Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 666/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti

obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej

obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 13458/2015 a vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a , podľa Charty

základných práv Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia Slovenskej

republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Humenné a jeho uznesením sp. zn. z 10. apríla 2013

a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uznesením sp. zn. z 29. mája

2014 (), postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho uznesením

sp. zn. z 10. septembra 2014 a postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn. z 31. marca 2015

(), postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho uznesením

sp. zn. z 9. októbra 2014 a postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici a jeho uznesením sp. zn. zo 16. júna 2015 (),

postupom Okresného súdu Poprad a jeho uznesením sp. zn. z 25. februára

2015 a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uznesením sp. zn.

z 26. augusta 2015 (), ako aj pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn.

z 2. júla 2015 () a postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici a jeho uznesením sp. zn. z 30. júna 2015 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami , , , ,

Rvp 13458/2015 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 23. júla 2015,

26. augusta 2015, 30. septembra 2015, 6. októbra 2015 a 13. novembra 2015 doručené

sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namietala porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie (ďalej len „charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a tiež porušenie a dohovoru postupom Okresného súdu Humenné

a jeho uznesením sp. zn. z 10. apríla 2013 a postupom Krajského súdu

v Prešove a jeho uznesením sp. zn. z 29. mája 2014 (),

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho uznesením sp. zn.

z 10. septembra 2014 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením

sp. zn. z 31. marca 2015 (), postupom Okresného súdu

Žiar nad Hronom a jeho uznesením sp. zn. z 9. októbra 2014 a postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn. zo 16. júna

2015 () a postupom Okresného súdu Poprad a jeho uznesením sp. zn.

z 25. februára 2015 a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uznesením

sp. zn. z 26. augusta 2015 (), ako aj porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn. z 2. júla 2015

() a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp. zn.

z 30. júna 2015 ().

1.A K sťažnostiam vedeným pod spisovými značkami: ,

Rvp 12169/2015, a

Zo sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými značkami Rvp 11095/2015,

Rvp 12169/2015, , a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka

sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov

z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi

úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách.

Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich

pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané

v úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku, boli

sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom.

Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté

exekučné konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi

pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencom dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa

taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté

exekučné konania.

Sťažovateľka uvádza, že v priebehu exekučných konaní bolo uzneseniami

príslušných okresných súdov v ňou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení

prebiehajúcich exekučných konaní. Príslušné krajské súdy po podaní odvolaní zo strany

sťažovateľky mali svojimi rozhodnutiami potvrdiť napadnuté uznesenia príslušných

okresných súdov.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska

právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov na predmetnú právnu vec. Za relevantné pochybenie v postupe a rozhodovaní

považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo

rozhodnuté bez toho, aby boli predtým účastníci exekučných konaní upozornení na

neprijateľnú podmienku konania a mali možnosť sa k nej vyjadriť, čím bola sťažovateľka

ukrátená o reálnu možnosť domáhať sa, aby všeobecné súdy konajúce v jej právnych

veciach zohľadnili jej nesúhlas s touto neprijateľnosťou podmienky. Uvedeným postupom

došlo podľa sťažovateľky k porušeniu čl. 47 charty, teda k porušeniu práva na účinný

prostriedok nápravy, ako aj práva na spravodlivý proces vrátane porušenia zásady

kontradiktórnosti konania.

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv postupom Okresného súdu

Humenné a jeho uznesením sp. zn. z 10. apríla 2013 (),

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho uznesením sp. zn.

z 10. septembra 2014 (), postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

a jeho uznesením sp. zn. z 9. októbra 2014 () a postupom

Okresného súdu Poprad a jeho uznesením sp. zn. z 25. februára 2015

() (ďalej aj „uznesenia okresných súdov“), avšak tieto uznesenia nie sú

prílohou jej sťažností.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

označuje, prikladá a žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 29. mája 2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu

Humenné sp. zn. z 10. apríla 2013 o zastavení exekúcie, ktorá bola vedená

na podklade notárskej zápisnice (exekučný titul). Rozsiahla argumentácia sťažovateľky

(v rozsahu 35 strán) nesúvisí s vecou vedenou Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.

