani neskôr neboli popísané. V neurologickom objektívnom náleze z 5. 9. 2011 sú uvedené početné krvné podliatiny, ale tie sú lokalizované len na pravom ramene, pravej driekovej oblasti a na oboch dolných končatinách s maximom v oblasti stehien - viac do zadnej strany. Nie sú však popísané krvné podliatiny v oblasti hlavy a krku.
K diagnóze pomliaždenie pravého ramena a driekovej oblasti znalec uviedol, že tieto zranenia nie sú uvedené v lekárskej správe z vyšetrenia dňa 2. 9. 2011, ani v lekárskom náleze vyšetrenia traumatológom dňa 5. 9. 2011, ktorý popisuje palpačnú bolestivosť - difúznu pravého ramena, krvné podliatiny však nepopisuje. Až neurológ, ktorý poškodenú vyšetril tiež dňa 5. 9. 2011 v objektívnom náleze popisuje krvné podliatiny v tejto lokalizácii. Popisuje početné hematómy na pravom ramene, v pravej lumbálnej oblasti a na oboch dolných končatinách s maximom v oblasti stehien na dorzálnej ploche. Vzhľadom na charakter týchto krvných podliatín, ktoré sú viditeľné na fotodokumentácii v znaleckom posudku č. 98/2011 takéto krvné podliatiny vznikajú pôsobením tupého násilia s menšou dotykovou plochou a takéto poranenia vznikajú po údere alebo náraze na tvrdší podlhovastý predmet väčšou intenzitou. Podliatiny majú pozdĺžny tvar, na ramene je podliatina uložená vertikálne a v driekovej oblasti horizontálne, čo svedčí pre možné samostatné násilia. Podľa dodanej farebnej fotodokumentácie farebnosť hematómu svedčí, že hematóm je čiastočne v štádiu rezorbcie. Vysvetliteľnosť konkrétneho mechanizmu týchto krvných podliatín z lekárskeho hľadiska je prakticky nemožný aj vzhľadom na okolnosť, že v zápisnici o výsluchu poškodenej zo dňa 3. 9. 2011 nie je zmienka o možnom násilí na túto oblasť a obžalovaný uviedol, že fyzicky poškodenú nenapadol.
K poslednému zraneniu, a to ku krvným podliatinám na zadných plochách oboch stehien uviedol, že neboli uvedené pri chirurgickom vyšetrení dňa 2. 9. 2011 ani pri chirurgickom vyšetrení dňa 5. 9. 2011. Sú však uvedené pri neurologickom vyšetrení dňa 5. 9. 2011 o 14,20 hod. ako početné hematómy na oboch dolných končatinách s maximom v oblasti stehien viac dorzálnej plochy. Vzhľadom na veľkosť týchto krvných podliatín takéto krvné podliatiny vznikajú pri násilí malej intenzity na kožu, ako napr. tlak rukou, tlak predmetu o malej ploche na kožu alebo aj opačne, t.j. tlak tela na predmet a možnosť vzniknúť aj štipnutím prstami. Všeobecne však môžu vzniknúť aj po kopancoch, ale oveľa menšej intenzity, pričom však ich početnosť skôr tento mechanizmus robí menej pravdepodobným. Spontánny vznik týchto podliatín sa však tiež jednoznačne vylúčiť nedá.
Znalec sa v znaleckom posudku vyjadril k zdravotnému stavu odsúdeného a jeho fyzickým možnostiam. Podľa záverov znalca odsúdený B. E.Á. trpí detskou mozgovou obrnou ( DMO ) a tá sa prejavuje vo včasnom štádiu veku najčastejšie ako porucha hybnosti. Pri DMO postupne dochádza k obmedzeniu pohyblivosti v dôsledku zvyšovania svalového napätia s následkom skracovania šľachových systémov. Je to nevyliečiteľná choroba, pričom liečba môže priniesť pozitívne výsledky a tak ovplyvniť kvalitu života. U menovaného ide o spastickú formu DMO s prejavmi pravostrannej hemiparézy pri skrátenej pravej dolnej končatine o 2 cm. Od detstva sa preorientoval na ľaváka. Pretrváva slabosť pravej strany tela, z rúk mu vypadávajú predmety, všetko robí ľavou rukou, má bolesti v zápästí obojstranne a bola mu diagnostikovaná porucha stredového nervu v oboch zápästiach. Má výraznú atrofiu svalstva pravej strany tela, hlavne končatín. Chôdzu má obmedzenú a na dlhšie vzdialenosti používa barle. Na pravú
špičku a pätu sa nevie ani postaviť, opakovane spadol a nevie ani behať. Z neurologického hľadiska je postupné zhoršenie poruchy stereotypu chôdze a samoobslužných schopností. Z ortopedického hľadiska sa lieči na artrózu bedrových kĺbov. Z celkového hodnotenia vyplýva, že pravostranná porucha vo forme spastickej hemiparézy v dôsledku DMO vedie z pohľadu neurológa k postupnej progresii a spôsobuje výrazné obmedzenie funkcie pravej strany tela, a to horných a dolných končatín, čo v konečnom dôsledku spôsobuje výrazné obmedzenie v denných činnostiach. Ľavá horná končatina je funkčná, až na poškodenie stredového nervu v zápästí. Pravá horná končatina je hemiparetická a pri postoji na ľavej nohe je prakticky nemožnosť kopnúť pravou oslabenou dolnou končatinou, lebo aktívny flekčný a extenčný pohyb v členku neprevedie. Kopnutie ľavou ( zdravou nohou ) je tiež problematické, lebo je nemožnosť postavenia sa na špičku a pätu pre slabosť pravej nohy v členku a tiež pravej dolnej končatiny ako celku, čím by došlo k poruche rovnováhy a následného pádu.
Tieto závery potvrdil aj znalec na verejnom zasadnutí dňa 9. 6. 2015 počas výsluchu.
Znalecký posudok M.. O. L. Č.. XX/XXXX je novým dôkazom, ktorý nebol súdu známy v čase vydania trestného rozkazu. V pôvodnom konaní boli zadovážené znalecké posudky, ktoré posúdili rozsah zranenia, ktoré mala poškodená dňa 2. 9. 2011 utrpieť. Tieto znalecké posudky však následky, ktoré mala poškodená utrpieť neustálili rovnako. Nový znalecký posudok M.. O. L. svojim obsahom je spôsobilý odôvodniť iné rozhodnutie o vine a v prípade jeho pravdivosti môže vyvolať dôvodné pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia. Súd preto dospel k záveru, že sú splnené obe podmienky pre povolenie obnovy konania a preto návrhu odsúdeného vyhovel.
V zmysle § 400 ods. 1 Trestného poriadku súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa XX. X. XXXX A.. J.. XT XXX/XXXX v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia.