Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 691/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného euroadvokátom JUDr. Ľubomírom Müllerom,

Advokátska kancelária, Symfonická 9, Praha, Česká republika, vo veci návrhu na

vyslovenie nesúladu o mimosúdnych rehabilitáciách

v znení neskorších predpisov s čl. 1 Listiny základných práv a slobôd a vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 3 , základných

práv podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 1 Listiny

základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -15

z 21. októbra 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-27 z 25. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 19. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci návrhu na

vyslovenie nesúladu o mimosúdnych rehabilitáciách

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a 3 (ďalej len „“), základných práv podľa

čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a porušenia čl. 1 listiny rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -15 z 21. októbra 2014 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) č. k. -27 z 25. mája 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ požiadal 21. januára 2013

o prepočet starobného dôchodku s tým, aby bol vykonaný zápočet dôb podľa ustanovenia

Sociálna poisťovňa sťažovateľovu žiadosť zamietla

rozhodnutím č. 410 820 1270 0 zo 7. februára 2013 s tým, že zápočet je možné vykonať iba

v prípade vylúčenia z vysokej školy, nie zo strednej.

2.1 Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal sťažovateľ žalobu, na základe ktorej

krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Proti

napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie. Najvyšší súd

napadnutým rozsudkom potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu.

3. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti uviedol, že «úmyslem zákonodárce podle § 18

odst. 3 zákona č. 87/1991 Sb., v platném znění, bylo, aby byli rehabilitováni „žáci a študenti

vyloučení ze štúdia na školách poskytujících strední nebo vyšší vzdélání a na vysokých

školách, pokud se tak stalo v důsledku politické perzekuce nebo postupu porušujícího

obecné uznávaná lidská práva a svobody“. Proč však má být kompenzace zápočtem podle

§ 24 odst. 5 tohoto zákona prevedená jen u studentů vysokých škol, zákonodárce nijak

neobjasnil. Současný stav tedy vyvolává nedôvodnou nerovnost mezi studenty vyloučenými

z vysoké školy a studenty vyloučenými z téhož důvodu ze strední školy, což je porušením čl.

1 Listiny.».

3.1 Podľa sťažovateľa „nápravu, resp. ochranu v této věci muže poskytnout soud, což

však neučinil ani Krajský soud Bratislava, ani Nejvyšší soud SR, takže došlo k porušení

Listiny a . A navíc byl stěžovatel zbaven práva na

odškodnění formou zápočtu let, takže došlo k porušení čl. 36 odst. 3 a čl. 46 odst. 3

.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že:

«I. Ustanovení § 24 odst. 5 zákona č. 87/1991 Sb., v platném znění, je v nesouladu

s čl. 1 Listiny, pokud umožňuje zápočet let pouze studentům vyloučeným z vysokých škôl.

II. Z ustanovení § 24 odst. 5 zákona č. 87/1991 Sb., v platném znení, se vypouštějí

slova „vysokých“ a „vysokoškolských“»,

a následne aby ústavný súd konštatoval, že:

„I. Rozsudkem Krajského soudu Bratislava ze dne 21. 10. 2014 č.j. -15

a Nejvyššího soudu SR ze dne 25. 5. 2016 č.j. -27 bylo porušeno stěžovatelovo

právo na rovnost podle čl. 1 Listiny, právo na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny

a a právo na odškodnění podle Listiny a

.

II. Rozsudky Krajského soudu Bratislava ze dne 21. 10. 2014 č.j. -15

a Nejvyššího soudu SR ze dne 25. 5. 2016 č.j. -27 se zrušují.

III. Stěžovateli se přiznává právo na zadostiučinění ve výši 1.000,- Euro, které je

Nejvyšší soud SR povinen vyplatit stěžovateli... do dvou měsíců od doručení tohoto nálezu.

IV. Stěžovateli se podle advokátního tarifu přiznávají náklady právního zastupování,

které je Nejvyšší soud SR povinen vyplatit na účet právního zástupce stěžovatele... do dvou

měsíců od doručení tohoto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K návrhu na vyslovenie nesúladu s listiny

6. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd,

e) generálny prokurátor,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,

ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva

a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126

ods. 2,

i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,

j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a

.

Podľa ak osoby uvedené v

až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať Ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

6.1 V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáha v rámci

petitu sťažnosti podanej v súlade s (pre namietané porušenie svojich

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu s

listiny, nemožno na základe tohto návrhu začať konanie o súlade právnych predpisov,

pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb oprávnených na podanie

takého návrhu podľa a až g) zákona o ústavnom

súde (rovnaké závery porov. aj v , , ). Rovnako

ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických

osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. a a nasl. zákona

o ústavnom súde, resp. a a nasl. zákona o ústavnom

súde].

6.2 Na základe predložených konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť v časti

smerujúcej k vysloveniu nesúladu s listiny ako návrh

podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení s nedostatkom právomoci senátu ústavného

súdu na prerokovanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

6.3 Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že v rámci ústavného poriadku Slovenskej

republiky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí aj

pre V konaní o sťažnosti podľa vychádza

ústavný súd z prezumpcie ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (porov.