. Sťažovateľka bez väzby na súdne konanie pred všeobecnými súdmi

v sťažnosti argumentuje platným uzatvorením rozhodcovskej doložky a platným

rozhodcovským rozsudkom – exekučným titulom a v tejto súvislosti namieta porušenie ňou

označených práv.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

označuje, prikladá a žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 31. marca 2015, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar na

Hronom sp. zn. z 10. septembra 2014 zrušené a vec bola vrátená tomuto súdu

na ďalšie konanie. Sťažovateľka bez akejkoľvek väzby na výrok uznesenia Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. marca 2015 v sťažnosti tvrdí, že o jej

odvolaní „rozhodol porušovateľ v druhom rade tak, že uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil“. Sťažnosť sťažovateľky je nezrozumiteľná a vnútorne rozporuplná, pretože nie je

zrejmé, či bolo jej úmyslom sťažnosťou napadnúť uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 31. marca 2015 alebo iné, ústavnému súdu neznáme

(potvrdzujúce) rozhodnutie.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

označuje, prikladá a žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 16. júna 2015, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom

sp. zn. z 9. októbra 2014 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Sťažovateľka bez akejkoľvek väzby na výrok uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 16. júna 2015 v sťažnosti tvrdí, že o jej odvolaní „rozhodol

porušovateľ v druhom rade tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil“. Sťažnosť

sťažovateľky je nezrozumiteľná a vnútorne rozporuplná, pretože nie je zrejmé, či bolo jej

úmyslom sťažnosťou napadnúť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 16. júna 2015 alebo iné, ústavnému súdu neznáme (potvrdzujúce)

rozhodnutie.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

označuje, prikladá a žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 26. augusta 2015, ktorým bolo odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu

Poprad sp. zn. z 25. februára 2015 odmietnuté (ako oneskorene podané).

Sťažovateľka bez akejkoľvek väzby na výrok uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 26. augusta 2015 v sťažnosti tvrdí, že o jej odvolaní „rozhodol

porušovateľ v druhom rade tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil“. Sťažnosť

sťažovateľky je nezrozumiteľná a vnútorne rozporuplná, pretože nie je zrejmé, či bolo jej

úmyslom sťažnosťou napadnúť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 26. augusta 2015 alebo iné, ústavnému súdu neznáme (potvrdzujúce)

rozhodnutie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

podľa čl. 47 charty, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a podľa čl. 1 dodatkového protokolu

a tiež porušenia a dohovoru postupom Okresného súdu Humenné

a jeho uznesením sp. zn. z 10. apríla 2013 (), postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho uznesením sp. zn. z 10. septembra

2014 (), postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho uznesením

sp. zn. z 9. októbra 2014 () a postupom Okresného súdu

Poprad a jeho uznesením sp. zn. z 25. februára 2015 () a tiež

postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. mája 2014,

postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 31. marca 2015, postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo 16. júna 2015 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 26. augusta 2015 (spolu ďalej aj „uznesenia krajských súdov“)

v uvedených konaniach, zruší uznesenia okresných súdov a uznesenia krajských súdov, veci

vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

úhradu trov konania.

1.B K sťažnostiam vedeným pod sp. zn. a sp. zn.

Zo sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými značkami Rvp 13458/2015

a a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne

v konaniach vedených Okresným súdom Revúca a Okresným súdom Rimavská Sobota

(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke

uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.

Sťažovateľka uvádza, že okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, proti

ktorým podala odvolania. Následne jej mali okresné súdy uzneseniami za podané odvolania

vyrubiť súdny poplatok 20 € podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha

o súdnych poplatkoch a o poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“)]. Proti uzneseniam okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

mala sťažovateľka, podľa jej tvrdení, podať odvolania. Krajský súd v Banskej Bystrici mal

uzneseniami potvrdiť rozhodnutia okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za

odvolania.

Podľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým

rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,

ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

- právo na súdnu ochranu zaručené

- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«... Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto

nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...

Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného

úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je

podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú

odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov...

V prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne

a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu

o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom.

... Sťažovateľovi bola v rozpore so o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.

1 a .»

Sťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. marca 2007, sp. zn. , cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené

v Prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky

nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky

súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe

prikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy,

pretože v zmysle článku 59 ods. 2 dane a poplatky možno

ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak ukladá

poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ

tomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu

záver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že

poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „... podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo

pred účinnosťou (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti

s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo

podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené.“.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

označuje, prikladá a žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 2. júla 2015, ktorým bolo potvrdené „[r]ozhodnutie Okresného súdu

Revúca č. k. -101 zo dňa 20. októbra 2014“, ktorým bol návrh na prerušenie

konania zamietnutý. Sťažovateľka bez akejkoľvek väzby na výrok uznesenia Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 2. júla 2015 v sťažnosti tvrdí, že „Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 2.7.2015, sp. zn.: -2015... rozhodol tak,

že potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 20.10.2014 sp. zn.: -2012,

ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie.“.

Sťažnosť sťažovateľky je nezrozumiteľná a vnútorne rozporuplná, pretože nie je zrejmé, či

bolo jej úmyslom sťažnosťou napadnúť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 2. júla 2015 alebo iné, ústavnému súdu neznáme rozhodnutie.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

označuje, prikladá a žiada zrušiť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 30. júna 2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. z 13. apríla 2015, ktorým „okresný súd zastavil

konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

125 zo dňa 19. 12. 2014 a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania“.

