Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 512/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti RAVAK SLOVAKIA, spol. s r. o.,

Einsteinova 11, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s. r. o.,

Dunajská 15/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Viliam Karas, PhD.,

pre namietané porušenie jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania v konaní vedenom

pod sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 a jeho uznesením z 2. júla 2015, postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

z 28. júla 2015, postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej listom z 21. septembra 2015 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 742/15/1000 a jej

upovedomením zo 14. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o., Einsteinova 11,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jej základného práva na inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, odboru kriminálnej

polície, 2. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“)

v konaní vedenom pod sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 a jeho uznesením z 2. júla 2015

(ďalej len „uznesenie krajského riaditeľstva Policajného zboru“), postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesením z 28. júla 2015 (ďalej len „uznesenie okresnej

prokuratúry“), postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej listom z 21. septembra 2015 (ďalej

len „list krajskej prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 742/15/1000

a jej upovedomením zo 14. decembra 2015 (ďalej len „upovedomenie generálnej

prokuratúry“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uznesením krajského riaditeľstva Policajného

zboru bola odmietnutá vec trestného oznámenia z 18. marca 2015 podaného sťažovateľom

vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku podľa a a trestného

činu poškodzovania veriteľa podľa , ako aj vec trestného oznámenia

podaného sťažovateľom z 23. marca 2015 vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1

a ods. 4 písm. a) , trestného činu poškodzovania veriteľa podľa

a obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa a

.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením

okresnej prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná.

Podnetom podaným na krajskú prokuratúru sa sťažovateľ domáhal preskúmania

postupu okresnej prokuratúry, pričom jeho podnet bol vybavený listom krajskej

prokuratúry, ktorá sa stotožnila s oboma už označenými uzneseniami a postupom okresnej

prokuratúry, a teda podnet sťažovateľa odložila a označila za nedôvodný.

Sťažovateľ následne podal opakovaný podnet na generálnu prokuratúru, ktorý bol

vybavený upovedomením generálnej prokuratúry tak, že opakovaný podnet sťažovateľa bol

odložený.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: «... dňa 4.7.2007 bola uzavretá zmluva

o poskytovaní právnych služieb a právnom zastúpení... medzi Sťažovateľom zastúpeným

(dnes už bývalým) konateľom Ing. ... a Ing. JUDr. ... (ďalej ako „ Advokát“). Toho istého

dňa bolo Advokátovi udelené plnomocenstvo, na podklade ktorého Advokát zastupoval

Sťažovateľa v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č. k. ...

... dňa 01.08.2008 bol uzavretá zmluva o spolupráci ... medzi Sťažovateľom (opäť

zastúpeným dnes už bývalým konateľom Ing. ...) a spoločnosťou ...

Ide pritom o spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom je Advokát. Odmena za zabezpečenie

právneho zastúpenia mala byť dojednaná s prihliadnutím na tarifnú odmenu podľa vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb ...

dňa 01.08.2008 bol uzavretý dodatok č. 1 k Zmluve o spolupráci, predmetom ktorého bol

záväzok spoločnosti zabezpečiť Sťažovateľovi právne zastúpenie v Súdnom

spore; k uzavretiu Zmluvy o spolupráci a dodatku č. 1 došlo v čase, kedy Sťažovateľ bol

preukázateľne zastúpený v Súdnom spore Advokátom, a teda je zrejmé, že spoločnosť

nemohla sprostredkovať Advokáta; v Súdnom spore došlo k absurdnému

a účelovému navýšeniu zmluvnej pokuty, ktoré viedlo k navýšeniu tarifnej odmeny; v Zmluve

o spolupráci bola svojvoľne dojednaná rozhodcovská doložka a rozhodcovský súd, ktorý je

prepojený s Advokátom a tým aj so spoločnosťou .

Na podklade uvedených skutočností mal Sťažovateľ za to, že je tu dôvodné

podozrenie, že došlo k pokusu spáchania označených trestných činov, resp. že došlo k účasti

na pokuse spáchania týchto trestných činov.»