). Otázka súladu sťažovateľom označených právnych noriem v rámci zákona

č. s by mohla byť predmetom konania podľa

iba v prípade kvalifikovaného návrhu podaného aktívne legitimovaným subjektom.

K namietanému porušeniu ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského

súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

7. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným

právam sťažovateľa je potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa

predpísané náležitosti.

7.1 Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

7.1 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil,

ktoré konkrétne právne závery všeobecných súdov sťažovateľ napáda. Sťažovateľ necituje

ani neparafrázuje právne závery všeobecných súdov z napadnutých rozsudkov (tzn.

sťažnosť nedáva jasnú odpoveď na otázku, akej veci sa týka; požiadavka vyplývajúca z § 20

ods. 1 ) a neuvádza odôvodnenie a argumentáciu, z akého dôvodu

považuje závery všeobecných súdov (ktoré však sťažovateľ neuvádza – neparafrázuje či

necituje) za rozporné s označenými ústavnými právami (tzn. sťažnosť neobsahuje

odôvodnenie návrhu; požiadavka vyplývajúca z ).

7.2 Vzhľadom na predmet sťažnosti (namietané porušenie v petite označených

ústavných práv v petite označenými napadnutými rozsudkami všeobecných súdov)

nedovoľuje jej obsah (t. j. absencia odôvodnenia a argumentácie) ústavnému súdu posúdiť

podstatnú podmienku potenciálneho prijatia sťažnosti v časti namietaného porušenia

označených ústavných práv napadnutými rozsudkami všeobecných súdov na ďalšie

konanie, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

8. Nota bene ústavný súd uvádza, že aj v prípade potenciálneho splnenia zákonných

náležitostí sťažnosti v zmysle by ústavný súd musel sťažnosť

v časti namietaného porušenia označených ústavných práv napadnutými rozsudkami

všeobecných súdov odmietnuť, a to z dôvodov, že:

(i) proti napadnutému rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie, o ktorom

mal právomoc rozhodnúť (a aj rozhodol) najvyšší súd, preto sťažnosť proti napadnutému

rozsudku krajského súdu nie je podľa prípustná;

(ii) sťažovateľ v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu argumentoval,

že krajský súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal právnou argumentáciou navrhovateľa

smerujúcou k tomu, aby krajský súd vyložil ustanovenie

tak, že sa vzťahuje aj na stredné školy, alternatívne, aby konanie prerušil a vec predložil

ústavnému súdu s návrhom, aby nálezom vyslovil, že z ustanovenia § 24 ods. 5 zákona

č. sa vypúšťajú slová „vysokých“ a „vysokoškolských“, a to z dôvodu

porušenia základného práva na rovnosť podľa čl. 1 listiny. Najvyšší súd v napadnutom

rozsudku uviedol, že:

„Z dávkového spisu odporkyne a v ňom založených potvrdení vyplýva, že

navrhovateľ bol v oblasti správnych vzťahov rehabilitovaný a bola mu daná možnosť

ukončiť štúdium na strednej lesníckej škole formou externého štúdia.

Odstránenie niektorých krívd v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a vzťahov

sociálneho zabezpečenia upravuje zákon o MSR vo svojej štvrtej časti v ustanoveniach § 21

až § 30.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o MSR za účelom zmiernenia krívd spôsobených vylúčením

zo štúdia študentov vysokých škôl sa doba ich vysokoškolského štúdia hodnotí na účely

dôchodkového zabezpečenia tak, že sa rok štúdia včítane rokov predpísaných pre ukončenie

tohto štúdia, ktoré nebolo možné z dôvodov vylúčenia absolvovať, započítava ako dva roky

zamestnania.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že úmyslom zákonodarcu v oblasti vzťahov

sociálneho zabezpečenia bolo odstránenie krívd len vo vzťahu k študentom vylúčeným

zo štúdia na vysokých školách, nie zo štúdia na stredných školách.

Ustanovenie § 24 ods. 5 je jednoznačné a zrozumiteľné. Nemožno ho vzťahovať na

študentov stredných škôl ako sa domáhal navrhovateľ. Pri výklade tohto ustanovenia treba

v konečnom dôsledku vychádzať aj z úmyslu zákonodarcu, ktorý týmto zákonom mienil

upraviť len niektoré krivdy spôsobené študentom ich vylúčením zo štúdia, nie všetky krivdy.

Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa

na prerušenie konania podľa a predloženie veci ústavnému

súdu. Rozhodnutie odporkyne aj odvolací súd považoval za súladné so zákonom a preto

rozsudok krajského súdu podľa potvrdil ako vecne správny.“

Podľa názoru ústavného súdu sú závery najvyššieho súdu ústavne aprobovateľné

a nie je v nich prezentované nič ústavne neudržateľné. Napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu nie je možné považovať za arbitrárny a ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by

nebolo možné ani potenciálne dospieť k záveru o porušení označených ústavných práv

napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu. Z toho dôvodu by ústavný súd aj za splnenia

predpísaných náležitostí sťažnosti musel sťažnosť v tejto časti

odmietnuť podľa pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016