Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 488/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

zloženom z predsedu (sudca spravodajca), zo sudkyne

a sudcu predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej advokátkou , ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -233 zo 16. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. marca 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) v spojení

s a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -233 zo 16. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že právny predchodca sťažovateľky v právach

veriteľa si žalobným návrhom na Okresnom súde Lučenec (ďalej len „okresný súd“) proti

odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 72 750 € s prísl. vyplývajúcej z úverovej

zmluvy. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. februára 2014 žalobe

právneho predchodcu sťažovateľky vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi žalovanú pohľadávku. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že zmenil rozsudok

okresného súdu a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie

odôvodnil premlčaním pohľadávky navrhovateľa v zmysle občianskoprávnych predpisov,

ktoré aplikoval poukazujúc na ustanovenie v znení

3. Sťažovateľka uviedla, že zásadne odmieta prístup odvolacieho súdu, ktorý

pri svojej rozhodovacej činnosti v záujme „ochrany spotrebiteľa“ svojvoľne aplikoval

právne normy a ignoroval všeobecne platný zákaz retroaktivity. Ďalej zdôrazňuje, že

podstatou základného práva na súdnu ochranu podľa je oprávnenie

každého domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú. Svojvoľná aplikácia

právnych noriem v rozpore so všeobecne platným zákazom retroaktivity je nezlučiteľná

so základným právom na súdnu ochranu podľa .

4. Sťažovateľka uviedla, že vo veci nepodala proti napadnutému rozhodnutiu

dovolanie podľa ods. l (ďalej len ,,OSP“), čím

nesplnila podmienku ustanovenú § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“). Zároveň však žiada, aby ústavný súd v jej veci postupoval podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a splnenie podmienky nevyžadoval z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. S odkazom na ustanovenie o ochrane spotrebiteľa

a o zmene o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“) nepovažuje Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) za nezávislý a nestranný, keďže z úradnej

povinnosti jednostranne zvýhodňuje jedného z účastníkov súdneho konania – spotrebiteľa

na úkor druhého účastníka konania. Sťažovateľka považuje takto poskytovanú súdnu

ochranu za ochranu v rozpore s princípom nestrannosti súdu a z ústavnoprávneho hľadiska

za neudržateľnú. S účinnosťou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa podľa

názoru sťažovateľky žiadny všeobecný súd rozhodujúci v spotrebiteľských veciach nespĺňa

atribúty nestranného súdu podľa (vrátane najvyššieho súdu, čo

potvrdzuje aj jeho aktuálna rozhodovacia činnosť).

5. Nevyčerpanie opravného prostriedku odôvodňuje aj skutočnosťou, že neúspešný

v konaní o mimoriadnom dovolaní na najvyššom súde bol aj generálny prokurátor

Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých veciach podal mimoriadne dovolanie z rovnakých

dôvodov ako sťažovateľka. Meritórne rozhodnutie súdu v danej veci tak môže priniesť nový

pohľad na judikatúru všeobecných súdov v obdobných veciach.

6. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom krajského súdu

a napadnutým rozhodnutím bolo porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

v spojení s a a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie. Náhradu trov právneho zastúpenia sťažovateľka neuplatňuje.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa ,

a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

10. Dovolanie podľa je účinným prostriedkom ochrany základných

práv alebo slobôd podľa , ktorý je nutné vyčerpať,

ak je zrejmé, že ide o zmeňujúci rozsudok a účastník konania považuje zmeňujúcu časť

za porušujúcu ústavu.

Ústavná sťažnosť v uvedenom prípade smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku

krajského súdu, pričom zmeňujúci rozsudok znamená priamu prípustnosť dovolania.

Od reformy civilného procesu z roku 1991, ktorým sa civilný proces vrátil modifikovane

k prvorepublikovým moderným tradíciám, sa dovolaním označujú v podstate dva odlišné

procesné inštitúty (porov. , ). Jedným je ochrana proti

najzávažnejším procesným záťažiam, tzv. zmätočné dovolanie podľa ,

kde rozhodnutie o jeho prípustnosti a opodstatnenosti v podstate splýva. Druhým je

dovolanie podľa a . Cieľom tohto druhého dovolania je zjednotiť rozdielne

názory, spravidla hmotnoprávne, krajského súdu a okresného súdu na jednu vec, a tým

zjednocovanie judikatúry vôbec. Obrazne povedané, ide aj o súdenie medzi súdmi,

ktoré rozhoduje najvyšší súd. V tomto prípade je daná prípustnosť typom a povahou výroku

( : „Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.“) (porov. ).

Vo veci sťažovateľky je výrok napadnutého rozhodnutia formálne zmeňujúci a aj

materiálne ide o opačný názor krajského súdu. Nie je tu teda pochybnosť o prípustnosti

dovolania, ktorým účastníci konania (sťažovateľka) mohli napadnúť akúkoľvek právnu

otázku, ktorá sa mohla stať predmetom ústavnoprávnej ochrany.

11. Sťažovateľka si je vedomá, že vo veci bolo možné podať dovolanie, ale žiada,

aby ústavný súd neodmietol jej sťažnosť a zohľadnil fakt, že túto podmienku nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považuje skutočnosť, že najvyšší súd

s ohľadom na platnú právnu úpravu § 5b zákona o spotrebiteľoch nie je podľa jej názoru

nestranným súdom, ktorý by napĺňal podmienky základného práva na súdnu ochranu.

Podľa jej názoru musí súd každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom

postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a všetkým účastníkom

poskytol rovnaké príležitosti na uplatnenie ich práv. Podľa názoru sťažovateľky dôkazom,

že najvyšší súd nie je súdom nestranným v zmysle , je jeho aktuálna

rozhodovacia prax v obdobných prípadoch (sťažovateľka odkazuje na konkrétne

rozhodnutia najvyššieho súdu), keď aplikáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho

účinnosťou, ignoruje všeobecne platný zákaz spätného pôsobenia právnych noriem, pričom

takáto prax senátov najvyššieho súdu sa už stala pravidlom. Sťažovateľka poukazuje aj

na skutočnosť, že zrušenia rozhodnutí v spotrebiteľských veciach sa nedomohol ani

generálny prokurátor, ktorý v obdobných veciach podal mimoriadne dovolanie.

12. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v konaní o individuálnej ústavnej sťažnosti

podľa , a už vôbec nie v konkrétnej veci sťažovateľky, kde predmetom

prieskumu vôbec nie je rozhodnutie najvyššieho súdu, nie je jeho úlohou zaujímať

a formulovať stanovisko k rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, aby sa, ako to požaduje

sťažovateľka, mohlo stať „významným upozornením pre všetky všeobecné súdy“.

Odpustenie podmienky vyčerpania prípustného opravného prostriedku sťažovateľkou len

pre jej názor na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu neprichádza do úvahy.

Ústavný súd sťažovateľkou uplatnené dôvody na ospravedlnenie nevyčerpania

prípustného opravného prostriedku, ktorý jej zákon na ochranu jej základných práv účinne

poskytuje a na ktorého použitie je oprávnená, nepovažoval za hodné osobitného zreteľa,

a preto sťažnosť podľa v spojení s ako

neprípustnú odmietol.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016