Podľa názoru sťažovateľa krajské riaditeľstvo Policajného zboru nesprávne

a nedostatočne zistilo skutkový stav veci a následne dospelo k nesprávnym právnym

záverom, nevysporiadalo sa s tvrdeniami sťažovateľa, čo viedlo k odmietnutiu ním

podaných trestných oznámení. Sťažovateľ namietal, že ním opísané skutočnosti a dôkazy

dostatočne odôvodňujú záver, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty obzvlášť

závažného zločinu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného

zákona. Sťažovateľ poukazuje v ďalšom na skutočnosť, že uznesenie okresnej prokuratúry

je zmätočné a nespreskúmateľné.

Zároveň sťažovateľ „... namieta správnosť záverov KR PZ BA, OP BA a GP SR

o tom, že nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty označených trestných činov a závery

týchto orgánov verejnej moci, ktorými sa vyjadrujú k otázkam právnej povahy, ktoré

v žiadnom prípade nespadajú do ich právomoci... Sťažovateľ namieta, že opísané skutky

jeho bývalého konateľa..., Advokáta a konateľky spoločnosti... vyvolávajú dôvodné

podozrenie, že nimi boli naplnené znaky skutkových podstát trestných činov, pre podozrenia

spáchania ktorých boli podané trestné oznámenia.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol, že postupom

krajského riaditeľstva Policajného zboru a jeho uznesením, postupom okresnej prokuratúry

a jej uznesením, postupom krajskej prokuratúry a jej listom a postupom generálnej

prokuratúry a jej prípisom boli porušené jeho označené základné práva podľa a ďalej

navrhuje, aby označené rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému riaditeľstvu Policajného

zboru na nové konanie.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na inú

právnu ochranu podľa . Sťažovateľ vytýka krajskému riaditeľstvu

Policajného zboru, okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre,

že ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné a zmätočné, ako aj to, že zistený skutkový stav

svedčí o naplnení podmienok skutkových podstát ním označených trestných činov.

1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku

postupom krajského riaditeľstva Policajného zboru a jeho uznesením

Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa postupom krajského riaditeľstva

Policajného zboru a jeho uznesením, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity

zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo

domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôže poskytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej

kompetencie.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti

podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany

základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

ako zákonnú podmienku ustanovuje, že pred podaním

sťažnosti podľa musí sťažovateľ vyčerpať všetky procesné prostriedky

(opravné alebo iné právne prostriedky), ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov ( ). Ratio legis tohto ustanovenia pritom

spočíva nielen v tom, aby príslušná vec bol posúdená v prvom rade tými orgánmi verejnej

moci, do ktorých právomoci takéto posúdenie prislúcha, ale tiež v tom, aby prípadné

pochybenia mohli byť v rámci opravného konania pred orgánmi verejnej moci preskúmané

a posúdené zákonom predvídaným spôsobom a v prípade potreby odstránené.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

napadnutému uzneseniu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci

z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základného práva týmto

rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia by bolo po podaní sťažnosti zverené

okresnej prokuratúre. Sťažovateľ označené uznesenie napadol sťažnosťou, o ktorej rozhodla

okresná prokuratúra.

Využitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany označeného práva vylučuje prijatie

sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie, ktorý môže uplatniť svoju právomoc iba

vtedy, ak sťažovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojho práva.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti postupu krajského riaditeľstva Policajného zboru a jeho uzneseniu,

pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku

postupom okresnej prokuratúry a jej uznesením

Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa postupom okresnej prokuratúry

a jej uznesením, ústavný súd aj v tomto prípade poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený

v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa

ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

napadnutému uzneseniu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci

z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základného práva týmto

rozhodnutím, resp. postupom okresnej prokuratúry.

Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej prokuratúry

týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského riaditeľstva

Policajného zboru prostredníctvom podnetu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a nasledujúcich

zákona o prokuratúre v znení do 31. decembra 2015. Ústavný súd v zmysle zákona

o prokuratúre účinného do 31. decembra 2015 považoval podnet (resp. opakovaný podnet)

v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany.

Sťažovateľ túto možnosť využil a jeho podnet z 27. augusta 2015 bol preskúmaný

a vybavený listom krajskej prokuratúry.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť aj tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti postupu okresnej prokuratúry a jej uzneseniu, pre nedostatok právomoci.

3. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku

postupom krajskej prokuratúry a jej listom

Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľa postupom krajskej prokuratúry

a jej listom, ústavný súd opakovane poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany

základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti

napadnutému listu krajskej prokuratúry a jej postupu, a dospel k záveru, že vzhľadom

na princíp subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu

meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho

základného práva týmto listom, resp. postupom krajskej prokuratúry.

Sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania postupu krajskej prokuratúry

týkajúceho sa vybavovania podnetu na preskúmanie postupu okresnej prokuratúry

prostredníctvom opakovaného podnetu podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a nasledujúcich

zákona o prokuratúre v znení do 31. decembra 2015.

Sťažovateľ túto možnosť využil a jeho podnet z 5. novembra 2015 bol preskúmaný

a vybavený prípisom generálnej prokuratúry.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť aj tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti postupu krajskej prokuratúry a jej listu, pre nedostatok právomoci.

4. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku

postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom

Ústavný súd v súvislosti so sťažnostnými námietkami sťažovateľa považoval

za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil, že

právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (m. m. , , ).

Ústavný súd nespochybňuje, že po podaní trestných oznámení sťažovateľovi vznikli

práva na ochranu vyplývajúce mu zo základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Hoci podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mu z tejto ochrany

nevyplývalo subjektívne právo na trestné stíhanie iného – osoby označenej v trestných

oznámeniach, bol oprávnený, aby orgány činné v trestnom konaní venovali jeho trestným

oznámeniam riadnu pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich. Z listinných dôkazov predložených

sťažovateľom vyplýva, že to sa vo veci sťažovateľa aj stalo.

Z prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že generálny prokurátor sa stotožnil

so závermi krajskej prokuratúry, okresnej prokuratúry a krajského riaditeľstva Policajného

zboru. Ďalej sa v namietanom prípise konštatuje: „Nad rámec ich znení konštatujem,

že zo žiadnych okolností postupu orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci nevyplýva

nerešpektovanie zákonných ustanovení , ako to naznačujete vo svojom

opakovanom podnete. Podotýkam, že v danom prípade ingerencia trestného práva nie je

na mieste a prosím, aby ste s pochopením vzali na vedomie, že orgány činné v trestnom

konaní nemôžu vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť u konkrétneho subjektu len

na základe Vašich názorov a presvedčení. Čo sa týka vašej námietky, že v spise existujú

dôkazy, ktoré podozrivých usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti konštatujem, že všetky

existujúce listiny a dôkazy, boli orgánmi činnými v trestnom konaní vyhodnotené v súlade

s ustanovením ...

K argumentom vydaného rozhodnutia si dovoľujem uviesť, že ani Vami konštatované

porušenie Zákona o advokácii zo strany JUDr. ..., pri zastupovaní spoločnosti RAVAK,

bez ďalšieho neznamená naplnenie znakov skutkovej podstaty vami označených trestných

činov.

K výkladu obsiahnutého v upovedomení prokurátora Krajskej prokuratúry

v Bratislave o spôsobe vybavenia Vášho podnetu iba opakovane dodávam, že z citácií

ustanovení a právneho výkladu k nim nepochybne vyplýva, že na to, aby

bolo možné konanie určiť osoby právne kvalifikovať ako trestný čin je nevyhnutné, aby jej

konanie vykazovalo znaky, ktoré pre takéto kvalifikovanie požaduje.

Trestným činom nie je každé také konanie, ktoré spočíva v porušovaní dobrých mravov,

prípadne v neplnení zmluvných záväzkov a v porušovaní uzatvorených dohôd.“

Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor sa opakovaným podnetom

sťažovateľa riadne zaoberal a rozhodol o ňom, pričom jeho právny názor je podľa názoru

ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný, a preto ním nemohlo dôjsť

k porušeniu označeného práva sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti aj v nadväznosti na svoju konštantnú judikatúru

zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní (krajské riaditeľstvo Policajného zboru,

okresná prokuratúra, krajská prokuratúra a generálna prokuratúra) v danom prípade

po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom

trestných oznámení sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené práva.

Nikto totiž nemá právny nárok a už tobôž nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu,

v prípade sťažovateľa trestným oznámeniam, bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy,

resp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní, nedávajú podklad na začatie alebo

pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať

konať alebo pokračovať v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo

v ňom pokračovalo. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestných činov má zákonné právo

domáhať sa len toho, aby sa s jeho oznámeniami či sťažnosťami kompetentný orgán riadne

zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave

(m. m. napr. ). Sťažovateľom podanej sťažnosti, podnetu a opakovanému

podnetu bola venovaná náležitá pozornosť.

Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju

podľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016