Sťažovateľka bez akejkoľvek väzby na výrok uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 30. júna 2015 v sťažnosti tvrdí, že „Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením zo dňa 30.6.2015, sp. zn.: ... rozhodol tak, že potvrdil uznesenie

Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13.4.2015 sp. zn.: -2012, ktorým okresný

súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie.“. Sťažnosť

sťažovateľky je nezrozumiteľná a vnútorne rozporuplná, pretože nie je zrejmé, či bolo jej

úmyslom sťažnosťou napadnúť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 30. júna 2015 alebo iné, ústavnému súdu neznáme rozhodnutie.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 2. júla 2015 a postupom a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 30. júna 2015 bolo porušené jej základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, uznesenia krajského súdu

zruší, veci vráti Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konania a prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe

sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

okresných súdov

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv napadnutými uzneseniami okresných

súdov a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

namietanému postupu a napadnutým uzneseniam okresných súdov odvolania, o ktorých boli

oprávnené a aj povinné rozhodnúť krajské súdy. Právomoc krajských súdov rozhodnúť

o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu a zakladá

dôvod pre odmietnutie sťažnosti podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

Nad rámec tohto právneho záveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nepripojila k sťažnosti

uznesenia okresných súdov. V uvedenej podobe ústavný súd nemôže prejednať tú časť

sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojich práv uzneseniami okresných

súdov, s prihliadnutím na to, že sťažovateľka namieta právne závery okresných súdov,

pričom ústavnému súdu nie je známe odôvodnenie týchto uznesení, čo by bolo ďalším

dôvodom odmietnutia sťažnosti sťažovateľky v tejto časti jej sťažností z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí.

II.C K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

krajských súdov

Ústavný súd ustálil, že sťažovateľka, resp. jej právny zástupca, predložili ústavnému

súdu sťažnosti v dôsledku omylu, a preto, uplatniac materiálne chápanie ústavnosti,

preskúmal k sťažnostiam priložené uznesenia krajských súdov a predbežne prerokoval

sťažnosti sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

argumentuje mimo rámca konania vedeného Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.

a z tohto dôvodu ústavný súd nezistil súvislosť medzi namietanými

porušeniami a obsahom sťažovateľkou označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

nezistil takú príčinnú súvislosť medzi uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 29. mája 2014 a obsahom práv sťažovateľky označených v sťažnosti, na

základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

napáda uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. marca

2015, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar na Hronom sp. zn.

z 10. septembra 2014 zrušené a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Príslušný

na konanie a rozhodnutie vo veci sťažovateľky je po vrátení veci Okresný súd Žiar nad

Hronom. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

napáda uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 16. júna

2015, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.

z 9. októbra 2014 zrušené a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Príslušný na

konanie a rozhodnutie vo veci sťažovateľky je po vrátení veci Okresný súd Žiar nad

Hronom. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

argumentuje mimo rámca konania vedeného Krajským súdom v Prešove pod sp. zn.

a z tohto dôvodu ústavný súd nezistil súvislosť medzi namietanými

porušeniami a obsahom sťažovateľkou označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

nezistil takú príčinnú súvislosť medzi uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 26. augusta 2015 a obsahom práv sťažovateľky označených v sťažnosti, na

základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

napáda uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 2. júla 2015,

ktorým bolo potvrdené „[r]ozhodnutie Okresného súdu Revúca č. k. -101

zo dňa 20. októbra 2014“, ktorým bol návrh na prerušenie konania zamietnutý.

Sťažovateľka argumentuje mimo rámca konania vedeného Krajským súdom v Banskej

Bystrici pod sp. zn. a z tohto dôvodu ústavný súd nezistil súvislosť medzi

namietanými porušeniami a obsahom sťažovateľkou označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

nezistil takú príčinnú súvislosť medzi uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 2. júla 2015 a obsahom práv sťažovateľky označených v sťažnosti, na

základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Sťažovateľka v sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

napáda uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 30. júna

2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.

z 13. apríla 2015, ktorým „okresný súd zastavil konanie o dovolaní proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -125 zo dňa 19. 12. 2014

a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania“. Sťažovateľka

argumentuje mimo rámca konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod

sp. zn. a z tohto dôvodu ústavný súd nezistil súvislosť medzi namietanými

porušeniami a obsahom sťažovateľkou označených práv.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

nezistil takú príčinnú súvislosť medzi uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 30. júna 2015 a obsahom práv sťažovateľky označených v sťažnosti, na

základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Nad rámec uvedeného ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že taký rozsah

nedostatkov, aký vyplýva z podaní sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom (, , , ).

Keďže sťažnosti boli ako celok odmietnuté, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016